Pravda (slovenský denník)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Súradnice: 48°09′49″S 17°08′40″V / 48,163562°S 17,144444°V / 48.163562; 17.144444

Denník Pravda
Trnavská cesta 39A 03.jpg
Sídlo na Trnavskej ceste 39/A
Základné informácie
TypDenník
VydavateľP E R E X, a. s.
ŠéfredaktorNora Slišková
Zástupca šéfredaktoraJakub Prokeš
Ingrid Drozdíková
Martin Kováčik
Miroslav Čaplovič
Založenie15. september 1920
Politická príslušnosť1920 – 1921: sociálna demokracia
1921 – 1990: komunizmus
od 1990: ľavica, egalitárny liberalizmus
Jazykslovenčina
Náklad54 078 ks (2017)
ISSN1335-4050
Kontaktné údaje
AdresaTrnavská cesta,
831 04 Bratislava
Webpravda.sk

Pravda je denník s najdlhšou kontinuálnou tradíciou na Slovensku. Počas komunistického režimu bola Pravda denníkom s najvyšším nákladom a zohrávala kľúčovú úlohu v šírení propagandy monopolne vládnucej Komunistickej strany Československa. Po Nežnej revolúcii noviny stratili svoju politickú orientáciu na krajnú ľavicu a profilovali sa postupne ako ľavicovo-liberálne mienkotvorné médium.[1][2] Od roku 1990 prestala byť Pravda orgánom ÚV KSS a začala ju vydávať zamestnanecká akciová spoločnosť Perex.

Priemerný tlačený náklad Pravdy v roku 2017 bol 54 078 výtlačkov, priemerný predaný náklad 36 277 výtlačkov. Priemerne si vydanie denníka prečíta približne 265-tisíc čitateľov, čo predstavuje 6 % populácie SR vo veku 14 – 79 rokov (čítal posledné vydanie). Pravda existuje aj v on-line podobe na pravda.sk, pričom obsah v súčasnosti nie je spoplatnený.[3] Portál má mesačne 1 608 116 reálnych používateľov, podľa aktuálnych čísiel AIM za marec 2018.

Aktuálne vlastnícke vzťahy[upraviť | upraviť zdroj]

V marci 2018 Pravda oznámila, že PEREX, a. s., ovládla dcéra českej spoločnosti OUR MEDIA.[4] Zmena (hlavného) akcionára v zápise obchodného registra sa uskutočnila 12. mája 2018[5], po tom čo akcionárom bola viac ako 8 rokov ďalšia česká spoločnosť Florena (pozri časť Majitelia a formáty). OUR MEDIA a.s. vlastní český podnikateľ a senátor Ivo Valenta spolu s mediálnym magnátom Michalom Voráčkom. [4]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

1921 – 1989[upraviť | upraviť zdroj]

Titul Pravda bol inšpirovaný ruským denníkom Pravda, ktorý riadil Vladimír Iľjič Lenin už od roku 1912. Na Slovensku sa titul prvýkrát objavil 15. septembra 1920,[6] keď začal v Ružomberku pod názvom Pravda chudoby vychádzať týždenník Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej (ČSSDSR) na Slovensku. Z ČSSDSR sa v roku 1921 odčlenila marxisticko-leninská frakcia, ktorá založila Komunistickú stranu Československa (KSČ). Prvé číslo Pravdy chudoby bolo teda vydané o týždeň skôr ako české Rudé právo, ktoré prvýkrát vyšlo 21. septembra 1920. (V roku 1920 vznikla aj Slovenská pravda, ktorá bola tlačovým orgánom Slovenskej ľudovej strany.)

V roku 1920 až do 10. februára 1921 vychádzali noviny každý štvrtok, čiže raz týždenne. Nasledovali dve sobotné vydania, a to 19. februára a 26. februára. V rokoch 1921 až 1923 vychádzal dvakrát týždenne – vo štvrtok a v nedeľu. Od 4. septembra 1924 skrátili noviny svoje meno na Pravda. Od 1. októbra 1925, už ako tlačový orgán KSČ na Slovensku, sa Pravda stala denníkom. V polovici dvadsiatych rokov 20. storočia dosahuje náklad 1 500 až 2 000 kusov.

