Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty
Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty
Základné informácie
SkratkaHSĽS–SSNJ
Založenie29. júl 1913
Rozpusteniemáj 1945
PredsedaAndrej Hlinka
Jozef Tiso
IdeológieSlovenský nacionalizmus
Autonomizmus
Korporativizmus
Klérofašizmus
Politické spektrumKrajná pravica
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaHlinkova mládež
NovinySlovenské ľudové noviny
Slovenská pravda
Slovák
Gardista
Farbybiela, modrá, červená
Vlajka strany
Vlajka Hlinkovej slovenskej ľudovej strany – Strany slovenskej národnej jednoty

Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty (skratka HSĽS-SSNJ; do roku 1925: Slovenská ľudová strana, skratka SĽS, do roku 1938 Hlinkova slovenská ľudová strana, skratka HSĽS) bola slovenská pravicová strana so silnou rímskokatolíckou a národnou orientáciou, ktorá pôsobila na území Slovenska od roku 1906 do jej rozpustenia v roku 1945. Jej členovia a prívrženci sa označovali ako ľudáci.

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1906 – 1925: Slovenská ľudová strana
  • 1925 – 1938: Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS)
  • 1938 – 1945: Hlinkova slovenská ľudová strana - Strana slovenskej národnej jednoty (HSĽS-SSNJ)

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Základy HSĽS boli položené už pred 1. svetovou vojnou, roku 1845. Oficiálne bola založená roku 1913, kedy sa slovenské krídlo uhorskej Katolíckej ľudovej strany na čele s Andrejom Hlinkom oddelilo a zúčastnilo sa na voľbách do Uhorského snemu. Po vzniku ČSR sa ako SĽS prvýkrát zúčastnila volieb v roku 1920 vo volebnej koalícii s Československou stranou ľudovou. Od začiatku 20. rokov bola na čele slovenského autonomistického hnutia. Jej predsedom bol do roku 1938 Andrej Hlinka.

Roku 1920 mala 11 953 členov. Strana vydala prvé vyhlásenie 25. januára 1922, v roku 1927 vstúpila do česko-slovenskej vlády a v 1929 z nej v súvislosti s Tukovou aférou vystúpila. 8. mája 1930 podala ďalší návrh na uzákonenie autonómie Slovenska.

Od polovice 30. rokov spolupracovala so Slovenskou národnou stranou, s ukrajinskými a poľskými nacionalistami, neskôr aj s maďarskými a nemeckými separatistami. Postupne bola ovplyvňovaná najmä talianskym a rakúskym fašizmom, od konca 30. rokov sa presadzovalo krídlo ovplyvnené nemeckým národným socializmom.

V septembri 1936 prijala za vlastné totalitné usporiadanie spoločnosti a vyhlásila heslo: jeden národ, jedna strana, jeden vodca. V tej dobe mala už 36 000 členov. 6. októbra 1938 vyhlásila v Žiline autonómiu Slovenska. V novembri 1938 sa s ňou (podobne ako vtedy v Česku) zlúčila prevažná väčšina slovenských strán a vznikla tak jediná oficiálna politická strana – nositeľka politického systému. Bola predstaviteľkou režimu vojnovej Slovenskej republiky. Tá sa opierala najmä o katolícky klérus, ktorý mal v tej dobe značnú váhu v spoločnosti, taktiež o národnú inteligenciu, a vrstvy drobných podnikateľov, roľníkov a ostatných pracujúcich.

Čoskoro zakázala činnosť všetkých nepohodlných spolkov a organizácií. Jej odporcov nechala uväzniť alebo odviesť do pracovných alebo koncentračných táborov.

Hospodárske pomery na Slovensku čiastočne stabilizovala, aj vďaka tomu, že Slovensko sa stalo výrobnou základňou pre nacistické Nemecko a jeho spojencov. Po prechode SNP do hôr spolupracovala HSĽS s nacistickými okupačnými silami pri prenasledovaní a likvidácii povstalcov, partizánov a ich sympatizantov. Jozef Tiso v Banskej Bystrici verejne vyznamenal nacistických vojakov podieľajúcich sa na likvidácii povstania.

Pre spoluprácu HSĽS s nacistickým Nemeckom a zrejmé nepriateľstvo k povstalcom bola tzv. Slovenskou národnou radou z 1. septembra 1944 na povstaleckom území zakázaná. Po vojne, v roku 1945, bola zakázaná a väčšina jej vedúcich predstaviteľov odsúdených, predseda a podpredseda na trest smrti. Mnohí jej členovia pokračovali v rokoch 19461948 v politickej činnosti v Demokratickej strane. Časť jej členov emigrovala na Západ.

Tlačovým orgánom strany boli Slovenské ľudové noviny (1910 – 1930) a Slovák (1919 – 1945). Ďalším vydávaným periodikom s väzbou na HSĽS bol týždenník Tatranský Slovák.

Vedúci predstavitelia[upraviť | upraviť zdroj]

Politici Hlinkovej slovenskej ľudovej strany[upraviť | upraviť zdroj]

Články o politikoch Hlinkovej slovenskej ľudovej strany sú uvedené v kategórii Politici HSĽS.

