Gorazd Zvonický

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Gorazd Zvonický
Štát pôsobenia Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Argentína Argentína
Taliansko Taliansko
Slovensko Slovensko
Biografické údaje
Rodné meno Andrej Šándor
Narodenie 29. jún 1913
Močarany, dnes časť Michaloviec, Česko-Slovensko
Úmrtie 27. júl 1995 (82 rokov)
Rím, Taliansko
Svätenia
Cirkev rímskokatolícka
Rehoľník
Rehoľa Saleziáni Don Bosca
Večné sľuby 11. november 1940 (27 rokov)
Kňaz
Kňazská vysviacka 29. jún 1948 (35 rokov)
Štěpán Trochta
biskup litoměřický

Gorazd Zvonický, vlastným menom Andrej Šándor (* 29. jún 1913, Močarany (dnes mestská časť Michalovce) – † 27. júl 1995, Rím) bol slovenský básnik katolíckej moderny, katolícky kňaz, misionár, pedagóg, prekladateľ a významný exilový pracovník.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vyrastal v chudobnom východoslovenskom maloroľníckom prostredí ako piate z ôsmich detí. Jeho talent a nadanie si všimla významná postava michalovského života – kňaz ThDr. Štefan Hlaváč, ktorý zariadil, aby šiel študovať do kňazského seminára k saleziánom. Večné sľuby saleziánskeho rehoľníka zložil 11. novembra 1940. V roku 1942 zmaturoval v Kláštore pod Znievom a od roku 1944 študoval teológiu vo Sv. Beňadiku a Sv. Kríži nad Hronom. Za saleziánskeho kňaza bol vysvätený 29. júna 1948 biskupom ThDr. Štefanom Trochtom. Počas povinnej vojenčiny sa zoznámil s básnikmi Jankom Silanom a Pavlom Ušákom Olivom, ktorí v ňom prebudili záujem o poéziu. Až do násilného zatvorenia biskupského seminára v Trnave (19. mája 1949) pôsobil ako školský radca. Zároveň bol redaktorom časopisu Mládež a misie. V júni 1949 bol menovaný za správcu farnosti v Michalovciach.

V noci z 13. na 14. apríla 1950 sa po zatknutí dostal do izolačného tábora pre duchovných v Podolínci. Tu spolu so stovkami iných rehoľníkov strávil niekoľko tvrdých mesiacov. V auguste 1950 sa mu podarilo z tábora utiecť. 22.októbra 1950 tajne prešiel hranice cez rieku Morava a odišiel do slobodného zahraničia. Po krátkom pobyte v Taliansku odišiel do Buenos Aires v Argentíne. Tu sa aktívne zapojil do práce v Spolku slovenských spisovateľov a Zahraničnej Matice slovenskej. Keď bol v roku 1963 založený Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, vrátil sa do Európy a zapojil sa do práce ústavu. Stal sa redaktorom básnickej edície Lýra, členom predsedníctva Slovenského ústavu v Ríme a profesorom humanitných vied na gymnáziu Antona Bernoláka pri Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda. Tu pôsobil až do roku 1990. Počas celého svojho pôsobenia v exile spolupracoval s mnohými slovenskými periodikami.

Gorazd Zvonický sa dožil pádu komunizmu. Po dlhých rokoch exilu mohol navštíviť rodné Slovensko, čo pre neho znamenalo obrovskú satisfakciu. Zomrel v Ríme a bol pochovaný v slovenskej hrobke na cintoríne Prima Porta na Via Flaminia. 29. júna 1996 boli jeho telesné pozostatky prenesené na Národný cintorín v Martine.

Zvonického písomná pozostalosť, ktorú zozbieral jeho žiak ThDr. Zlatko Kubanovič PhD., je uložená v Archíve Saleziánov dona Bosca, Bratislava (ASDB, BA).

Pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia (2013) vyšla životopisná kniha Zvuk zvonov - Gorazd Zvonický, ktorej autorom je jeho žiak Zlatko Kubanovič, životopisný film Gorazd Zvonický známi/neznámy (52 min.), režírovaný Borisom Voroňákom a Slovenská pošta vydala známku Gorazd Zvonický (1913-1995). Poštová známka vyšla z emisného radu Osobnosti, v nominálnej hodnote 0,65 €.