V rokoch 1922 – 1926 mala Pravda nedeľnú prílohu Proletárska nedeľa, v ktorej uverejňovala svoje príspevky mladá slovenská komunistická inteligencia, napríklad Ján Poničan, Eduard Urx, Peter Jilemnický, Fraňo Kráľ a i.

Vo februári 1930 sa redakcia pre problémy s vtedajšou vládou presťahovala z Prahy do Bratislavy, avšak noviny sa tlačili naďalej v Prahe. V polovici júla 1934 bolo vydávanie na pol roka prerušené a redaktori prešli do nového periodika s názvom Ľudový denník. V čase vojnovej Slovenskej republiky bol pokračovateľom týchto novín ilegálne vychádzajúci Hlas ľudu. Od 9. septembra 1944 krátko po vypuknutí Slovenského národného povstania začala vychádzať v Banskej Bystrici povstalecká Pravda. Po oslobodení začala najprv vychádzať ako regionálna Východoslovenská PravdaStredoslovenská Pravda.

V rokoch 1948 až 1989 bola Pravda tlačovým orgánom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Na Slovensku mal denník výsadné postavenie. Cenzuroval a interpretoval spravodajstvo v súlade s ideologickou líniou KSČ. Štátne podniky museli denník povinne odoberať.

Vylepšovanie socializmu v 80. rokoch[upraviť | upraviť zdroj]

V 80. rokoch v redakcii pôsobilo veľa mladých tridsiatnikov, ktorí pracovali v atmosfére „vylepšovania socializmu“. Rozhovor s Fedorom Gálom (vtedy prognostikom SAV) a analýzy Augustína Mariána Húsku z roku 1988 sa dnes môžu prezentovať ako prvé pokusy o glasnosť v komunistickom denníku.

So šéfredaktorom Štefanom Bachárom zasiahlo Pravdu aj revolučné obdobie Novembra 1989. Na začiatku decembra 1989 sa členovia redakcie vzbúrili proti šéfredaktorovi. Redaktori Peter Sitányi a Juraj Halas požiadali Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska o odvolanie šéfredaktora, pohrozili štrajkom – a výbor im takmer okamžite vyhovel. V tajnej voľbe prešla právomoc v redakcii do rúk nového šéfredaktora Petra Sitányiho a jeho zástupcov Jozefa Krška a Juraja Halasa, povereného zodpovedať za obsah novín. Bývalé vedenie bolo odvolané. Bachár bol dokonca vylúčený zo základnej organizácie KSS a redakcia Pravdy vydala vyhlásenie, v ktorom sa prihlásila k zmenám v spoločnosti. Nový redakčný kolektív sa verejným stanoviskom – síce neskoro, ale predsa – pripojil k študentom a pedagógom z katedry žurnalistiky na Univerzite Komenského, ktorí žiadali vyšetrenie policajného zákroku proti študentom na Národnej triede v Prahe.

Šéfredaktori do 1989[upraviť | upraviť zdroj]

Na poste šéfredaktora Pravdy po vojne sa vystriedali[7]

Šéfredaktori po 1989[upraviť | upraviť zdroj]

Majitelia a formáty[upraviť | upraviť zdroj]

Od 1. januára 1959 vychádzal denník Pravda vo svetovom veľkolistovom Broadsheet formáte, ako prvé slovenské noviny. V tomto formáte vychádzal až do roku 1989. Od 1. novembra 1968 má prílohu Pravda na víkend (weekend) a od 8. januára 1971 vychádza Nedeľná Pravda.

Od roku 1990 prestala byť Pravda orgánom ÚV KSS a vydáva ju zamestnanecká akciová spoločnosť Perex. Zároveň sa zmenil formát novín na berlínsky.

