Saleziáni Don Bosca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Saleziáni Don Bosca (Societas Sancti Francisci Salesii)

Erb saleziánov z roku 1885
Základné informácie
Krátky názovSDB, Saleziáni
Motto Da mihi animas, cetera tolle
(„Daj mi duše, ostatné si vezmi“)
Vznik8. december 1859
Typmužská rehoľa
ÚstredieVia Marsala 42, 00185 Rím-Castro Pretorio, Taliansko
Ďalšie informácie
Zakladateľsv. Ján Bosco
Schválilpápež Pius IX.
Patrónsv. František Saleský
Webstránka[1]

Saleziáni Don Bosca (skratka SDB), pôvodný názov Spoločnosť svätého Františka Saleského (odtiaľ „saleziáni“), je mužská rehoľa (kongregácia) v katolíckej cirkvi (existuje aj ženská vetva).

Zakladateľom rehole bol roku 1859 taliansky kňaz sv. Ján Bosco (Giovanni Bosco, Ján Bosko) (18151888). Saleziáni sa venujú najmä výchove mužskej mládeže, najmä v priemyselných oblastiach. Na Slovensku pôsobia od roku 1924.[1][2]

V súčasnosti (2016) patrí k najväčším a najvplyvnejším rehoľným spoločnostiam, či už ide o počet členov alebo počet členov vo vedení Katolíckej cirkvi. V roku 2015 mala kongregácia 15 270 členov (z toho 10 424 kňazov).[3] V roku 2016 bolo v ich radoch 117 biskupov a 9 kardinálov.[4]

Dejiny slovenských saleziánov[upraviť | upraviť kód]

Rané kontakty saleziánov Don Bosca so Slovenskom[upraviť | upraviť kód]

Don Boscov list z roku 1886 venovaný istému dobrodincovi zo Slovenska (list objavil historik Zlatko Kubanovič)

Prvé kontakty dona Bosca zo Slovenskom sa odohrávali ešte počas jeho života. Dôkazom toho je aj don Boscov list z roku 1886 napísaný dosiaľ neznámemu dobrodincovi zo Slovenska. List objavil historik Zlatko Kubanovič. Na dona Bosca sa obrátili i dvaja diecézny kňazi. Boli to Vojtech Kelecsényi a Ján Boll (1860 – 1934). Prvý životopis zakladateľa saleziánov dona Bosca v slovenskom jazyku vyšiel v roku 1899 od Pavla Jedličku, dekana a farára z Horných Orešian.

Vznik saleziánskych diel v období 1918 – 1948[upraviť | upraviť kód]

Pred nástupom komunistov k moci, otvorili saleziáni na Slovensku 13 diel (v zátvorkách je uvedený rok otvorenia diela).

Obdobie prvej Česko-slovenskej republiky[upraviť | upraviť kód]

V období prvej Česko-slovenskej republiky (1918 – 1938), otvorili saleziáni na Slovensku 6. diel

  • Šaštín (1924)
  • Vráble (1927)
  • Bratislava – Ružinov (1933)
  • Trnava (1936)
  • Bratislava – Trnávka (1937)
  • Žilina (1938)

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť kód]

V období druhej svetovej vojny (1939 – 1945), otvorili saleziáni na Slovensku 4 diela:

  • Michalovce (1941)
  • Trnava – Kopánka (1941)
  • Topoľčany (1942)
  • Nitra (1942)

Povojnové obdobie[upraviť | upraviť kód]

V povojnovom období – až do februárového prevratu (1945 – 1948), kedy nastalo obdobie vlády komunistickej strany (1948 – 1989), otvorili saleziáni na Slovensku 3 diela:

  • Komárno (1945)
  • Svätý kríž nad Hronom (1946)
  • Hody pri Galante (1947)

Saleziánske školy[upraviť | upraviť kód]

Gymnázia[upraviť | upraviť kód]

Gymnázium v Perose Argentine (1921 – 1924)[5][upraviť | upraviť kód]

V súčinnosti s hlavným saleziánskym predstaveným slovenskí saleziáni otvorili v roku 1921 súkromné rehoľné gymnázium v severnom Taliansku v obci Perosa Argentina. Toto gymnázium bolo prvým súkromným rehoľným gymnáziom v zahraničí, ktoré bolo otvorené po vzniku Prvej česko-slovenskej republiky. Na tomto gymnáziu študovalo približne 80 Slovákov a 15 Čechov. Po 3 ročnom pôsobení sa v roku 1924 gymnázium presťahovalo do Šaštína.

