Verejnosť proti násiliu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Verejnosť proti násiliu
Základné informácie
Skratka VPN
Založenie 1989
Rozpustenie 1992
Predseda Ján Budaj, Fedor Gál
Najviac poslancov 48
Volebný výsledok 29,35 % (voľby do NR SR 1990)
Existencia zaniknutá strana
Ďalšie informácie
Sídlo Ventúrska 10, Bratislava
Noviny Verejnosť
Farby modrá, červená

Verejnosť proti násiliu, skratka VPN, bolo demokratické politické hnutie, pôsobiace na Slovensku v rokoch 1989 – 1992. V období rokov 1990 – 1992 bolo vládnou stranou, vo voľbách roku 1992 však neprekročilo potrebné 5-percentné volebné kvórum pre vstup do parlamentu a následne bolo rozpustené.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

V reakcii na pražské udalosti zo 17. novembra sa v nedeľu 19. novembra zišlo v bratislavskej Umeleckej besede približne päťsto umelcov, intelektuálov a osobností spoločenského života. Milan Kňažko, ktorý sa vrátil z Prahy, informoval o štrajku pražských divadiel a umelci okolo výtvarníkov Miroslava Cipára a Ľubomíra Longauera predložili výzvu, v ktorej pražský štrajk podporili.[1] Na tomto zhromaždení padol aj návrh vytvorenia politického hnutia a zároveň vzniklo aj jeho pomenovanie. K samotnému založeniu došlo nasledujúci deň, 20. novembra, kedy jeho zakladatelia Milan Kňažko, Ján Budaj, Fedor Gál, Peter Zajac, Martin Bútora, Jozef Kučerák a ďalší prijali programové vyhlásenie[2], v ktorom žiadali pluralitu, slobodu tlače a ďalšie slobody ale aj zrušenie článku ústavy s vedúcou úlohou KSČ.[3] Vyhlásenie prečítal Kňažko na prvom mítingu hnutia na Hviezdoslavovom námestí dňa 22. novembra.[4] Hnutie sa rýchlo stalo hlavnou opozičnou silou na Slovensku. Jeho prioritou bolo doviesť krajinu k slobodným voľbám, ktoré sa uskutočnili v roku 1990.

Koordinačný výbor[upraviť | upraviť zdroj]

21. novembra 1989 sa aktivisti VPN po tretí raz zišli v priestoroch Umeleckej besedy, kde sa sformoval kolektív členov kľúčového orgánu hnutia, Koordinačného výboru VPN. Jeho členmi sa stali[5][3]:

Jednatelia[3]:

Ako ďalší členovia, pôsobiaci počas Nežnej revolúcie sa ešte uvádzajú[6]:

V období od 28. decembra 1989 do 31. marca 1990 boli na základe ústavného zákona 183/1989 o voľbe poslancov zákonodarných zborov kooptovaní kandidáti VPN do Slovenskej národnej rady a do Federálneho zhromaždenia.[7]

Predseda Koordinačného výboru VPN Fedor Gál

Voľby 1990[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý snem Verejnosti proti násiliu sa konal 27. januára 1990 v Bratislave. Jeho cieľom bolo stanovenie úloh pre prvé slobodné voľby, vypísané na 8. – 9. júna. Na jar 1990 predstavilo VPN predvolebný program s názvom Šanca pre Slovensko, v ktorom bol kladený dôraz na zabezpečenie demokracie a právneho štátu. V ekonomickej oblasti podporovali zavedenie trhového hospodárstva.

Pred voľbami sa na kandidátku VPN dostalo viacero známych osobností, bez ohľadu na ich komunistickú minulosť. Medzi inými tam boli Alexander Dubček, premiér Marián Čalfa, či predseda SNR Milan Čič.

Vo voľbách do Slovenskej národnej rady sa VPN umiestnilo so ziskom 29,35 % na prvom mieste a získalo 48 kresiel.[8] Vo voľbách do oboch komôr Federálneho zhromaždenia, ktoré sa konali súčasne, získali 32,5 %, respektíve 37,3 % hlasov.