Od roku 1995 bol majoritným vlastníkom vydavateľstva podnikateľ Juraj Široký a jeho Harvardská investičná spoločnosť. Široký v júli 2006 predal celý podiel vo vydavateľstve Perex anglickej spoločnosti Northcliffe International, ktorú vlastní anglická mediálna skupina Daily Mail and General Trust.[13]

Od 18. novembra 2008 denník Pravda vychádza vo formáte tabloid.[14]

V roku 2010 Perex kúpila od Daily Mail & General Trust česká spoločnosť Florena, a. s., Praha.[15] Spoločnosť Florena vlastnia klienti skupiny J&T, ktorá transakciu sprostredkovala.[15] Ako vlastník je uvádzaný Karol Biermann, ktorý sa stal generálnym riaditeľom Perexu. [16] Karol Biermann je brat filmového producenta Rudolfa a bol aj riaditeľom letiska Bratislava.

V marci 2018 sa stala vlastníkom spoločnosť OUR MEDIA SR a. s.[1]

Web[upraviť | upraviť zdroj]

Perex okrem pravda.sk prevádzkuje aj webové portály varecha.sk, birdz.sk, avizo.sk a moment.sk.

Prílohy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Užitočná Pravda – každodenná príloha denníka, ktorá sa venuje praktickému poradenstvu v oblasti penzijného a sociálneho systému, financií, práva, práce, zdravia, bývania či vzdelávania.
  • Pondelkové mapy – turistické mapy, školské mapy či 240-stranový autoatlas.
  • Pravda magazín – vychádza vždy vo štvrtok v Pravde. Ide o spoločenský časopis, ktorého súčasťou sú rozhovory s úspešnými ľuďmi, príbehy a reportáže. Súčasťou magazínu je aj TV program 45 staníc od štvrtka do štvrtka. Vo štvrtok denník prináša aj rubriku pre zábavychtivých – IQ posilňovňa.
  • Magazín Varecha – v Pravde je vložená každý piatok. Prináša recepty od známych šéfkuchárov i čitateliek a čitateľov, tipy a triky do kuchyne aj domácnosti, spotrebiteľské testy vína a súťaže o domáce spotrebiče a kuchárske knihy. Magazín spolupracuje s internetovým portálom Varecha.sk.
  • Magazín Víkend – sobotňajší publicistický magazín sa sústreďuje na spoločenské a politické fenomény doma a v zahraničí. Jeho obsah tvoria aj rozhovory so známymi autoritami z akademického, spoločenského a politického života, ako aj eseje a názorové texty.
  • Relax a zábavu v sobotu ponúkajú aj vložené prílohy Krížovky a pre deti Čertík.
  • Magazín MiA – ženský štýlový magazín MiA zameraný na módu, zdravie, rodinu či útulný domov. V denníku Pravda sa objavuje vložený raz mesačne od apríla 2016.
  • Osa – vychádza vždy v poslednú sobotu v mesiaci. Táto názorová príloha je diskusným fórom o najaktuálnejších a tabuizovaných témach v spoločnosti.
  • Dobré zdravie – je vložené v Pravde raz mesačne. Dobré zdravie poskytuje rady a tipy, ako sa vyrovnať s rozšírenými ochoreniami ako napr. cukrovka, alergie či ochorenia kĺbov. Tématikou zdravia sa zaoberá aj webová stránka zdravie.pravda.sk
  • Dobré bývanie – vychádza raz do mesiaca. Dobré bývanie je magazín o nových trendoch v modernom stavebníctve a o kvalite bývania. Problematikou bývania sa takisto zaberá aj stránka bývanie.pravda.sk
  • Magazín Víno – súčasťou denníka Pravda je dva razy za rok. Tento rešpektovaný magazín je veľmi obľúbený medzi milovníkmi vína a uznávaný medzi znalcami vína.

Denník okrem pravidelných príloh vydáva ročne vyše 60 mimoriadnych príloh s rôznym zameraním. Napríklad: Daňové zákony, Vzdelávanie, Automobil, Dovolenka, Kalendár pre podnikateľov a živnostníkov, Školský kalendár, Kvalitné potraviny, Kniha roka, MS v hokeji atď.

