Martin Bútora

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Martin Bútora
sociológ, spisovateľ, vysokoškolský pedagóg a diplomat
sociológ, spisovateľ, vysokoškolský pedagóg a diplomat
Narodenie7. október 1944 (74 rokov)
Bratislava, Slovensko
Alma materUniverzita Komenského v Bratislave
Karolova univerzita
Profesiasociológ
ManželkaZora Bútorová
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Martin Bútora

Doc. PhDr. Martin Bútora (* 7. október 1944, Bratislava) je slovenský sociológ, spisovateľ, vysokoškolský pedagóg a diplomat.

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Profesionálna kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1966 - 1969 bol redaktorom časopisov Echo, Reflex a Kultúrny život, v rokoch 1971 - 1977 dokumentaristom vo Výskumnom ústave práce. Po sovietskej okupácii bol v politickej nemilosti a v roku 1977 odmietol hlasovať za rezolúciu odsudzujúcu Chartu 77. V nasledujúcich rokoch 1977 - 1988 pracoval ako sociológ a terapeut v Protialkoholickej poradni a súbežne s tým pôsobil v okruhu nezávislých sociológov a spisovateľov, kritizujúcich komunistický režim.

Počas Nežnej revolúcie v novembri 1989 bol jedným zo spoluzakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu a ako člen Koordinačného centra (KC VPN) bol na jar roku 1990 spoluzostavovateľom a redaktorom volebného programu hnutia VPN Šanca pre Slovensko. V rokoch 1990 – 1992 pracoval ako poradca prezidenta ČSFR Václava Havla pre ľudské práva a riaditeľ sekcie pre ľudské práva v Kancelárii prezidenta.

Začiatkom deväťdesiatych rokov vyučoval najprv na Karolovej univerzite v Prahe, kde sa v decembri 1992 habilitoval, neskôr pôsobil na Katedre politológie Trnavskej univerzity v Trnave (19931998). Počas rokov 1994 - 1996 bol predsedom Slovenského centra PEN klubu. V rokoch 1995 – 1996 bol koordinátorom projektu orálnej histórie ľudí, ktorí prežili holokaust v Nadácii Milana Šimečku.

V rokoch 1993 - 1997 absolvoval študijné pobyty (Oxfordská univerzita, Princetonská univerzita, Collegium Budapest), intenzívne prednášal a publikoval v zahraničí, najmä v USA.[1]

V roku 1997 sa stal spoluzakladateľom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky (IVO), kde sa s tímom spolupracovníov venoval kritickej reflexii stavu demokracie na Slovensku, patrili medzi hlavných kritikov vlády Vladimíra Mečiara.

V rokoch 1999 - 2003 pôsobil ako veľvylanec Slovenska v USA. Jeho hlavnou úlohou bolo získať podporu USA pre vstup Slovenska do NATO a rozvíjať vzájomné vzťahy v politickej, ekonomickej a kultúrnej oblasti.

Od roku 2003 bol analytikom a riaditeľom programu v Inštitúte pre verejné otázky. Teraz je čestným prezidentom. [2]

Je členom Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie, členom medzinárodnej rady Slovenskej atlantickej komisie a Stredoeurópskej strategickej rady, od apríla 2014 je členom expertného tímu, ktorý zriadil generálny tajomník NATO. [3]

Od leta 2014 je zahranično-politickým[3] poradcom prezidenta Andrej Kisku.[4]

Kandidatúra na prezidenta SR[upraviť | upraviť zdroj]

Martin Bútora v novembri 2003 oznámil svoj zámer kandidovať na funkciu prezidenta SR v nadchádzajúcich voľbách.[5] Ako občiansky kandidát získal 129 387 (6,51 %) hlasov a získal šieste miesto z dvanástich kandidátov.[6]

Je autorom troch prozaických kníh, televíznych a filmových scenárov a prekladateľom divadelných hier.