Gymnázium v Šaštíne (1924 – 1950; 1991 – 2016)[upraviť | upraviť kód]

  • Súkromné gymnázium v Šaštíne vzniklo presťahovaním saleziánskeho súkromného gymnázia z Talianska v roku 1924. Oficiálne bolo štátom schválené v roku 1928. Išlo o tzv. malý seminár, keďže saleziáni zväčša prijímali chlapcov, ktorí cítili duchovné povolanie. V roku 1950 príchodom komunistickej strany k moci bolo gymnázium zatvorené (1924 – 1950).
  • Obnovené bolo až v roku 1991. Oficiálny názov znel: Gymnázium Jána Bosca. Gymnázium ukončilo svoju činnosť v roku 2016. Behom tohto 15. ročného obdobia gymnázium malo 4. riaditeľov, 12 maturitných tried a 354 maturantov.[6]

Slovenské gymnázium v Ríme (1963 – 1990)[upraviť | upraviť kód]

Po násilnom zrušení Saleziánskej spoločnosti z noci z 13. na 14. apríla 1950 (krycia operácia pre násilnú likvidáciu mužských rehoľných rádov komunistickým režimom niesla názov Akcia K), ušla cez železnú oponu časť generácie mladých saleziánskych klerikov a kňazov. V roku 1963 založili slovenskí saleziáni v Ríme Slovenské gymnázium. Prvým sídlom gymnázia sa stala budova pri Katakombách sv. Kalixta. V nasledujúcom roku (1964) sa gymnázium presťahovalo do budovy Slovenského ústavu svätého Cyrila a Metoda. Tam pôsobilo až do svojho zrušenia v roku 1990. Gymnázium viedli 4. riaditelia a prešlo ním 159 absolventov. Najviac absolventov pochádzalo z Vojvodiny, zo slovenskej obce Selenča.[7]

Niektorí významní členovia rehole[upraviť | upraviť kód]

