Katolícka moderna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Katolícka moderna je literárny, predovšetkým básnický smer, ktorý sa na Slovensku začal rozvíjať počas prvej česko–slovenskej republiky. Autorov respektíve predstavujú kňazi, ktorí sa vo všeobecnosti rozdeľovali na dve skupiny: autorov pôsobiacich v zahraničí a autorov utiahnutých pod totalitným režimom na Slovensku.

Vznik a východiská tvorby[upraviť | upraviť zdroj]

Katolícku modernu ako literárny prúd vytvorili v tridsiatych rokoch 20. storočia mladí autori, ktorí sa združili okolo františkána Rudolfa Dilonga. Ich poézia pramenila a bola ovplyvnená domácimi a zahraničnými koreňmi. Medzi domáce korene okrem náboženských a národných hodnôt, patrí aj tvorba Bernoláka, Fándlyho, Hollého, Kollára, Chalupku, Hurbana, Hodžu, Záborského, Sládkoviča, Palárika, Hviezdoslava, Lukáča, Beniak alebo Žarnova. Za domáce východisko tvorby autorov katolíckej moderny je možné považovať aj katolícku tradíciu, ako Proglas, Moravsko-panónske legendy alebo spevníky (Cantus catholici - Benedikt Szőllősi, Cithara sanctorum - Juraj Tranovský). Zahraničné korene boli myšlienky francúzskeho mysliteľa a teoretika Henriho Bremonda, najmä jeho knihy „Čistá poézia“ a „Modlitba a poézia“, ako aj poézia francúzskeho básnika Paula Claudela. Do slovenskej literatúry priniesli estetické postupy modernej európskej poézie 20. storočia.

Autori[upraviť | upraviť zdroj]

Do prvej vlny katolíckej moderny môžeme zaradiť okrem Rudolfa Dilonga aj básnikov Pavla Gašparoviča Hlbinu, Janka Silana, Jána Haranta či Andreja Žarnova. Ich nasledovníkmi boli Pavol Ušák Oliva, Gorazd Zvonický, Mikuláš Šprinc, Karol Strmeň, Svetloslav Veigl, Ján Motulko, Ján Frátrik, Imrich Kružliak, Severín Zrubec, Štefan Sandtner a ďalší.

Znaky autorov katolíckej moderny[upraviť | upraviť zdroj]

  • intelektuálne náročná poézia - odvolávanie sa na iné diela
  • meditatívnosť a reflexívnosť
  • kontemplatívnosť (rozjímavosť - básne sú modlitbami)
  • transcendentálnosť (nadpozemskosť, upriamenosť na Boha)
  • prvky symbolizmu, poetizmu, surrealizmu, existencionalizmu

Medzi hlavné témy básní resp. modlitieb sú Boh a národ, taktiež ich vzájomné prepojenie. Občas sa stane témou aj žena a láska k nej. Dominuje nadčasová lyrika.

Činnosť autorov[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Za programové vystúpenie básnikov katolíckej moderny sú považované súpisy „Almanach tretej literárnej generácie“ (viacerí autori) a „Antológia mladej slovenskej poézie“ (Dilong, 1933). V tom istom roku uverejnil kňaz a básnik P.G. Hlbina článok „Literárna družina Postup“, ktorý mal všetky znaky manifestu, akým sa uvádzali do života literárne skupiny. Ostatní autori uverejňovali svoje diela v časopisoch: „Vatra“, „Kultúra“, „Postup“.

Obdobie prvej slovenskej republiky[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorba básnikov katolíckej moderny počas Prvej slovenskej republiky býva označovaná aj ako nacionalistická (napríklad Rudolf Dilong a Karol Strmeň, ktorí podporovali myšlienku samostatnej republiky). V porovnaní s tvorbou celej skupiny sú však tieto básne s nacionalistickým prejavom menšinové.

Obdobie komunistickej totality[upraviť | upraviť zdroj]

Po nástupe komunistickej totality v roku 1948 časť básnikov emigrovala a časť sa uchýlila do „vnútorného exilu“. Tí, čo zostali na Slovensku, žili na zabudnutých dedinských farách alebo vo väzniciach. Ich poézia o Bohu a o viere nebola v tom čase vítaná. Prenasledovali ich aj preto, že prinášali zo Západu nové umelecké trendy a inšpirovali sa francúzskym surrealizmom, poetizmom a rôznymi avantgardami, ktoré prenášali aj do vlastnej poézie. Tvorba sa ale už v menšej miere uverejňovala vo vtedajších časopisoch ako Verbum (zakladateľ: Janko Silan) a „Nová práca“.

Morálnej aj literárnej satisfakcie sa básnici katolíckej moderny dočkali až po Nežnej revolúcii v roku 1989.