V roku 1996 bola Okresná knižnica v Michalovciach premenovaná na Zemplínsku knižnicu Gorazda Zvonického.[1]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Za služby talianskej kultúre mu 29. júna 1993 udelil prezident Talianskej republiky vysoké štátne vyznamenanie Rytiersky rád Za zásluhy o Taliansku republiku. Za šírenie mariánskej úcty dostal ocenenie v podobe členstva v inštitúcii Academia Mariana v Ríme.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Literárnymi dielami prispieval do viacerých periodík, ako napr.: Rozvoj, Don Bosco, Saleziánske zvesti, Mládež a misie, Slovenské pohľady, Kultúra a iné. Venoval sa najmä písaniu poézie, no pokúšal sa písať i prózu (Okolo kľúčovej dierky, Keď mlčať nie je zlato) a okrem vlastnej tvorby tiež prekladal z taliančiny.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Predexilové diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1943 – Sejba perál, básne o pobyte v trnavskom saleziánskom ústave a kňazskej vysviacke (Trnava)
  • 1948 – Mýtnik pred Madonou (Bratislava)

Diela vydané v exile[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1958 – S ukazovákom na mraku (Buenos Aires)
  • 1964 – Prebúdza sa zem (Rím)
  • 1965 – Na jubilejné víno (Middleton)
  • 1967 – Slnko ma miluje (Rím)
  • 1968 – Prekutávam lovištia (Rím)
  • 1969 – Len črepy… Výkriky pri invázii. Anno Domini 1968, verše opisujúce tragiku sovietskej okupácie Slovenska, boli preložené aj do taliančiny (Padova)
  • 1971 – Mýtnik pred Madonou, druhé vydanie mariánskej zbierky
  • 1972 – Okolo kľúčovej dierky, knižná verzia novely
  • 1973 – Sejba perál, reedícia prvotiny (Rím)
  • 1973 – Rozsievač perál, zborník (Rím)
  • 1973 – Na igricovom kare, bibliofília; poetická spomienka na Valentína Beniaka (Lausanne)
  • 1978 – Napárať čím viac lyka
  • 1985 – Obolus
  • 1988 – Smer Mariánska hora
  • 1988 – Keď mlčať nie je zlato, polemické eseje pri príležitosti jeho 75. narodenín (Rím)

Diela vydané po roku 1989[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1993 – Chcem sa ti ozvať, výber celoživotnej básnickej tvorby pri príležitosti jeho 80. narodenín (Martin)
  • 1993 – Si krajšia, moja vlasť, antológiu poézie Gorazda Zvonického (vydala Zahraničná Matica slovenská)

Preklady[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1974 – Cez pohľad k srdcu, výber z prekladov diela Francesca Petrarcu
  • 1979 – Sonety Uga Foscola
  • 1975 / 1976 – Hymny na posvätenie času v troch zväzkoch

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KUBANOVIČ, Zlatko. Zvuk zvonov - Gorazd Zvonický : životopisná črta. 1. vyd. Bratislava : Don Bosco, 2013. 138 s. ISBN 978-80-8074-188-4.
  • KUBANOVIČ, Zlatko. Príspevok Gorazda Zvonického k pokoncilovej liturgickej reforme. Don Bosco dnes, 2013, roč. XLIV, čís. 3, s. 26 – 27. Dostupné online [cit. 2017-11-13]. ISSN 1338-4201.
  • KUBANOVIČ, Zlatko. Zvonický a Slováci v Argentíne (1951 – 1963). Don Bosco dnes, 2013, roč. XLIV, čís. 4, s. 28 – 29. Dostupné online [cit. 2017-11-13]. ISSN 1338-4201.
  • KUBANOVIČ, Zlatko. Zvonického pôsobenie na Slovenskom gymnáziu v Ríme. Don Bosco dnes, 2013, roč. XLIV, čís. 5, s. 28 – 29. Dostupné online [cit. 2017-11-13]. ISSN 1338-4201.
  • KUBANOVIČ, Zlatko. Cez poéziu sa snažil zachytiť ľudí. Don Bosco dnes, 2013, roč. XLIV, čís. 6, s. 28 – 29. Dostupné online [cit. 2017-11-13]. ISSN 1338-4201.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]