Ďalšie aktivity (ocenenia a partnerstvá) pred 1989[upraviť | upraviť zdroj]

  • 17. septembera 1955 získala Pravda ako prvý denník v ČSSR vyznamenanie Rad Práce.[17]
  • 14. septembera 1970 Rad republiky č. 616.[17]
  • V septemberi 1973 Rad Víťazného februára (č. 53) za „dlhoročnú politicko-výchovnú prácu, za zásluhy o politickú konsolidáciu po krízových rokoch a za vysokú angažovanú publicistickú činnosť“.[17]

Ďalšie aktivity (ocenenia a partnerstvá) po 1989[upraviť | upraviť zdroj]

  • Humanista roka 2015 – redakcii Pravdy tento titul udelila Spoločnosť Prometheus, združenie svetských humanistov, okrem iného aj za to, že „ako jediné z mienkotvorných médií na Slovensku dlhodobo a programovo vytvára priestor pre vyváženú, argumentačne podloženú a najmä vecnú diskusiu o ľudských právach, demokracii a ľudskej dôstojnosti“.
  • Cena Slovenskej akadémie vied za propagáciu vedy – tím redaktorov sobotňajšej prílohy Pravda Víkend pod vedením Tiny Čornej ocenili v roku 2015 za pravidelnú spoluprácu s vedcami zo všetkých troch oddelení SAV.
  • Výročná cena Literárneho fondu za novinársku tvorbu – práca redaktorov denníka Pravda je pravidelne oceňovaná Literárnym fondom. V roku 2015 si prémiu za tri publicistické články prevzal Jozef Sedlák (ocenený aj v roku 2012, 2014) a za dve autorské reportáže Milan Čupka (ocenený aj v roku 2012). V roku 2012 získali prémie aj Vladimír Jancura a Andrej Barát.
  • Hlavná cena Medzinárodnej federácie poľnohospodárskych novinárov – v roku 2014 za článok Potravina nepochádza z police supermarketu bol opäť ocenený redaktor Jozef Sedlák.
  • Národná cena SR za kvalitu od Ústavu metrológie a skúšobníctva – v roku 2013 získal túto cenu Jozef Sedlák za príspevok Návrat k pôvodným potravinám prospeje aj obchodu.
  • Cena Slovak Press Photo – fotoreportér Pravdy Robert Hüttner zabodoval v roku 2014 na treťom ročníku súťaže Slovak Press Photo. Porota jeho fotografii udelila čestné uznanie v kategórii Životné prostredie.

Denník Pravda je okrem toho dlhodobým partnerom aj ďalších športov na Slovensku (hokej, volejbal, tenis...).

  • Futbalista roka – denník Pravda už od roku 1993 každoročne spolu so Slovenským futbalovým zväzom vyhlasuje najlepších slovenských futbalistov v prestížnej ankete Futbalista roka.
  • Olympiáda ľudských práv – denník Pravda sa v roku 2015 stal aj hlavným mediálnym partnerom XVII. ročníka Olympiády ľudských práv, na ktorej sa po prvý raz vyhlasovala špeciálna Cena Pravdy pre najlepšie študentské eseje.
  • Stavba roka – denník Pravda a jeho magazín Dobré bývanie sú od roku 1998 partnerom prestížnej odbornej súťaže Stavba roka.
  • Dni otvorených pivníc pod Malými Karpatmi – denník Pravda je partnerom tejto najpopulárnejšej vinárskej akcie na Slovensku.
  • Jánošíkove dni – denník Pravda je od roku 1996 partnerom tohto tradičného folklórneho festivalu v Terchovej.
  • Bratislavské hudobné slávnosti – denník Pravda je dlhoročným partnerom.
  • Pravda-Televízia-Slovnaft (P-T-S) – atletický míting. Prvý ročník v roku 1957 pod názvom Veľká cena Pravdy, v roku 1971 sa názov zmenil na Cena Pravdy a Televízie a od 14. ročníka ako Pravda – Televízia – Slovnaft.[18] 51. ročník obnoveného mítingu sa konal v júni 2016 v Šamoríne-Čilistove.

