Karol Mederly

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Karol Mederly
slovenský právnik, verejný činiteľ a politik
Narodenie6. jún 1887
Ružomberok
Úmrtie4. október 1949 (62 rokov)
Bratislava
RodičiaEmanuel Mederly, Terézia Drahuradová

JUDr. Karol Mederly (* 6. jún 1887, Ružomberok – † 4. október 1949, Bratislava[1]) bol slovenský právnik, verejný činiteľ a politik HSĽS počas medzivojnového Československa a prvej Slovenskej republiky.

Patril k zakladajúcim členom HSĽS. Od začiatku bol blízkym spolupracovníkom Andreja Hlinku. V strane patril ku konzervatívnemu krídlu, ktoré presadzovalo slovenskú autonómiu v rámci ČSR. Pôsobil aj ako mešťanosta Ružomberka. V HSĽS bol považovaný za odborníka strany na štátoprávne a administratívnoprávne otázky, niekoľkokrát bol zvolený aj za podpredsedu strany (v rokoch 1928, 1936 a 1943). Taktiež mal na starosti finančné a hospodárske záležitosti strany a neskôr aj financie straníckych novín Slovák.

V parlamentných voľbách v roku 1929 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia.[2] V snemovni pôsobil v iniciatívnom výbore.[3] V roku 1930 bol autorom zákona o autonómii pre Slovensko (okrem HSĽS ju podporila iba Nemecká kresťansko-sociálna strana). V parlamentných voľbách v roku 1935, v ktorých HSĽS kandidovala v rámci formácie Autonomistický blok, bol zvolený do senátu národného zhromaždenia.[4] V senáte pôsobil v technicko-dopravnom výbore.[5]

Po smrti Andreja Hlinku spolu s Karolom Sidorom a svojim bratom Antonom zdedil Hlinkove podiely v niekoľkých tlačiarenských podnikoch a vydavateľstve Andrej. V októbri 1938 sa podieľal na prijatí Žilinskej dohody a zákona o slovenskej autonómii V tomto období pôsobil aj ako zástupca HSĽS pri komisii pre ústavné otázky Československa.
V decembrových voľbách do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938 bol zvolený za jeho poslanca. Na jeho ustanovujúcej schôdzi 18. januára 1939 bol zvolený za podpredsedu snemovne.[6]

14. marca 1939 sa podieľal na vzniku Slovenskej republiky a bol spoluautorom zákona o Slovenskom štáte. Mal rozhodujúci podiel pri tvorbe ústavy nového štátu. Poslancom Slovenského snemu a aj jeho podpredsedom bol počas celého obdobia existencie Slovenskej republiky. Okrem toho bol v sneme predsedom ústavnoprávneho výboru a úsporného-kontrolného výboru a podpredsedom stáleho výboru. V tomto období bol aj podpredsedom HSĽS-SSNJ, členom jej predsedníctva, ako aj jej ústredného súdu.

Na jar 1945 pred prichádzajúcim frontom utiekol do Rakúska, kde bol zajatý americkou armádou a následne bol vydaný do rúk československých orgánov. 10. októbra 1946 proti nemu, Karolovi Sidorovi (v neprítomnosti), Martinovi Sokolovi a Pavlovi Opluštilovi začal súdny proces za ich činnosť, ktorá viedla k rozbitiu Československa a činnosť v rokoch 1939 - 1945. Mederly bol odsúdený na 5 rokov väzenia.[7]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Osobnosti regiónu Liptova [online]. dejinyliptova.guran.sk, [cit. 2014-11-28]. Dostupné online.
  2. Karol Mederly [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2011-10-27]. Dostupné online. (česky)
  3. Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online.
  4. jmenný rejstřík [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2011-12-12]. Dostupné online. (česky)
  5. Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online.
  6. Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.
  7. LENGYELOVÁ, Tünde. Historický kalendár -Slovensko. prvé. vyd. Bratislava : Perfekt, a. s., 2006. ISBN 80-8046-336-0. S. 256.

 Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]