Martin Bútora

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Martin Bútora
sociológ, spisovateľ, vysokoškolský pedagóg a diplomat
sociológ, spisovateľ, vysokoškolský pedagóg a diplomat
Narodenie 7. október 1944 (73 rokov)
Bratislava, Slovensko
Alma mater Univerzita Komenského v Bratislave
Karolova univerzita
Profesia sociológ
Manželka Zora Bútorová
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Martin Bútora

Doc. PhDr. Martin Bútora (* 7. október 1944, Bratislava) je slovenský sociológ, spisovateľ, vysokoškolský pedagóg a diplomat.

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Profesionálna kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1966 - 1969 bol redaktorom časopisov Echo, Reflex a Kultúrny život, v rokoch 1971 - 1977 dokumentaristom vo Výskumnom ústave práce. Po sovietskej okupácii bol v politickej nemilosti a v roku 1977 odmietol hlasovať za rezolúciu odsudzujúcu Chartu 77. V nasledujúcich rokoch 1977 - 1988 pracoval ako sociológ a terapeut v Protialkoholickej poradni a súbežne s tým pôsobil v okruhu nezávislých sociológov a spisovateľov, kritizujúcich komunistický režim.

Počas Nežnej revolúcie v novembri 1989 bol jedným zo spoluzakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu a ako člen Koordinačného centra (KC VPN) bol na jar roku 1990 spoluzostavovateľom a redaktorom volebného programu hnutia VPN Šanca pre Slovensko. V rokoch 1990 – 1992 pracoval ako poradca prezidenta ČSFR Václava Havla pre ľudské práva a riaditeľ sekcie pre ľudské práva v Kancelárii prezidenta.

Začiatkom deväťdesiatych rokov vyučoval najprv na Karolovej univerzite v Prahe, kde sa v decembri 1992 habilitoval, neskôr pôsobil na Katedre politológie Trnavskej univerzity v Trnave (19931998). Počas rokov 1994 - 1996 bol predsedom Slovenského centra PEN klubu. V rokoch 1995 – 1996 bol koordinátorom projektu orálnej histórie ľudí, ktorí prežili holokaust v Nadácii Milana Šimečku. V roku 1997 sa stal spoluzakladateľom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky, kde sa s tímom spolupracovníov venoval kritickej reflexii stavu demokracie na Slovensku, patrili medzi hlavných kritikov vlády Vladimíra Mečiara.

V rokoch 1999 - 2003 pôsobil ako veľvylanec Slovenska v USA. Jeho hlavnou úlohou bolo získať podporu USA pre vstup Slovenska do NATO a rozvíjať vzájomné vzťahy v politickej, ekonomickej a kultúrnej oblasti.

Od roku 2003 je analytikom a riaditeľom programu v Inštitúte pre verejné otázky.

Kandidatúra na prezidenta SR[upraviť | upraviť zdroj]

Martin Bútora v novembri 2003 oznámil svoj zámer kandidovať na funkciu prezidenta SR v nadchádzajúcich voľbách.[1] Ako občiansky kandidát získal 6,51 % hlasov.

Je autorom troch prozaických kníh, televíznych a filmových scenárov a prekladateľom divadelných hier.

Koncom mája 2014 novozvolený prezident Andrej Kiska predstavil svojich šiestich poradcov a hovorcu. Bútora bol jeden z tzv. „siedmych statočných“ (podľa Kisku).[2]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2002 mu prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.

2002 sa stal laureátom mimoriadnej ceny Krištáľového krídla za diplomatickú činnosť pri začleňovaní Slovenska do NATO

Výber z literárnej činnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. TASR. Martin Bútora bude kandidovať na prezidenta SR [online]. Petit Press, 2003-11-26, [cit. 2013-06-19]. Dostupné online.
  2. Kiska predstavil tím poradcov, jeho hovorcom bude novinár Petrus [online]. Petit Press, 29.05.2014, [cit. 2014-06-02]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]