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Fiktívna redaktorka Pravdy Dana Piskorová v roku 1987 kritizovala brožúru ekologických aktivistov Bratislava nahlas[19] tak, že ani raz neuviedla jej skutočný názov a ich aktivitu spájala s protištátnym konaním.

V roku 1988 zverejnila Nedeľná Pravda negatívny profil Františka Mikloška ako organizátora nepovolenej plánovanej Sviečkovej manifestácie, aby ho skompromitovala tesne pred jej konaním naplánovaným na piatok 25. marca 1988. V tom istom vydaní na prvej stránke, v článku podpísanom fiktívnym menom, odrádzala od účasti na tejto manifestácii.

Odpočúvanie novinárov a kauza Bejby[upraviť | upraviť zdroj]

V novembri 2011 denníky Pravda, Nový Čas i televízia TA3 priniesli naraz odhalenie, že Vojenské obranné spravodajstvo (VOS) riadené ministrom za SaS Ľubomírom Galkom odpočúvalo telefonické rozhovory novinárov z Pravdy a bývalého riaditeľa TA3 Michala Gučíka niekoľko mesiacov v roku 2011. 21. novembra 2011 Generálna prokuratúra a polícia začali vo veci konať.[20] VOS 22. novembra 2011 priznala, že odpočúvanie malo za cieľ zistiť „stykovú bázu“ troch novinárov, avšak nasadenie informačných technických prostriedkov schválil aj sudca.[21]

21. novembra 2011 tiež niektoré denníky[22] zverejnili, že z prepisu rozhovoru redaktorky Pravdy Vandy Vavrovej a podpredsedu strany SMER-SD Robert Kaliňáka vyplynulo, že Kaliňák podsúval redaktorkám témy a snažil sa zasahovať do obsahu novín. „Rád by som videl tie štyri titulky, Bejby,“ píše sa v prepise rozhovoru, ktorý sa vtedy šíril internetom.[22]

Článok o odpočúvaní priamo v Pravde uvádza: „V rozhovoroch Kaliňák Vavrovej väčšinou vyčíta, že Pravda nerobí niektoré kauzy a tvrdí, že v Sme mu vychádzajú v ústrety viac.“[23] Redaktorka mala slúžiť ako Kaliňákov „komunikačný prostriedok“ k šéfredaktorke Nore Sliškovej.[22] Kaliňák v rozhovoroch tlačil na Vavrovú, aby písala o rýchlej jazde služobného auta s exministrom Galkom. Hovoril jej, že nikto ich nebude podozrievať, keďže písali aj o Kaliňákovej rýchlej jazde.[22] Aktéri údajného telefonátu nepotvrdili ani nevyvrátili jeho autenticitu.[22] Koncom roku 2011 bol Galko z postu odvolaný práve pre podozrenia týkajúce sa odpočúvania novinárov.[24]

V roku 2015 prokurátor Jozef Čentéš rozhodol zastaviť trestné stíhanie za údajné zneužívanie právomoci riaditeľom VOS Pavlom Brychtom. Vyšlo najavo, že dôvodom odpočúvania Vavrovej bolo, že vo februári 2011 poslala na ministerstvo obrany otázky, z ktorých bolo evidentné, že má vnútri VOS informátora (z logiky celého prípadu vyplýva, že jej informátorom mohol byť práve R. Kaliňák, čo prekážalo Galkovi, ktorý bol súčasťou vlády Ivety Radičovej). Predvolaný Kaliňák vo svojej výpovedi tvrdil, že tajné informácie o odpočúvaní našiel u seba v pošte a odovzdal ich prokuratúre.