Na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

  • Viliam Vagač (* 1889 – † 1970) –  rímskokatolícky kňaz, misionár, spoluzakladateľ a riaditeľ súkromného Slovenského gymnázia v Taliansku, trpiteľ za vieru (odsúdený na 18 rokov väzenia).
  • František Sersen (* 1894 – † 1982) –  rímskokatolícky kňaz, spoluzakladateľ súkromného slovenského gymnázia v Taliansku, vysokoškolský pedagóg.
  • Anton Kolarovič (* 1894 – † 1977) –  koadjútor, kuchár, trpiteľ za vieru (odsúdený na 5 rokov väzenia).
  • Ján Hlubík (* 1896 – † 1965) –  rímskokatolícky kňaz, publicista, trpiteľ za vieru (odsúdený na dva a pol roka väzenia).
  • Jozef Bokor (* 1897  – † 1968) –  rímskokatolícky kňaz, prvý provinciál slovenskej saleziánskej provincie, trpiteľ za vieru (odsúdený na 4 roky väzenia).
  • Leonard Tikl (* 1902 –  † 1973) –  rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru (odsúdený na 15 rokov väzenia).
  • Jozef Stašo (* 1903 – † 1951) – rímskokatolícky kňaz, tajomník na vatikánskej nunciatúre v Bratislave, pochovával Msgr. Jozefa Tisa.
  • Marcel Horniak (* 1903 – † 1989) –  rímskokatolícky kňaz, náboženský publicista, trpiteľ za vieru (internovaný; 1950 - 1955).
  • Ernest Horniak (* 1907 – † 1979) –  rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru (odsúdený na 12 rokov väzenia).
  • František Valábek (* 1907 – † 1980) –  rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru (odsúdený na 6 rokov väzenia).
  • Bystrík Muránsky (* 1907 – † 1972) –  rímskokatolícky kňaz, básnik (vlastným menom Anton Macák), botanik, historik.
  • Anton Mihálik (* 1907 – † 1982) –  rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru (odsúdený na 6 rokov väzenia).
  • Ján Chrenko (* 1908 – † 1982) –  rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru (odsúdený na 14 rokov väzenia).
  • Anton Mária Vácval (* 1908 – † 2000) –  rímskokatolícky kňaz, publicista, náboženský spisovateľ, historik.
  • Augustín Moncman (* 1909 – † 1993) –  rímskokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, trpiteľ za vieru (internovaný; 1950 – 1956).[8]
  • Pavol Pobiecky (* 1912 – † 1983) –  rímskokatolícky kňaz, pedagóg, trpiteľ za vieru (odsúdený na 13 rokov väzenia). [9]
  • Alfonz Paulen (* 1913 – † 1954) –  rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru, mučeník, držiteľ Pamätnej medaily Ústavu Pamäti národa in memoriam.[10]
  • František Kollár (* 1913 – † 2009) –  rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru (internovaný; 1950 - 1952), direktor Charitného domova pre kňazov v Pezinku.
  • Andrej Dermek (* 1914 – † 2003) –  rímskokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, náboženský spisovateľ, provinciál, trpiteľ za vieru (odsúdený na 14 rokov väzenia).
  • Štefan Sandtner (* 1916 – † 2006) –  rímskokatolícky kňaz, básnik katolíckej moderny, prekladateľ, trpiteľ za vieru (odsúdený na 15 rokov väzenia).
  • Leopold Sersen (* 1916 – † 2006) –  rímskokatolícky kňaz, grafik, výtvarný umelec, trpiteľ za vieru (internovaný 1950 - 1954).[11]
  • Ján Augustín Beňo (* 1921 – † 2006) –  rímskokatolícky kňaz, náboženský publicista, zakladateľ Hnutia Nazaret (Združenia rodín Nazaret, Sekulárneho inštitútu Betánia a Združenia kňazov Nazaret).
  • Štefan Olos (* 1927 – † 1998) –  rímskokatolícky kňaz, organista, dirigent, hudobný pedagóg, skladateľ. [12]
  • Zoltán Schmidt (* 1928 – † 2008) –  rímskokatolícky kňaz, paleobiogeograf, autor prvej geologickej expozície Slovenského národného múzea.[13]
  • Anton Srholec (* 1929 – † 2016) –  rímskokatolícky kňaz, sociálny pracovník, náboženský spisovateľ, aktivista v podzemnej Cirkvi, trpiteľ za vieru (odsúdený na 12 rokov väzenia).

V emigrácii[upraviť | upraviť kód]

  • Jozef Babiak (* 1900 – † 1980) –  rímskokatolícky kňaz, prvý magister novicov na Slovensku, riaditeľ súkromného Slovenského gymnázia v Ríme.
  • Silvester Taliga (* 1901 – † 1969) –  rímskokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, knihovedec, riaditeľ Pápežskej saleziánskej univerzitnej knižnice v Ríme (Università Pontificia Salesiana).
  • Jozef Strečanský (* 1910 – † 1985) –  rímskokatolícky kňaz, skladateľ, dirigent, pedagóg, riaditeľ internátu pre utečencov z Východu (Ramegnies-Chin; Belgicko).
  • Gorazd Zvonický (* 1913 – † 1995) –  rímskokatolícky kňaz, básnik katolíckej moderny, pedagóg, prekladateľ, editor edície Lýra.
  • Ernest Macák (* 1920 – † 2016) –  rímskokatolícky kňaz, provinciál, publicista, pedagóg, trpiteľ za vieru.[14] [15]
  • Ján Vetva (* 1923 – † 2019) –  rímskokatolícky kňaz, básnik (vlastním menom Vít Ušák), publicista, prekladateľ.
  • Rafael Černý (* 1924 – † 2006) –  rímskokatolícky kňaz, pedagóg, redaktor (Slovenské hlasy z Ríma; Diakonia – slovenský kňaz).
  • Milan Stanislav Ďurica (* 1925) –  rímskokatolícky kňaz, slovenský historik, vysokoškolský pedagóg.
  • Jozef Heriban (* 1925 – † 2009) –  rímskokatolícky kňaz, biblista, univerzitný profesor.
  • Andrej Pauliny (* 1925 – † 2005) –  rímskokatolícky kňaz, grafik, redaktor, riaditeľ súkromného saleziánskeho Slovenského gymnázia v Ríme, spisovateľ, exilový pracovník a prekladateľ.
  • Jozef Prívozník (* 1926 – † 2010) –  rímskokatolícky kňaz, rozhlasový kazateľ, univerzitný profesor.
  • Anton Hlinka (* 1926 – † 2011) –  rímskokatolícky kňaz, žurnalista, teológ, filozof, publicista, prekladateľ, univerzitný profesor.
  • Stanislav Kmotorka (* 1929 – † 2012) –  rímskokatolícky kňaz, profesor konzervatória, organista, dirigent, skladateľ.[16]