Členstvá v spoločnostiach a organizáciách[1][upraviť | upraviť zdroj]

  • 2000 – 2003 člen Správnej rady Trust for Civil Society
  • 1991 – 2003 člen Správnej rady Nadácie Milana Šimečku
  • 1996 – 2003 člen Council for Ethnic Accord, Project on Ethnic Relations, Princeton
  • 1996 – 1999 člen Správnej rady Open Society Fund v Bratislave
  • 1994 – 1996 predseda Slovenského centra P.E.N. - klubu

Ocenenia[3][upraviť | upraviť zdroj]

  • Medaila za službu demokracii, Washington (1999),
  • Medaila Jána Papánka, New York (2000),
  • štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (2002).
  • 2002 sa stal laureátom mimoriadnej ceny Krištáľového krídla za diplomatickú činnosť pri začleňovaní Slovenska do NATO
  • Cena na oslavu slobody - American Jewish Commitee, Washington (2002),
  • V roku 2011 preberal za tím štyridsiatich autorov publikácie Kde sme? Mentálne mapy Slovenska (2010) výročnú cenu od Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS)
  • Je nositeľom Českej a slovenskej transatlantickej ceny (2014)

Výber z literárnej činnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1989 - Bútora, M.: Mne sa to nemôže stať. Sociologické kapitoly z alkoholizmu. Martin, Osveta.
  • 1991 - Bútora, M.: Překročit svůj stín. Svépomocné skupiny v péči o zdraví. Praha, Avicenum.
  • 1996 - Bútorová, Z. – Bútora, M.: Mimovládne organizácie a dobrovoľníctvo na Slovensku očami verejnej mienky. Bratislava, S.P.A.C.E.
  • 1997 - Bútora, M. – Demeš, P.: Tretí sektor, dobrovoľníctvo a mimovládne neziskové organizácie. In: Bútora, M. (ed.): Slovensko 1996. Súhrnná správa o stave spoločnosti a trendoch na rok 1997. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky, s. 279 – 299.
  • 1998 - Bútora, M.: Bezpečnosť Slovenska očami predstaviteľov slovenských politických a spoločenských elít. In: Bútora, M. – Šebej, F. (eds.): Slovensko v šedej zóne? Rozširovanie NATO, zlyhania a perspektívy Slovenska. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky, s. 227 – 246.
  • 1999 - Bútora, M. – Mesežnikov, G.Bútorová, Z. (eds.): Kto? Prečo? Ako? Slovenské voľby ´98. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky.
  • 2004 - Bútora, M. - Odklínanie. Bratislava, Kalligram. (výber z textov M. Bútoru z rokov 1967 až 2004)
  • 2010 - Bútora, M. - Druhý dych. Bratislava, Kalligram
  • 2011 - Stratené mesto
  • 2013 - Odkiaľ a Kam (20 rokov samostatnosti)

Beletria[3][upraviť | upraviť zdroj]

  • Ľahkým perom (1987),
  • Bojím sa mať strach (1990),
  • Posolené v Ázii (1990),
  • Skok a kuk (2011).

Písal televízne a filmové scenáre, s manželkou PhDr. Zorou Bútorovou, CSc., tiež sociologičkou, prekladali divadelné hry. [3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b OSOBNOSTI.SK. Martin Bútora | osobnosti.sk [online]. www.osobnosti.sk, [cit. 2018-01-31]. Dostupné online.
  2. Pracovníci - IVO - Inštitút pre verejné otázky [online]. www.ivo.sk, [cit. 2018-01-31]. Dostupné online.
  3. a b c d e TERAZ.SK. Jeden z protagonistov Novembra 1989 Martin Bútora sa dožíva 70 rokov. TERAZ.sk, 1970-01-01. Dostupné online [cit. 2018-01-31].
  4. Kiska predstavil tím poradcov, jeho hovorcom bude novinár Petrus [online]. Petit Press, 29.05.2014, [cit. 2014-06-02]. Dostupné online.
  5. TASR. Martin Bútora bude kandidovať na prezidenta SR [online]. Petit Press, 2003-11-26, [cit. 2013-06-19]. Dostupné online.
  6. Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky za Slovenskú republiku [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2017-12-16]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]