Zora Bútorová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zora Bútorová
slovenská sociologička
Zora Bútorová po diskusii v Brne, november 2017
Zora Bútorová po diskusii v Brne, november 2017
Rod. menoZora Takáčová
Narodenie17. január 1949 (75 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesiasociologička
RodičiaMagda Takáčová
ManželMartin Bútora
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Zora Bútorová

PhDr. Zora Bútorová, CSc. (rod. Takáčová; * 17. január 1949, Bratislava)[1][2][3] je slovenská sociologička, ktorá od roku 2003 pracuje ako analytička Inštitútu pre verejné otázky, ktorý spoluzakladala.[4] Predtým pracovala na Univerzite Komenského a Slovenskej akadémii vied.[4] Od jari 1990 sa zaoberá výskumom politickej kultúry a postojov obyvateľov k rozličným aspektom transformácie spoločnosti. Od polovice 90. rokov skúma aj zmeny v živote žien a v rodových vzťahoch na Slovensku po páde komunizmu.[4] Okrem rodových vzťahov sa v súčasnosti zaoberá aj výskumom politickej kultúry a aktívnym starnutím.[5]

Vzdelanie a skoršia kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1972 ukončila štúdium sociológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.[3] Postupne pracovala ako výskumníčka v Československom výskumnom ústave práce a sociálnych vecí, v rokoch 19761982 vo Výskumnom ústave životnej úrovne. V roku 1975 získala PhDr. zo sociológie a v roku 1979 na tej istej fakulte aj CSc. V rokoch 19831990 pracovala ako výskumníčka v Kabinete teórie vedy a prognóz SAV. Potom pracovala v Centre pre výskum spoločenských problémov pri KC VPN. V roku 1990 sa vrátila na akademickú pôdu Ústavu pre sociálnu analýzu Univerzity Komenského.[4]

Neskoršia kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1997 spoluzaložila Inštitútu pre verejné otázky, kde pracovala najskôr ako riaditeľka, od roku 1999 ako externá analytička a od roku 2003 ako analytička.[4] V rokoch 20002001 absolvovala študijný pobyt na Medzinárodnom fóre pre demokratické štúdie pri Národnej nadácii pre demokraciu vo Washingtone.[4] Pedagogicky pôsobila aj na Trnavskej univerzite.[6]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Je dcérou prekladateľky Magdy Takáčovej[7] a od 18. augusta 1978 manželkou sociológa a diplomata Martina Bútoru.[5] V rokoch 1999 – 2003 jej manžel reprezentoval Slovensko ako veľvyslanec v USA.[5]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SHORE, Marci. Der Geschmack von Asche (Das Nachleben des Totalitarismus in Osteuropa). [s.l.] : C.H.Beck, 2014. 376 s. ISBN 978-3-406-65456-5. Kapitola Historische Personen.
  2. a b TASR. Prezidentka pri príležitosti vzniku SR udelila vyznamenania 20 osobnostiam [online]. dobrenoviny.sk, 2020-01-03, [cit. 2021-11-03]. Dostupné online.
  3. a b Zora Takáčová. In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2022-10-20]. Dostupné online. Archivované 2022-10-20 z originálu.
  4. a b c d e f Zora Bútorová [online]. Inštitút pre verejné otázky, [cit. 2014-12-04]. Dostupné online.
  5. a b c LAUCKÁ, Barbora. Na návšteve. SME (Bratislava: Petit Press), 2003-12-18. Dostupné online [cit. 2022-10-20]. ISSN 1335-4418.
  6. Pedagógovia zabezpečujúci výučbu predmetov Katedry sociológie [online]. Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, [cit. 2014-12-04]. Dostupné online. Archivované 2014-12-10 z originálu.
  7. BÚTOROVÁ, Zora. Mesiáš už odišiel?. Medziknihami.sk (Bratislava: Art-fórum pre literatúru), 2015-07-10. Dostupné online [cit. 2022-10-20].
  8. Ocenenia ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí za prínos v oblasti ľudských práv majú laureátov [online]. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, 13.12.2012, [cit. 2014-12-04]. Dostupné online. Archivované 2014-12-07 z originálu.
  9. Cenu Dominika Tatarku za rok 2013 udelili pätici autorov [online]. SITA, 13.03.2014, [cit. 2014-12-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]