Na misiách[upraviť | upraviť kód]

  • Alojz Hudek (* 1887 – † 1961) –  rímskokatolícky kňaz, prvý slovenský saleziánsky misionár, misionárom bol 53 rokov (Bolívia, 17; Peru, 36).
  • František Zaťko (* 1896 – † 1984) –  rímskokatolícky kňaz, pedagóg, misionárom bol 57 rokov (USA).
  • Jozef Forgáč (* 1904 – † 1966) –  rímskokatolícky kňaz, provinciál, misionárom bol 42 rokov (Čile, Argentína).
  • Jozef Forner (* 1905 – † 1983) –  koadjútor, kníhtlačiar, spoluzakladateľ grafickej školy v Tokiu, misionárom bol 47 rokov (Japonsko).
  • Jozef Figura (* 1906 – † 2001) –  rímskokatolícky kňaz, misionárom bol 65 rokov (Japonsko).
  • Anton Figura (* 1909 – † 1996) –  rímskokatolícky kňaz, misionárom bol 64 rokov (Kuba, Haiti, Dominikánska republika).
  • Ján Ježovít (* 1909 – † 1994) –  koadjútor, kníhtlačiar, väznený v japonskom koncentračnom tábore (1941 – 1945), misionárom bol 61 rokov (Čína, 37 rokov; Thajsko, 24 rokov).
  • Michal Čahoj (* 1911 – † 1994) –  koadjútor, misionárom bol 60 rokov (India).
  • Martin Križan (* 1912 – † 1990) –  rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, misionárom bol 37 rokov (Ekvádor).
  • Karol Nižňanský (* 1919 – † 1984) –  rímskokatolícky kňaz, misionárom bol 46 rokov (India, USA).
  • Jozef Hrdý (* 1923) –  rímskokatolícky kňaz, misionárom bol 37 rokov (Chile, Bolívia), držiteľ Pamätnej medaily Ústavu Pamäti národa.[17]
  • Ján Šutka (* 1930 – † 2014) –  rímskokatolícky kňaz, misionárom bol 61 rokov (Kolumbia, 7 rokov; Ekvádor, 54 rokov).[18]

Vo svete[upraviť | upraviť kód]

Svätí a blahoslavení[upraviť | upraviť kód]

K 1. januáru 2019 mala Saleziánska spoločnosť vyhlásených 9 svätých, 118 blahorečených, 16 ctihodných a 22 božích služobníkov (v zátvorkách je uvedený rok svätorečenia alebo blahorečenia).

Svätí[upraviť | upraviť kód]

  • sv.Ján Bosco –  zakladateľ rehole (1934)
  • sv. Jozef Cafasso –  kňaz (1947)
  • sv. Mária Dominika Mazzarellová –  panna (1951)
  • sv. Dominik Sávio –  mladík (1954)
  • sv. Leonardo Murialdo –  kňaz (1970)
  • sv. Alojz Versiglia –  biskup, mučeník (2000)
  • sv. Kalixt Caravario –  kňaz, mučeník (2000)
  • sv. Alojz Orione –  kňaz (2004)
  • sv. Alojz Guanella –  kňaz (2011)

Niektorí blahoslavení[upraviť | upraviť kód]

  • bl. Michal Rua –  kňaz, prvý nástupca dona Bosca (1972)
  • bl. Laura Vicuňová –  dievča (1988)
  • bl. Filip Rinaldi –  kňaz, hlavný predstavený (1990)
  • bl. Jozef Calasanz –  kňaz, a 31 spoločníkov mučeníkov (2001)
  • bl. Artemid Zatti –  koadjútor (2002)
  • bl. Augustín Czartoryski –  kňaz (2004)
  • bl. Alexandra Mária da Costová –  laička (2004)
  • bl. Bronislav Markiewicz –  kňaz (2005)
  • bl. Enrico Saiz Aparicio –  kňaz a 62 spoločníkov mučeníkov (2007)
  • bl. Zefirín Namuncurá –  mladík (2007)
  • bl. Štefan Sándor –  koadjútor (2013)
  • bl. Titus Zeman –  kňaz (2017)

Väznení saleziáni[upraviť | upraviť kód]

V rokoch 1950-1989 bolo odsúdených a väznených 45 saleziánov, ktorých mená sú na pamätnej tabuli v Šaštíne.

