Ján Juriga

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ján Juriga
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1937 – 1939
Biografické údaje
Narodenie6. október 1889
Borský Svätý Jur, Slovensko
Úmrtie18. júl 1974 (84 rokov)
Politická stranaHSĽS
Profesiarobotník, úradník
Národnosťslovenská
Vierovyznanierímskokatolícke

Ján Juriga (* 6. október 1889, Borský Svätý Jur – † 18. júl 1974)[1] bol politik HSĽS v období medzivojnového Československa.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Povolaním bol pôvodne robotník, neskôr pôsobil ako úradník v štátnej nemocnici v Bratislave. Dlhé roky pôsobil v Slovenskom kresťansko-sociálnom odborovom združení, odborovej organizácii blízkej Slovenskej ľudovej strane. Po konflikte medzi vedením Slovenskej ľudovej strany s vedúcim predstaviteľom kresťansko-sociálnych odborov, poslancom Jozefom Vrabcom, bol v roku 1922 poverený vedením ľudáckej odborovej organizácie.[2] Od roku 1930 pôsobil ako podpredseda.[3] Vo voľbách do poslaneckej snemovne v roku 1929 kandidoval za HSĽS v novozámockom volebnom kraji, no na 7. mieste kandidátky nebol zvolený.[4] V obecných voľbách v roku 1931 kandidoval za HSĽS do bratislavského mestského zastupiteľstva.[5] Vo voľbách do senátu v roku 1935 kandidoval za HSĽS, resp. Autonomistický blok na druhom mieste v novozámockom kraji.[6] V tomto kraji Autonomistický blok obsadil len jeden mandát Ľudovítom Labajom. Po jeho smrti v apríli 1937 do senátu zasadol práve Ján Juriga.[7] Senátorom bol do konca volebného obdobia, resp. do zániku činnosti senátu na prelome rokov 1938/1939. Vo voľbách do Snemu Slovenskej krajiny v decembri 1938 už nekandidoval. V marci 1939 sa upísal na pôžičku obrody, ktorá bola v tom čase vypísaná pre štátnych a verejných zamestnancov.[8] V júni 1939 sa Ján Juriga stále spomína vo funkcii podpredsedu SKSOZ.[9] V období Slovenského štátu sa podieľal na likvidácii činnosti ostatných odborových organizácií, resp. pri ich podriadeniu jednotnej štátnej odborovej organizácii.[2]

Pochovaný je na cintoríne v Borskom Svätom Jure.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Virtuálne cintoríny - Virtuálny cintorín [online]. www.cintoriny.sk, [cit. 2021-06-15]. Dostupné online.
  2. a b VALENTOVIČ, Štefan. Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). Martin : Matica slovenská, 1987. Dostupné online. S. 579. Archivované z originálu.
  3. UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2021-06-15]. Dostupné online.
  4. UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2021-06-15]. Dostupné online.
  5. Koho kandiduje naša strana do bratislavského mest. zastupiteľstva. Slovák (Bratislava), 20.9.1931, roč. XIII, čís. 212, s. 2.
  6. UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2021-06-15]. Dostupné online.
  7. Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-06-15]. Dostupné online.
  8. Úpisy na pôžičku obrody. Slovák (Bratislava), 24.3.1939, roč. XXI, čís. 70, s. 8.
  9. UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2021-06-15]. Dostupné online.