Zora Bútorová
| Zora Bútorová | |
| slovenská sociologička | |
 Zora Bútorová po diskusii v Brne, november 2017 | |
| Narodenie | 1949 |
|---|---|
| Alma mater | Univerzita Komenského v Bratislave |
| Profesia | sociologička |
| Manžel | Martin Bútora[1] |
| Odkazy | |
| Commons |  Zora Bútorová |
PhDr. Zora Bútorová, CSc. (* 1949)[2] je slovenská sociologička, ktorá od roku 2003 pracuje ako analytička Inštitútu pre verejné otázky, ktorý spoluzakladala.[3] Predtým pracovala na Univerzite Komenského a Slovenskej akadémii vied.[3] Od jari 1990 sa zaoberá výskumom politickej kultúry a postojov obyvateľov k rozličným aspektom transformácie spoločnosti. Od polovice 90. rokov skúma aj zmeny v živote žien a v rodových vzťahoch na Slovensku po páde komunizmu.[3]
Obsah
Vzdelanie a skoršia kariéra[upraviť | upraviť kód]
V roku 1972 ukončila Filozofickú fakultu Univerzity Komenského ako promovaná sociologička. Postupne pracovala ako výskumníčka v Československom výskumnom ústave práce a sociálnych vecí, v rokoch 1976 až 1982 vo Výskumnom ústave životnej úrovne. V roku 1975 získala PhDr. zo sociológie a v roku 1979 na tej istej fakulte aj CSc. V rokoch 1983 až 1990 pracovala ako výskumníčka v Kabinete teórie vedy a prognóz SAV. Potom pracovala v Centre pre výskum spoločenských problémov pri KC VPN. V roku 1990 sa vrátila na akademickú pôdu Ústavu pre sociálnu analýzu Univerzity Komenského.[3]
Neskoršia kariéra[upraviť | upraviť kód]
V roku 1997 spoluzaložila Inštitútu pre verejné otázky, kde pracovala najskôr ako riaditeľka, od roku 1999 ako externá analytička a od roku 2003 ako analytička.[3] V rokoch 2000 až 2001 absolvovala študijný pobyt na Medzinárodnom fóre pre demokratické štúdie pri Národnej nadácii pre demokraciu vo Washingtone.[3] Pedagicky pôsobí na Trnavskej univerzite.[4]
Ocenenia[upraviť | upraviť kód]
- V roku 2012 získala od Miroslava Lajčáka ocenenie ministra zahraničných vecí za „významný prínos v oblasti ochrany práv seniorov“.[5]
- V roku 2013 jej bola spolu so spoluautormi knihy Odkiaľ a Kam. Dvadsať rokov samostatnosti udelená Cena Dominika Tatarku.[6]
Referencie[upraviť | upraviť kód]
- ↑ TÓDOVÁ, Monika. Procházka zložil okuliare a začal kampaň ako mladý prezident [online]. Petit Press, 01.07.2013, [cit. 2014-12-04]. Dostupné online.
- ↑ SHORE, Marci. Der Geschmack von Asche (Das Nachleben des Totalitarismus in Osteuropa). [s.l.] : C.H.Beck, 2014. 376 s. ISBN 978-3-406-65456-5. Kapitola Historische Personen.
- ↑ a b c d e f Zora Bútorová [online]. Inštitút pre verejné otázky, [cit. 2014-12-04]. Dostupné online.
- ↑ Pedagógovia zabezpečujúci výučbu predmetov Katedry sociológie [online]. Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, [cit. 2014-12-04]. Dostupné online.
- ↑ Ocenenia ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí za prínos v oblasti ľudských práv majú laureátov [online]. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, 13.12.2012, [cit. 2014-12-04]. Dostupné online.
- ↑ Cenu Dominika Tatarku za rok 2013 udelili pätici autorov [online]. SITA, 13.03.2014, [cit. 2014-12-04]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť kód]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zora Bútorová
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]
- Zora Bútorová na webe Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity
- Diela Zory Bútorovej v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
