Ľudovít Labaj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ľudovít Labaj
Ľudovít Labaj
Narodenie11. apríl 1886
Ružomberok
Úmrtie12. apríl 1937 (51 rokov)
Ružomberok
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ľudovít Labaj

Dr. Ľudovít Labaj (* 11. apríl 1886, Ružomberok – † 12. apríl 1937, Ružomberok) bol slovenský politik v období prvej česko-slovenskej republiky.

  • Otec: Karol Labaj
  • Matka: Alojzia Kolmann

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval v Prešove a Kluži. Od roku 1913 pôsobil ako advokát a notár v Ružomberku. V rokoch 1918-1919 starosta Ružomberku. Bol spolupracovník Andreja Hlinku a člen SĽS, za ktorú v rokoch 1920-1935 pôsobil ako poslanec a v rokoch 1935-1937 ako senátor v Národnom zhromaždení. V roku 1921 publikoval v tlači, spolu s Ferdinandom Jurigom, návrh na autonómiu Slovenska. Návrh prvého zákona o autonómii Slovenska predložil do parlamentu vo februári 1922.

V 20. rokoch bol zodpovedný redaktor Slováka. Od 27. februára do 8. októbra 1929 pôsobil vo vláde ako minister pre zjednotenie zákonov. Na tomto poste vystriedal predchádzajúceho ministra za HSĽS Marka Gažíka. V roku 1929 sa stal obhajcom Vojtecha Tuku v procese vedenom proti nemu.

 Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]