Július Verčík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Július Verčík
slovenský komunistický politik, redaktor, publicista
Narodenie12. apríl 1894
Žilina, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie8. jún 1981 (87 rokov)
Žilina, Česko-Slovensko

Július Verčík (Vercsik) (* 12. apríl 1894, Žilina – † 8. jún 1981, Žilina) bol slovenský komunistický politik, redaktor a publicista. Pseudonym: Vl. Tatran, Vl. Horský, Rodoľub, Zelenay, Kamenský, Grigorievič, Bronevik.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec Ján Verčík
  • matka Mária rod. Kalašová
  • mal 3 súrodencov
  • s manželkou Sidóniou (rodená Habinová) mali troch synov

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na reálnom gymnáziu v Žiline. Potom pôsobil ako zámočnícky učeň vo Viedni a v Žiline, kde navštevoval učňovskú školu. Pracoval ako strojný zámočník na viacerých miestach Slovenska. V prvej svetovej vojne bojoval na ruskom a srbskom fronte. Od roku 1917 člen predlitavskej sociálnej demokracie. Bol organizátor odborového hnutia kovorobotníkov. V rokoch 1919 – 1921 člen a politický pracovník Československej sociálne demokratickej strany, tajomník Zväzu kovorobotníkov Slovenska a Podkarpatskej Rusi vo Zvolene a v Banskej Bystrici. V rámci sociálnej demokracie bol predstaviteľom ľavice. Bol jeden z organizátorov zjazdu marxistickej ľavice v Ľubochni a Ružomberku v januári 1921, ktorým sa zavŕšil proces tvorenia komunistickej strany na Slovensku. V rokoch 1921 – 1930 popredný organizátor a funkcionár komunistického hnutia na Slovensku. V rokoch 1924 – 1925 a 1928 – 1929 člen politbyra KSČ. Bol tiež tlačovým tajomníkom ÚV KSČ pre Slovensko. V rokoch 1925 – 1929 poslanec Národného zhromaždenia za KSČ. Pôsobil ako redaktor komunistickej tlače ako Pravda chudoby, Hlas ľudu, Spartakus, Proletárka. V tomto období sa stal jeho spolupracovníkom Klement Gottwald. Po čase sa s Gottwaldom rozišiel a V roku 1930 opustil aj KSČ. Roku 1933 sa vrátil k sociálnej demokracii. Po vyhlásení autonómie Slovenska v roku 1938 vstúpil do HSĽS. V 50. rokoch bol krivo obvinený a odsúdený a väznený.

Bol autorom viacerých brožúr o obecných voľbách, mestských a dozorných radách, družstevnej mládeži. Písal aj príležitostné básne a články o pobyte v Rusku. Prekladal z nemčiny, ruštiny, češtiny, preložil Komunistický manifest. Vyšli o ňom tri bibliografické diela.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Verčík, Július, 1894-1981 - Bibliografia slovenskej historiografie [online]. husav.portaro.eu, [cit. 2020-08-18]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]