Philip Glenn Whalen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Philip Glenn Whalen
Philip Whalen, zenbudhistický kňaz.
Osobné informácie
Narodenie20. október 1923
 Portland, Oregon, USA
Úmrtie26. jún 2002 (78 rokov)
 San Francisco, Kalifornia, USA
Národnosťamerická
Zamestnaniebásnik, zenbudhistický kňaz, ekológ
Dielo
Žánrepoézia
Témyekológia, príroda, vzťahy
Literárne hnutieBeat generation

Philip Glenn Whalen, obvykle len Philip Whalen, (* 20. október 1923, Portland, Oregon, USA – † 26. jún 2002, San Francisco, Kalifornia)[1] bol americký básnik, ústredná osobnosť sanfranciskej renesancie a hnutia Beat generation. Počas Druhej svetovej vojny slúžil v americkom letectve. Bakalár umení, zen-budhistický kňaz a ekológ sa stal predlohou pre postavu Warrena Coughlina v Kerouacovom románe „Dharmoví tuláci“.

Život a tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Philip Whalen narodený v roku 1923 bol povolaný do americkej armády, kde slúžil v letectve v rokoch 1943 - 1946. Na „Reed College“ v Portlande potom vyštudoval literatúru a lingvistiku a promoval ako bakalár umení. Jeho obľúbenými sférami záujmu boli literatúra, príroda a zenbudhizmus. Na univerzite sa spriatelil s básnikom Garym Snyderom a Lewom Welchom, s ktorými zdieľal svoje záujmy. Obaja sa zúčastnili performance v „Six Gallery“ v San Franciscu, kde sa šesť básnikov zúčastnilo čítačky poézie, ktorej následkom bol súdny proces s Allenom Ginsbergom.

Whalen prežil potom niekoľko rokov v Japonsku a v roku 1973 sa tam nechal vysvätiť za zenbudhistického kňaza. Odišiel pôsobiť ako lektor v stredisku zenu v San Franciscu a v Zenovom horskom stredisku vTassajara Springs v Kalifornii. Od roku 1991 až do dôchodku viedol „Zenové stredisko na Hartfordskej ulici v San Franciscu“. Mal dlhoročné problémy so zrakom. Zomrel 26. júna 2002.

Whalen písal poéziu v bítnickom štýle. Bol oceňovaný kritikmi aj svojimi kolegami básnikmi, napríklad Norman Fischer v recenzii zbierky „Overtime“ o ňom napísal: Všetci sme čítali Williamsa, Steinovú, Olsona, Creeleyho, Ginsbergha. Ale práve Whalenov duch, jeho humor a sloboda, jeho kompozičná odvaha, jeho ochota obsiahnuť všetko a čokoľvek, nám dali nástroje, ktoré sme potrebovali na písanie takej poézie, akú sme potrebovali písať.[2]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Poézia[upraviť | upraviť zdroj]

  • The Calendar, a Book of Poems. Reed College, thesis (B.A.), Portland, Ore. 1951.
  • Self Portrait from Another Direction. Auerhahn Press, San Francisco 1959.
  • Memoirs of an Interglacial Age. Auerhahn Press, San Francisco 1960.
  • Like I Say. Totem Press/Corinth Books, New York 1960
  • Monday in the Evening, 21:VII:61. Pezzoli, Milan 1964
  • Every Day. Coyote's Journal, Eugene, Oregon 1965
  • Highgrade: Doodles, Poems. Coyote's Journal, San Francisco 1966
  • On Bear's Head. Harcourt, Brace & World/Coyote, New York 1969
  • Scenes of Life at the Capital. Maya, San Francisco 1970
  • Enough Said: Fluctuat Nec Mergitur: Poems 1974-1979. Grey Fox Press, San Francisco 1980.
  • Heavy Breathing: Poems 1967-1980. Grey Fox Press, San Francisco 1983
  • Canoeing up Cabarga Creek: Buddhist Poems 1955-1986. Parallax Press, Berkeley 1996.
  • Overtime: Selected Poems by Philip Whalen. Penguin, New York 1999.
  • The Collected Poems of Philip Whalen. Wesleyan University Press, Middletown, Connecticut 2007.

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • You Didn't Even Try. Coyote, San Francisco 1967. román
  • Imaginary Speeches for a Brazen Head. Black Sparrow Press, Los Angeles 1972. román
  • Off the Wall: Interviews with Philip Whalen. Donald Allen, editor. Grey Fox Press, Bolinas, California 1978.
  • The Diamond Noodle. Poltroon Press, Berkeley 1980. (memoirs)
  • Two Novels. Zephyr Press, Somerville, Mass. 1985.
  • Goof Book (for Jack Kerouac). Big Bridge Press, Guerneville, Calif. 2001. denník

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Philip Whalen na anglickej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. - rok úmrtia-upresnenie
  2. Beatnici, zostavil Marián Andričík, Slovart, 2010, strana 196