Celá kauza bola spravodajským súbojom vtedajšej opozície a koalície, reprezentovanými Kaliňákom a Galkom. Galko bol z postu ministra odvolaný už 23. novembra 2011 práve pre podozrenia z odpočúvania novinárov a celá vláda padla v apríli 2012. Naopak po parlamentných voľbách 2012 bol Kaliňák opäť vymenovaný za podpredsedu vlády a ministra vnútra. Vo funkcii ministra skončil v marci 2018.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. CZWITKOVICS, Tomáš. Mienkotvorné denníky našli svoj kompromis s bulvárom. etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2005-12-15. bulvarom.html Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-2674.
  2. DRAHOVSKÝ, Jozef. Mienkotvorné slovenské denníky. blog.sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2006-12-01. Dostupné online [cit. 2018-03-28].
  3. KERNOVÁ, Miroslava. Pravda.sk vystupuje z Piana [online]. Bratislava : O médiách.com, 2014-04-03, [cit. 2017-12-20]. Dostupné online.
  4. a b Pravda zmenila majiteľa. Pravda.sk, 2018-03-05. Dostupné online [cit. 2018-07-03].
  5. Výpis z obchodného registra SR [online]. orsr.sk, [cit. 2018-07-03]. Dostupné online.
  6. JANCURA, Vladimír. Pravda s okovami straníckosti. A bez nich. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2010-09-12. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-197X.
  7. KAŇUŠČÁKOVÁ, Lucia. Obraz osláv Slovenského národného povstania v denníku Pravda v povojnových rokoch (1945 – 1948) [online]. Spoločenskovedný ústav SAV Košice, 2015, [cit. 2017-03-01]. Dostupné online.
  8. Miloš Marko. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2008-01-26. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1335-4418.
  9. ŠEFČÁK, Luboš; DUHAJOVÁ, Zuzana. Dejiny slovenského novinárstva 1918 – 1968. Bratislava : Univerzita Komenského, 1999. 245 s. ISBN 80-223-1254-1.
  10. Encyklopédia Slovenska V R-Š. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1981. 791 s. S. 107.
  11. ČTK. Nový šéfredaktor denníka Pravda. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 1996-03-01. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1335-4418.
  12. Pravda mení šéfredaktora. Povedie ju Nora Slišková. aktuálne.sk (Bratislava: News and Media Holding), 2010-03-24. Dostupné online [cit. 2018-03-28].
  13. CZWITKOVICS, Tomáš. Britský Daily Mail kúpil Pravdu. medialne.etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2006-07-28. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1337-0006.
  14. ŠABATA, Petr. Nová Pravda je na svete!. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2008-11-18. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-197X.
  15. a b Pravda mení majiteľa, britský Daily Mail nahradila spoločnosť Florena. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2010-03-01. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-197X.
  16. Majiteľom Pravdy je Karol Biermann. Pravda.sk (Perex a.s.), 2010-03-23. Dostupné online [cit. 2018-03-28].
  17. a b c Řády udělené komunistickému deníku Pravda [online]. www.vyznamenani.net, [cit. 2017-01-21]. Dostupné online. (po česky)
  18. Na štadióne Interu vítame dnes opäť svetových atlétov. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2001-06-12. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1335-4418.
  19. HUBA, Mikuláš. Bratislava/nahlas: vtedy a dnes : (pokus o analýzu príčin, následkov a výziev) [online]. Bratislava : Slovenská akadémia vied, [cit. 2018-03-28]. Dostupné online.
  20. Prokuratúra už rieši odpočúvanie novinárov denníka Pravda. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2011-11-21. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-197X.
  21. Ako spravodajská služba odôvodnila odpočúvanie, pozrite si fotokópiu. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2011-11-22. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-197X.
  22. a b c d e GLOVIČKO, Ján. Kaliňák hovoril redaktorke Pravdy, čo má robiť. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2011-11-23. Dostupné online [cit. 2017-01-23]. ISSN 1335-4418.
  23. Pravda terčom útoku vojenskej tajnej služby. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2011-11-23. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-197X.
  24. 9 najznámejších káuz Roberta Kaliňáka: nepoložila ho Hedviga ani výbušnina v ruksaku. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2016-06-14. Dostupné online [cit. 2018-03-28].

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]