San Francisco Renaissance

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

San Francisco Renaissance (slov. Sanfranciská renesancia) je pojem označujúci vývojovú etapu v umení viazanú na mesto San Francisco a jeho blízke okolie. Po druhej svetovej vojne, hlavne v 50. a 60. rokoch 20. storočia tu vznikla umelecká avantgardná obroda, ktorá zahŕňala okrem literatúry vizuálne umenie, filozofiu, medzikultúrne záujmy (hlavne ázijské vplyvy) a nové sociálne názory a pocity.

Básnik Kenneth Rexroth je všeobecne uznaným zakladateľom tejto umeleckej renesancie. Rexroth bol prominentom druhej generácie modernistických básnikov, ku ktorým náležal on spolu s Ezrom Poundom a Williamom Carlosom Williamsom a boli uvedení v „Objectivist Anthology“. Patril k prvým americkým básnikom, ktorí sa dali inšpirovať japonskou tradičnou poéziou, hlavne haiku, a tiež džezovou hudbou.

Ak bol Rexroth otcom - zakladateľom, potom Madeline Gleasonová bola matkou. Počas 40-tych rokov sa obaja spriatelili v rámci skupiny mladých študentov - básnikov na Berkeley, ktorá pozostávala z Roberta Duncana, Jacka Spicera a Robina Blasera. Gleasonová a Duncan tvorili blízku dvojicu, ktorá čítala a kritizovala práce ostatných.

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

V apríli 1947 organizovala Gleason „First Festival of Modern Poetry“ v „Lucien Labaudt Gallery“ na Gough Street. Počas dvoch večerov tu predstavovali dvanásti básnici publiku svoju tvorbu. Bola to prvá experimentálna performance tohto druhu v meste.

Počas 50-tych rokov strávili určité obdobie Duncan a Robert Creeley na „Black Mountain College“ a vytvorili prepojenie medzi Sanfranciskými básnikmi a členmi básnickej školy Black Mountain Poets. Viacerí sanfranciskí spisovatelia začali publikovať v „Cid Corman´s Origin“ a v „Black Mountain Review“ (materský časopis rovnomennej skupiny). Spicerov záujem o cante jondo (čo je flamenco spev) viedol k spojeniu s hlboko obraznými autormi. V roku 1957 viedol Spicer svoj seminár „Poetry as Magic at San Francisco State College“ spolu s Duncanom.

Pravdepodobne, základným dokumentom tohto vývoja sa stala antológia Donalda Allena s názvom The New American Poetry 1945-1960. Ako vypozorovala Marjorie Perloff[1][2], v tejto zostave sa ocitli básnici Sanfranciskej renesancie:

Duncan sa ukázal ako vedúci básnik tejto skupiny, hoci patril ku poetickej škole Black Mountain Poets. Títo, ktorí boli širšie známi vďaka prednášaniu v Bay Area, sú: Brat Antoninus (William Everson), Robin Blaser, Jack Spicer, James Broughton, Madeline Gleason, Helen Adam, Lawrence Ferlinghetti, Bruce Boyd, Kirby Doyle, Richard Duerden, Philip Lamantia, Ebbe Borregaard a Lew Welch.citát:Marjorie Perloff

Allenova antológia bola ústrednou publikáciou, ktorá definovala poéziu a kultúrnu dynamiku hnutia v historickom momente jeho vznikania a dala mu nálepku „San Francisco Renaissance“. Toto slovné spojenie sa vžilo ako pomenovanie celej éry aj generácie umelcov.

V tom istom čase, ako bolo Duncan, Spicer a Blaser na Berkeley, budúci básnici Gary Snyder, Philip Glenn Whalen a Lew Welch študovali na „Reed College“ v Portlande. Títo traja a Kirby Doyle, rodený Sanfransišťan, sa stali ústredným jadrom vzniku Beat Generation na Západnom pobreží.

Lawrence Ferlinghetti si robil doktorát na Sorbonne a v Paríži stretol Kennetha Rexrotha, ktorý ho neskôr nasledoval do San Francisca, aby pomáhali rastu tamojšej literárnej scény. Medzi 1951 a 1953 Ferlinghetti učil francúzštinu, písal literárne kritiky a maľoval. V 1953 on a jeho obchodný partner založili „City Lights Bookstore“ a začali publikovať lacné vreckové vydania mladých autorov.

Snyder a Whalen spolu s Michaelom McClurem patrili k básnikom, ktorí sa zúčastnili škandalóznej čítačky poézie v Six Gallery v 1955. Má sa za to, že táto udalosť, ktorá bola spropagovaná vďaka súdnemu procesu, odštartovala literárny vývoj bítnickej vlny trvajúci do vzniku hnutia hippies. Udalosť opisuje Jack Kerouac vo svojom románe Dharmoví tuláci v jeho druhej kapitole.

Vplyv[upraviť | upraviť zdroj]

Filozof a spisovateľ Alan Watts[3] majúci základňu v San Francisco Bay Area spomína vo svojej autobiografii[4], že okolo roku 1960 bolo čosi nové na ceste, v náboženstve, hudbe, morálke a sexualite, vzťahu k prírode a príjemnom životnom štýle. (pozri Watts, In My Own Way) Niektorí hudobní textári prichádzajúcej rockovej generácie šesťdesiatych rokov a neskôr čítali a oceňovali spisovateľov ako Kerouac, Snyder, McClure, Ferlinghetti a Ginsberg. Bob Dylan to spomínal v rozhovoroch tiež. Hudobná vlna šesťdesiatych rokov priniesla „San Francisco Sound“. Na ňu mali veľmi určitý vplyv autori hnutia „San Francisco Renaissance“, tiež však aj na celkový nový životný štýl, ktorý sa začal meniť na Západnom pobreží.

Tzv. undergroundová tlač, ktorá sa rozvíjala v Amerike v šesťdesiatych rokoch, mala jeden zo svojich najzaujímavejších a najmalebnejších príkladov „San Francisco Oracle“, na ktorý reflektovala kultúra hippies. Oracle poskytovalo veľa priestoru pre spisovateľov ako Gary Snyder, Allen Ginsberg, Lawrence Ferlinghetti, Michael McClure a ďalší bítnici.

Martin Scorsese natočil dokumentárny hudobný film „The Band“, v ktorom uvádzal dve dôležité postavy bítnickej scény Lawrence Ferlinghettiho a Michaela McClura. Tento film mal veľký ohlas v neskorších šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]