  • Jozef Bokor
  • Ján Hlubík
  • Andrej Dermek
  • Anton Kotora
  • Jozef Kaiser
  • Anton Semeš
  • Jozef Štámec
  • Štefan Janec
  • Štefan Lukáč
  • Ľudovít Macák
  • Jozef Bazala
  • Jozef Evinic
  • Rudolf Granec
  • Ignác Greguš
  • Anton Mihálik
  • Rudolf Butaš
  • Alojz Masný
  • Ján Mikes
  • Ernest Macák
  • František Szabadoš
  • Anton Srholec
  • Jozef Čakánek
  • Ján Chrenko
  • Ján Beňo
  • Anton Kyselý
  • Pavol Drgoň
  • Viliam Vagač
  • Anton Jančovič
  • Günther Mathias Rompf
  • Ernest Horniak
  • František Kalafút
  • Ľudovít Žilka
  • Peter Rajtár
  • Alojz Žemla
  • Jozef Paulík
  • Štefan Javorský
  • Štefan Sandtner
  • Anton Kolarovič
  • Ján Pivarník
  • Leonard Tikl
  • Titus Zeman
  • Milan Dlhý
  • František Valábek
  • Ján Brichta[19]
  • Pavol Pobiecky

Súčasné saleziánske komunity na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

Mládežnícke stredisko Saleziánov Don Bosca v Prešove
  • Bratislava – Trnávka
  • Bratislava – Mamateyova
  • Bratislava – Miletičová
  • Trnava – Kopánka
  • Žilina
  • Hody
  • Košice – Tri hôrky
  • Košice – Kalvária
  • Košice – Luník IX.
  • Michalovce
  • Bardejov
  • Námestovo
  • Banská Bystrica
  • Prešov
  • Dubnica nad Váhom
  • Nová Dubnica
  • Partizanské
  • Sabinov
  • Poprad

Exalievi don Bosca[upraviť | upraviť kód]

Exallievi don Bosca sú saleziánski odchovanci, ktorí sa riadia heslom, ktoré im zanechal sám zakladateľ saleziánov: „Buďte dobrí kresťania a čestní občania.“

Príbeh exallievov sa začal v roku 1870, keď don Bosco oslavoval svoje meniny a skupina jeho bývalých študentov z Valdocca mu poďakovaním prejavila svoju vďačnosť za jeho službu a darovala mu kávovú súpravu. Exalliev je ten, kto aspoň rok navštevoval saleziánske dielo (školy, internát, oratóriá alebo mládežnícke centrá) a má viac ako osemnásť rokov.

Niektorí významní exalievi[upraviť | upraviť kód]

  • Augustín Nedeliak (* 1890 – † 1969) –  básnik, prekladateľ, tajomník Slovenského vlastivedného múzea, súdny tlmočník. [20]
  • Jozef Rosinský (* 1897 – † 1973) –  hudobný skladateľ, regenschori a pedagóg, podľa ktorého je pomenovaná Základná umelecká škola v Nitre. [21]
  • Teodor Hirner (* 1910 – † 1975) –  riaditeľ konzervatória, dirigent, skladateľ, pedagóg. [22]

Združenie saleziánov spolupracovníkov[upraviť | upraviť kód]

Združenie saleziánov spolupracovníkov je treťou vetvou saleziánskej rodiny. Pôvodný názov znel Nábožne združenie saleziánskych spolupracovníkov. Združenie bolo schválené Vatikánom 9. mája 1876 pápežom Piom IX.

Saleziánom spolupracovníkom sa môže stať diecézny kňaz alebo laik, ktorý má viac ako 18 rokov, prejde určitou formáciou a zloží prísľuby. Vo svete dnes majú saleziáni spolupracovníci takmer 30 000 členov. Saleziáni spolupracovníci na Slovensku aktuálne pôsobia v 29 strediskách po celom Slovensku.