Vláda 1990 – 1992[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vladimír Mečiar#Predseda vlády za VPN (1990 - 1991)

Po prvých slobodných voľbách v roku 1990 vytvorila vládu na Slovensku koalícia VPN, Kresťanskodemokratické hnutie a Demokratická strana. Aj vďaka popularite a podpore, ktorú si stihol vytvoriť sa po voľbách ocitol v roli hlavného kandidáta víťaznej VPN na predsedu slovenskej vlády minister vnútra Vladimír Mečiar, ktorý v tejto funkcii pôsobil od 27. júna 1990 do 23. apríla 1991.[9] Mečiar sa začiatkom roku 1991 dostal do otvoreného sporu s vedením VPN. 3. marca 1991, v relácii STV Hovorí predseda vlády, namiesto Mečiara vystúpil Milan Kňažko s vyhlásením, že sa vedenie strany na čele s Fedorom Gálom snaží obmedzovať Mečiara v práci a cenzuruje ho.[10] O dva dni na to, 5. marca 1991, vznikla platforma VPN "Za demokratické Slovensko" (VPN-ZDS), do ktorej prešla značná časť členov VPN. Po vyostrení konfliktu parlament koncom marca 1991 odvolal Mečiara z funkcie predsedu vlády (na Mečiarovu stranu sa vtedy pridal aj Ján Budaj[11]). Parlament 23. apríla 1991 v pozícii premiéra nahradil Mečiara Jánom Čarnogurským. Platforma "Za demokratické Slovensko" sa po tomto kroku pretransformovala na politickú stranu Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Mečiar bol 22. júna 1991 zvolený za predsedu HZDS. Spolu s ním do HZDS prešli Michal Kováč, Miilan Kňažko, Rudolf Filkus, Augustín M. Húska, Ivan Lexa a Anna Nagyová a ďalší. [12]

Zvyšok VPN postupne strácal vplyv a väčšina zostávajúcich členov vytvorila Občiansku demokratickú úniu – VPN (ODÚ-VPN), od roku 1992 len ODÚ. Vo voľbách roku 1992 dostala táto strana len 4,04 % hlasov,[13] a neprekročila požadovanú hranicu 5 % pre vstup do parlamentu. V dôsledku volebného neúspechu bola v novembri 1992 rozpustená, čím VPN prakticky zaniklo.

Ďalší politici VPN[upraviť | upraviť zdroj]

Viacerí členovia Koordinačného výboru do praktickej politiky ani nevstúpili (ochranári, výtvarníci a pod.). Okrem už uvedených ako politici VPN (neskôr aj v iných stranách) pôsobili:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.sme.sk/c/5113314/ked-sa-povie-nezna-pocujem-kluce.html
  2. Programové vyhlásenie VPN a KOORDINAČNÉHO VÝBORU SLOVENSKÝCH VYSOKOŠKOLÁKOV, November1989 [online]. www.memorykontrol.org, [cit. 2018-03-22]. Dostupné online.
  3. a b c Popis vyhlásenia VPN prečítaného na mítingu na námestí SNP 22. 11. 1989 – Wikizdroje (Archa Brat. 1990) [online]. sk.wikisource.org, [cit. 2018-03-22]. Dostupné online.
  4. http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/209411000101119-udalosti/obsah/93183-vyroci-zalozeni-slovenskeho-hnuti-verejnost-proti-nasili/
  5. Kalendárium k novembrovým udalostiam a pádu komunistického režimu v roku 1989 – 17. november 1989 [online]. www.17november1989.sk, [cit. 2018-02-14]. Dostupné online.
  6. Kto bol kto počas Nežnej revolúcie – 17. november 1989 [online]. www.17november1989.sk, [cit. 2018-02-14]. Dostupné online.
  7. POLITIKA: Česko a volby prezidentů [online]. Lidovky.cz, 2007-12-19, [cit. 2018-02-14]. Dostupné online.
  8. http://app.statistics.sk/webdata/_slov/volby/volby90/php90.htm
  9. http://www.government.gov.sk/7368/vlada-slovenskej-republiky-od-27-6-1990-do-22-4-1991.php
  10. Ako Kňažko vystúpil v STV, pomohol Mečiarovi a zmenil dejiny Slovenska. aktuality.sk (azet.sk). Dostupné online [cit. 2018-01-15].
  11. FLAMIK, Juraj. Kňažko: Ten Mečiar mi prichodil ako najschodnejšia cesta. Denník N. Dostupné online [cit. 2018-02-20].
  12. "V podstate sme sa našli" *Anna Nagyová dostala po šiestich rokoch tri mesiace – buď sa tým príbeh končí, alebo sa začína. www.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2018-01-15].
  13. http://app.statistics.sk/webdata/_slov/volby/volby92/php92.htm

Politici Verejnosti proti násiliu[upraviť | upraviť zdroj]

Články o politikoch Verejnosti proti násiliu sú uvedené v kategórii Politici VPN.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]