Volebné výsledky[upraviť | upraviť zdroj]

1920 - parlamentné voľby - 17,55 %[1] - 3. miesto - kandidovala spolu s Českou stranou lidovou - zisk na Slovensku - získala 12 z 57[2] poslancov za Slovensko a 6 z 28[3] senátorov za Slovensko

1923 - župné voľby - 30,03 %[4] - 1. miesto - zisk 67 zo 193[5] župných mandátov

1925 - parlamentné voľby - 34,31 % - 1. miesto - kandidovala samostatne ako HSĽS (na odlíšenie od ČSL) - zisk na Slovensku - získala 23 z 57[6] poslancov za Slovensko a 12 z 28[7] senátorov za Slovensko

1928 - krajinské voľby - 24,82 % - 1. miesto - zisk 9 z 36 volených poslancov krajinského zastupiteľstva + 6 poslancov (nominantov strany) menovaných ústrednou vládou na návrh krajisnkého prezidenta[8]

1929 - parlamentné voľby - 28,26 % - 1. miesto - kandidovala samostatne ako HSĽS - zisk na Slovensku - získala 18 z 54 poslancov za Slovensko (za HSĽS sa stal poslancom aj A. Čuřík, ktorý za ňu kandidoval na území Moravskej krajiny)[9] a 9 z 31[10] senátorov

1935 - parlamentné voľby - 30,12 % - 1. miesto - kandidovala v koalícii Autonomistický blok (spolu s SNS na Slovensku, Poľskou stranou v Československu a s podkarpatoruskou stranou Austonomny zemedelsky sojuz (AZS) ) - zisk na Slovensku - koalícia spolu získala 22 poslaneckých kresiel, z toho 20 na Slovensku (19 za HSĽS a 1 za SNS) z 59 poslaneckých mandátov zo Slovenska[11] a 11 kresiel v senáte (z toho 10 na Slovensku a 1 na Podkarpatskej Rusi)[12]

1935 - krajisnké voľby - 28,50 % - 1. miesto - kandidovala v koalícii Autonomistický blok (spolu s SNS a AZS)[13]

1938 - obecné voľby - ? % - celkové výsledky neboli publikované, voľby sa nekonali v obciach, kde kandidátku predložil len jeden politický subjekt (napr. v prípade HSĽS išlo o približne 700 takýchto obcí na území Slovenska)[14], z obcí, kde sa voľby konali, získala HSĽS podľa I. Dérera 26,90 %[15]

1938 - voľby do Snemu SK - 97,50 % - hlasovať sa mohlo len za jednu kandidátnu listinu HSĽS - SSNJ, kde boli zastúpení aj niektorí politici bývalých československých strán (republikánskej, lidovej, národnosocialistickej, živnostenskej alebo aj SNS) - zo 63 zvolených poslancov bolo 47 (takmer 75 %) z HSĽS[16]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Volby do Národního shromáždění - 1920 až 1935 [online]. www.czso.cz, [cit. 2019-01-23]. Dostupné online.
  2. Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1920 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-23]. Dostupné online.
  3. Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1920 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-23]. Dostupné online.
  4. KOVÁČ, Dušan. Kronika Slovenska. 1.. vyd. Bratislava : Fortuna Print Praha, spol. s r. o., 1999. ISBN 80-88980-08-9. S. 607.
  5. ĎURICA, Milan S.. Dejiny Slovenska a Slovákov. 2.. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1996. ISBN 80-08-01427-X. S. 274.
  6. Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1925 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-23]. Dostupné online.
  7. Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1925 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-23]. Dostupné online.
  8. ĎURICA, Milan S.. Dejiny Slovenska a Slovákov. 2.. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1996. ISBN 80-88980-08-9. S. 274.
  9. VNUK, František. Andrej Hlinka. 1.. vyd. Bratislava : LÚČ, vydavateľské družstvo Bratislava, 2008. ISBN 978-80-7114-682-7. S. 1032.
  10. Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1929 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-23]. Dostupné online.
  11. VNUK, František. Andrej Hlinka. Prvé. vyd. Bratislava : LÚČ, vydavateľské družstvo Bratislava, 2008. ISBN 978-80-7114-682-7. S. 1032.
  12. Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1935 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-23]. Dostupné online.
  13. KOVÁČ, Dušan. Kronika Slovenska. Prvé. vyd. Bratislava : Fortuna Print Praha, spol. s r. o., 1999. ISBN 80-88980-08-9. S. 607.
  14. VNUK, František. Andrej Hlinka. Prvé. vyd. Bratislava : LÚČ, vydavateľské družstvo Bratislava, 2008. ISBN 978-80-7114-682-7. S. 1032.
  15. KOVÁČ, Dušan. Dejiny Slovenska. Prvé. vyd. Bratislava : Fortuna Print Praha, spol. s r. o., 1999. ISBN 80-88980-08-9. S. 607.
  16. ĎURČANSKÝ, Ferdinand. Biela kniha I. diel. Brartislava : [s.n.], 1991.