Preskočiť na obsah

Miroslav Cipár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Miroslav Cipár
slovenský výtvarník a sochár
Miroslav Cipár v roku 2015
Miroslav Cipár v roku 2015
Narodenie8. január 1935
Vysoká nad Kysucou-Semeteš, ČSR
Úmrtie8. november 2021 (86 rokov)
Bratislava, Slovensko
Alma materPedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave
PodpisMiroslav Cipár, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Miroslav Cipár

Miroslav Cipár (* 8. január 1935, Vysoká nad Kysucou-Semeteš – † 8. november 2021, Bratislava)[1][2] bol slovenský maliar, grafik, ilustrátor a sochár.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Miroslav Cipár sa narodil v osade Semeteš, od roku 1902 časti obce Vysoká nad Kysucou.[3] Pochádzal z rodiny živnostníka Štefana Cipára, jediného preživšieho semetešskej tragédie z 20. apríla 1945, kedy skupina vlasovcov zavraždila v osade 21 mužov a chlapcov vo veku 16 až 61 rokov a vypálila 13 domov.[4][5] Jeho rodičia boli amerikáni, z USA sa na Kysuce vrátili v roku 1932.[5] Po prevrate v roku 1948 komunisti Cipárovcom ako nepriateľom národa vyvlastnili dom aj obchod.[5]

Základnú školu – jednotriedku absolvoval v osade Semeteš, gymnázium navštevoval od roku 1945 v Žiline. Od roku 1953 študoval slovenský jazyk a výtvarnú výchovu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1955 – 1961 absolvoval štúdium grafiky a monumentálnej maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (u profesorov Vincenta Hložníka a Petra Matejku). Po absolvovaní povinnej vojenskej služby v rokoch 1961 – 1963 pôsobil v Bratislave ako výtvarník v slobodnom povolaní.[6] V rokoch 1971 – 1972 pracoval rok v Indii v Children´s Book Institute v Naí Dillí.[5]

Stál pri zrode viacerých kultúrnych projektov, ako napríklad Bienále ilustrácií Bratislava (BIB), Trienále insitného umenia, Bienále Danuvius. V roku 1989 stál na čele mestskej pobočky Zväzu výtvarných umelcov.

Zohral významnú úlohu počas Nežnej revolúcie. V jeho ateliéri sa 19. novembra 1989 stretli slovenskí výtvarníci a spísali prvé revolučné vyhlásenie. Stal sa potom jedným zo zakladateľov hnutia Verejnosti proti násiliu a pôsobil v koordinačnom centre VPN. Po prvých slobodných voľbách v júni 1990 sa vo VPN prestal angažovať a pôsobil znova ako výtvarník v slobodnom povolaní.[5][7][8][9]

„Bolo to pre mňa nepochopiteľné, až komické, že som mal rozhodovať ako člen koordinačného výboru VPN o tom, kto bude minister kultúry. Pripadal som si nekompetentný. Odmietol som všetky ponuky VŠVU na pedagogický postup s tým, že neviem riadiť ani seba, čiže nemôžem riadiť kolektív. Bola to obranná formulka, ktorá fungovala... Politické tendencie, ktoré nasávajú tých, čo majú záujem byť blízko pri zdroji, stávajú sa súčasťou politického tela. To cítite a vidíte na ľuďoch, ktorí tendujú k politickému telu, sú ochotní získavať výhody a funkcie.“[10]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ TASR. Zomrel akademický maliar Miroslav Cipár, mal 86 rokov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-11-08. Dostupné online [cit. 2021-11-08].
  2. ↑ Vo veku 86 rokov zomrel v Bratislave akademický maliar Miroslav Cipár [online]. Bratislava: TK KBS, 2021-11-08, [cit. 2021-11-09]. Dostupné online.
  3. ↑ Miestna časť Semeteš [online]. Vysoká nad Kysucou: Obecný úrad, [cit. 2021-11-10]. Dostupné online.
  4. ↑ Semetešská tragédia [online]. Vysoká nad Kysucou: Obecný úrad, [cit. 2021-11-09]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d e GRÚŇOVÁ, Alexandra. Miroslav Cipár (1935) [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2019, [cit. 2021-11-09]. Dostupné online.
  6. ↑ DVOŘÁKOVÁ, Helena. Miroslav Cipár: Maľujem len to, čo nevidím. Pravda (Bratislava: Perex), 2014-02-13. Dostupné online [cit. 2019-11-09]. ISSN 1336-197X.
  7. ↑ GRÚŇOVÁ, Alexandra. Príbeh pamätníka Miroslav Cipár (1935) [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2021-11-09]. Dostupné online.
  8. ↑ Miroslav Cipár. In: Kto bol kto počas Nežnej revolúcie [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.
  9. ↑ ŽATKULIAK, Jozef, a kol. November '89 : medzník vo vývoji slovenskej spoločnosti a jeho medzinárodný kontext. 1. vyd. Bratislava : Prodama, 2009. 246 s. Dostupné online. ISBN 978-80-89396-04-7. S. 59, 60, 118, 119, 122.
  10. ↑ Miroslav Cipár (1935 - 2021) [online]. www.pametnaroda.cz, [cit. 2022-05-25]. Dostupné online. (po česky)

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • KRIŠKA, Fedor; GERÁT, Ivan; MATÁK, Márius; MURAT, René; DANIŠ, Miroslav, CIPÁR, Miroslav; HÖFERZ, Dorothée Miroslav Cipár. 1. vyd. Prešov : Michal Vaško, 2002. 277 s. ISBN 80-7165-348-9.
  • KRIŠKA, Fedor. Miroslav Cipár. Prešov : Michal Vaško, 2009. 347 s. ISBN 978-80-7165-778-1.
  • CIPÁR, Miroslav; GROCHÁLOVÁ, Martina. Počmáraný život : Miroslav Cipár v rozhovore s Martinou Grochálovou. Bratislava : Karmelitánske nakladateľstvo, 2013. 177 s. ISBN 978-80-8135-043-6.
  • JANČÁR, Ivan. Miroslav Cipár : maľba. Bratislava : Galéria mesta Bratislavy, 2013. 265 s. ISBN 978-80-85583-90-8.
  • KRIŠKA, Fedor; HOLEŠOVSKÝ, František; PETERAJOVÁ, Ľudmila. Miro Cipár : knihy, kresby, ilustrácie. druhé doplnené vyd. Bratislava : Hlbiny, 2020. 211 s. ISBN 978-80-89743-38-4.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miroslav_Cipár&oldid=7762173“