Voľby do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938
Voľby do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938 sa uskutočnili 18. decembra 1938. Išlo o jediné voľby do Snemu slovenskej krajiny uskutočnené medzi získaním autonómie Slovenska a rozbitím Česko-Slovenska. Voľby boli realizované nedemokratickým spôsobom a boli súčasťou budovania režimu jednej politickej strany (Hlinkovej slovenskej ľudovej strany - Strany slovenskej národnej jednoty).
Príprava a priebeh volieb[upraviť | upraviť zdroj]
Voľby boli vyhlásené v sobotu 26. 11. 1938. Politické strany mohli predložiť svoje kandidátky do nasledujúceho dňa, t.j. nedele 27. 11. 1938. Oficiálna vyhláška o vypísaní volieb bola publikovaná v pondelok 28. 11. 1938. V rovnaký deň Krajinský úrad oznámil, že bola podaná jediná kandidátka - jednotná kandidátka HSĽS-SSNJ.[1] V dennej tlači bola vyhláška publikovaná až v utorok 29. 11. 1938.
Na jednotnej kandidátke dostali priestor viacerí kandidáti strán, ktoré sa s HSĽS „dobrovoľne zlúčili“ a zástupcovia nemeckej, maďarskej a rusínskej menšiny. Predloženie alternatívnej kandidátky bolo skompilikované aj tým, že strany, ktoré sa s HSĽS nezlúčili boli zakázané alebo mali pozastavenú činnosť. Vyhlásenia čelných predstaviteľov HSĽS, ktoré voľbám predchádzali, dokazujú, že strana s predložením iných kandidátiek nepočítala. Podľa vyjadrenia Jozefa Tisa pre nemeckú tlač malo ísť o jedinú kandidátku HSĽS bez možnosti kandidovania Židov.[2] Volebnú kampaň sprevádzala ostrá protičeská a protižidovská kampaň. Tí, ktorí by chceli hlasovať proti jednotnej kandidátke boli dopredu označovaní za zradcov.
Voľby mali formu referenda s jedinou demagogicky formulovanou otázkou „Chceš nové slobodné Slovensko?“. Prebehli za asistencie Hlinkovej gardy, pričom členovia HG mali tajne zisťovať kto ako volil. Na mnohých miestach boli zriadené samostatné volebné miestnosti pre príslušníkov iných národností s cieľom zistiť ako hlasovali.
Výsledky[upraviť | upraviť zdroj]
Jednotná kandidátka získala údajne 97% hlasov. Z 63 poslancov bolo 50 členov pôvodnej HSĽS a 5 členov bývalej agrárnej strany. Ostatné zlúčené strany získali po 1 mandáte. Nemecká strana získala 2 mandáty a maďarská 1 mandát. Rusíni získali 1 mandát.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Nižňanský 2010, s. 77
- ↑ Nižňanský 2010, s. 75
- ↑ Nižňanský 2010, s. 32
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Nižňanský, Eduard (2010), Nacizmus, holokaust, slovenský štát, Bratislava: Kalligram, ISBN 978-80-8101-396-6
- Rychlík, Jan (2015), Česi a Slováci ve 20. století: Spolupráce a konflikty 1914 - 1992, Praha: Vyšehrad, ISBN 978-80-7429-631-4