Eugen Filkorn

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Eugen Filkorn
slovenský kňaz a pápežský prelát, poslanec slovenského snemu
Narodenie10. november 1881
Nitrianske Pravno Slovensko
Úmrtie5. január 1974 (92 rokov)
Nitra, Slovensko

Mons. ThDr. Eugen Filkorn (* 10. november 1881, Nitrianske Pravno – † 5. január 1974, Nitra)[1] bol slovenský katolícky kňaz a pápežský prelát, poslanec slovenského snemu.

Po kňazskej vysviacke pôsobil na viacerých školách v Nitre. Stal sa profesorom bohoslovia. Prednášal cirkevnú históriu, sociológiu a dejiny cirkevného umenia. Po prvej svetovej vojne založil a stal sa prvým riaditeľom katolíckeho vysokoškolského internátu Svoradov (1922)[2], prvého vysokoškolského internátu v Bratislave.

Eugen Filkorn pozýval každý týždeň do študentského domova prednášateľov z radov najlepších katolíckych vedcov a intelektuálov, ako aj odborníkov z oblastí filozofie, etiky, sociológie a literatúry. Rovnako sem prichádzali aj spisovatelia, novinári a iné významné osobnosti z celého Slovenska i z Čiech.

Ako riaditeľ internátu podnikal veľa ciest do zahraničia. Prezrel si katolícke internáty v Anglicku, Francúzsku, Nemecku a USA. Nezameriaval sa len na materiálne vybavenie objektov, sledoval aj výchovnú a kultúrnu prácu v týchto ústavoch a systém poskytovania štipendií. Počas zahraničných návštev organizoval finančné zbierky, najmä u amerických Slovákov. Pre svojich akademikov vydával časopis Svoradov, pre stredoškolskú mládež časopis Rozvoj. Bol riaditeľom revue Kultúra, ktoré zapojil do európskych duchovných prúdov.

Z Filkornovej iniciatívy bolo založené knižné vydavateľstvo Lev. Na Svoradove poskytol prístrešie viacerým študentských akademickým spolkom, ktoré boli združené v Ústredí slovenského katolíckeho študentstva. Založil celoslovenskú organizáciu Katolícka jednota žien, ktorá mala svoj ústredný dom v Trnave. Mladým dievčatám umožnil združovať sa v organizáciách Veniec. Tieto mali svoje mesačníky Jednota a Listy rodičom, ktoré Eugen Filkorn sám redigoval. Aj v týchto združeniach zaviedol usporadúvanie prednášok a duchovných cvičení.

Počas Prvej Slovenskej republiky bol Filkorn poslancom Slovenského snemu. Po roku 1945 bol internát Svoradov znárodnený, časopisy zakázané a spolky rozpustené. Sám Filkorn bol v roku 1947 tzv. Ľudovým súdom vo vykonštruovanom procese odsúdený na 2 roky nepodmienečne za vlastizradu (obhajoval ho Dr. Ernest Žabkay). Po prepustení z väzenia, napriek neustálemu prenasledovaniu zo strany ŠtB, pôsobil ako kanonik, bol predsedom diecézneho cirkevného súdu a nestorom nitrianskej diecézy.

V roku 1966 mu v Kanade vyšla životopisná kniha Ján XXIII. – pápež pokoja a lásky.

Eugen Filkorn zomrel v 93. roku života a 70. roku kňazstva. V roku 1996 arcibiskup Ján Sokol odhalil Filkornovi vo vestibule internátu Svoradov pamätnú tabuľu s veršami básnika katolíckej moderny, svoradovčana Andreja Žarnova.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ján XXIII. – pápež pokoja a lásky. (1966)
  • Verný svojmu svedomiu (Slovak Canadian Cultural and Heritage Centre Toronto a Matica slovenská Martin, 2004)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

 Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]