Niektorí významní členovia[upraviť | upraviť kód]

  • Móric Pálfi (* 1812 – † 1897) –  uhorský šľachtic, politik, generál a miestodržiteľ (námestník).
  • Károly Szemerény (* 1813 – † 1898) –  rímskokatolícky kňaz, pedagóg, pomenovaná po ňom základná škola v obci Tvrdošovce. [23]
  • Imrich Bende (* 1824 – † 1911) –  rímskokatolícky biskup, náboženský spisovateľ.
  • Cyril Gabriel Zaymus (* 1843 – † 1894) –  rímskokatolícky kňaz, národný pracovník, pedagóg, spisovateľ, prekladateľ.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. 304 S.
  • Alan Hyža, Peter Kubínyi. MISIA - Mission (Slovenskí saleziánski misionári vo svete). Bratislava : Don Bosco, 2010. 248 s. ISBN 978-80-8074-113-6. (slovenský jazyk)
  • ĎURICA, Milan Stanislav. Dielo sv. Jána Bosca pod Tatrami. Bratislava : Lúč, 2004. 32 s. ISBN 80-7114-483-5. (slovenský jazyk)
  • Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: Lúč, 2000. ISBN 80-7114-300-6.
  • MACÁK, Ernest. Zápisky spoza mreží. Bratislava : Don Bosco, 1996. 224+78 s. ISBN 80-85405-37-7.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Kto sme [online]. saleziani.sk, [cit. 2016-09-29]. Dostupné online.
  2. História SDB [online]. saleziani.sk, [cit. 2016-09-29]. Dostupné online.
  3. CHENEY, David M.. Salesians of Saint John Bosco Salesians of St. John Bosco [online]. catholic-hierarchy.org, [cit. 2016-09-29]. Dostupné online.
  4. GAZDA, Imrich. Jezuiti, františkáni, saleziáni. Ktorá rehoľa je najvplyvnejšia? (Vatikánska sedma) [online]. svetkrestanstva.postoj.sk, 2016-06-12, [cit. 2016-09-29]. Dostupné online.
  5. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 143 – 181; 194 – 209.
  6. 15 rokov šaštínskeho gymnázia [online]. . Dostupné online.
  7. KUBANOVIČ, Zlatko. Jedinečná slovenská škola svetového formátu (Dejiny Slovenského gymnázia v Ríme). Don Bosco dnes, 2010, roč. XXXXI., čís. 1, s. 26 – 27. Dostupné online.
  8. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 258 – 259.
  9. KUBANOVIČ, Zlatko. Vždy zanietený za saleziánsku vec (Pavol Pobiecky – sto rokov od jeho narodenia). Don Bosco dnes, 2012, roč. XLIII, čís. 4, s. 26 – 27. Dostupné online.
  10. Alfonz Paulen - kňaz martýr [online]. . Dostupné online.
  11. KUBANOVIČ, Zlatko. Fotograf a výtvarník s kňazským srdcom. Don Bosco dnes, 2010, roč. XLI, čís. 5, s. 18 – 19. Dostupné online.
  12. RAPAŠOVÁ, Mária. Radšej zomrieť ako zradiť (Spomienka na dona Štefana Olosa pri príležitosti storočnice). Kultúra, 2017, roč. XX, čís. 26, s. 10-11. Dostupné online.
  13. Za Zoltánom Schmidtom [online]. . Dostupné online.
  14. ĎURICA, Milan S., Macák, Ernest, SDB. http://vistuk.fara.sk//rodaci/don_ernest_macak.pdf
  15. Don Ernest Macák (1920) - Ústav pamäti národa [online]. . Dostupné online.
  16. KMOTORKA, Stanislav. Slovenské ozveny z Florencie. Kultúra, 2005, roč. VIII., čís. 13, s. 10-11. Dostupné online.
  17. Jozef Hrdý (1923) [online]. . Dostupné online.
  18. ŠUTKA, Ján, Medzi Šuarmi. Don Bosco, Bratislava 2005, 139+8. s.
  19. Ján Brichta (1928) [online]. . Dostupné online.
  20. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 259 - 260.
  21. KUBANOVIČ, Zlatko. Tóny, ktoré povzbudzujú - Hudobný skladateľ Jozef Rosinský. Kultúra, 2015, roč. XVIII, čís. 21, s. 11. Dostupné online [cit. 2017-11-13]. ISSN 1336-2992.
  22. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 241.
  23. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 22.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]