Snem Slovenskej krajiny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search

Snem Slovenskej krajiny, tzv. autonómny snem, bol najvyšší snem Slovenskej krajiny v rámci Česko-Slovenska v rokoch 1938 – 1939. Sídlil v Bratislave. Voľby doň sa konali 18. decembra 1938, prvé zasadnutie bolo 18. januára 1939. Bez zmeny v zložení bol so vznikom prvej Slovenskej republiky 14. marca 1939 pretransformovaný na Slovenský snem, najvyšší snem a zákonodarný orgán prvej Slovenskej republiky, ktorý bol prijatím ústavy 21. júla 1939 premenovaný na Snem Slovenskej republiky. Zanikol v roku 1945 spolu so zánikom prvej Slovenskej republiky.

Snem zasadal v rokoch 1938 – 1945 v zložení: Štefan Beniak, Vincent Boleček, Michal Boňko, František Bošňák, Jozef Buday, Pavol Čarnogurský, Rudolf Čavojský, Matúš Černák, Konštantín Čulen, Štefan Danihel, Jozef Drobný, Ferdinand Ďurčanský, János Esterházy, Ján Ferenčík, Eugen Filkorn, Pavol Florek, Roman Fraštia, Gejza Fritz, Jozef Fundárek, Adalbert Gabriel, Tido J. Gašpar, Andrej Germuška, Eugen Guzikiewicz, Anton Hancko, Štefan Haššík, Ján Hollý, Vojtech Horák, Gejza Horňák, Koloman Horniš, František Hrušovský, Anton Hudec, Vojtech Hudec, Vojtech Husárek, Matej Huťka, František Jankovič, Franz Karmasin, Sigmund Keil, Michal Klimko, Ferdiš Klinda, Aladár Kočiš, Karol Körper, Ján Liška, Emil Boleslav Lukáč, Alexander Mach, Július Maguth, Andrej Martvoň, Karol Mederly, Gejza Medrický, Ferdinand Mondok, Ján Mora, Vladimír Moravčík, Martin Morháč, Štefan Mušák, Pavol Opluštil, František Orlický, Ján Petrovič, Vojtech Plechlo, Štefan Polyák, Mikuláš Pružinský, Gejza Rehák, Ernest Rosival, Andrej Schlosser, Rudolf Schwarz, Karol Sidor, Jozef Sivák, František Slameň, Martin Sokol, Július Stano, Josef Steinhübl, Josef Stemmbl, Štefan Suroviak, Anton Šalát, Anton Šimko, Jozef Šrobár, Pavol Teplanský, Jozef Tiso, Teodor Turček, Vojtech Tvrdý, Ján Uška, Ján S. Vančo, Miloš Vančo, Peter Zaťko.

Prvým predsedom sa stal Martin Sokol.