Saleziáni Don Bosca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Erb saleziánov z roku 1885

Saleziáni Don Bosca (skratka SDB), pôvodný názov Spoločnosť svätého Františka Saleského (odtiaľ „saleziáni“), je mužská rehoľa (kongregácia) v katolíckej cirkvi (existuje aj ženská vetva).

Zakladateľom rehole bol roku 1859 taliansky kňaz sv. Ján Bosco (Giovanni Bosco, Ján Bosko) (18151888). Saleziáni sa venujú najmä výchove mužskej mládeže, najmä v priemyselných oblastiach. Na Slovensku pôsobia od roku 1924.[1][2]

V súčasnosti (2016) patrí k najväčším a najvplyvnejším rehoľným spoločnostiam, či už ide o počet členov alebo počet členov vo vedení Katolíckej cirkvi. V roku 2015 mala kongregácia 15 270 členov (z toho 10 424 kňazov).[3] V roku 2016 bolo v ich radoch 117 biskupov a 9 kardinálov.[4]

Rané kontakty saleziánov dona Bosca zo Slovenskom[upraviť | upraviť kód]

Prvé kontakty dona Bosca zo Slovenskom sa odohrávali ešte počas jeho života. Dôkazom toho je aj don Boscov list z roku 1886 napísaný dosiaľ neznámemu dobrodincovi zo Slovenska. List objavil historik Zlatko Kubanovič. Na dona Bosca sa obrátili i dvaja diecézny kňazi. Boli to Vojtech Kelecsényi a Ján Boll (1860 – 1934).

Saleziánske komunity na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

Mládežnícke stredisko Saleziánov Don Bosca v Prešove
  • Bratislava – Trnávka
  • Bratislava – Mamateyova
  • Bratislava – Miletičová
  • Trnava – Kopánka
  • Žilina
  • Hody
  • Košice – Tri hôrky
  • Košice – Kalvária
  • Košice – Luník IX.
  • Michalovce
  • Bardejov
  • Námestovo
  • Banská Bystrica
  • Prešov
  • Dubnica nad Váhom
  • Nová Dubnica
  • Partizanské
  • Sabinov
  • Poprad

Niektorí významní členovia rehole[upraviť | upraviť kód]

Na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

  • Viliam Vagač (* 1889 – † 1970) –  rímskokatolícky kňaz, misionár, spoluzakladateľ a riaditeľ súkromného Slovenského gymnázia v Taliansku, trpiteľ za vieru (odsúdený na 18 rokov väzenia).
  • František Sersen (* 1894 – † 1982) –  rímskokatolícky kňaz, spoluzakladateľ súkromného slovenského gymnázia v Taliansku, vysokoškolský pedagóg.[5] [6]
  • Anton Kolarovič (* 1894 – † 1977) –  koadjútor, kuchár, trpiteľ za vieru (odsúdený na 5 rokov väzenia).
  • Ján Hlubík (* 1896 – † 1965) –  rímskokatolícky kňaz, publicista, trpiteľ za vieru (odsúdený na dva a pol roka väzenia).
  • Jozef Bokor (* 1897  – † 1968) –  rímskokatolícky kňaz, prvý provinciál slovenskej saleziánskej provincie, trpiteľ za vieru (odsúdený na 4 roky väzenia). [7]
  • Leonard Tikl (* 1902 –  † 1973) –  rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru (odsúdený na 15 rokov väzenia).
  • Jozef Stašo (* 1903 – † 1951) – rímskokatolícky kňaz, tajomník na vatikánskej nunciatúre v Bratislave, pochovával Msgr. Jozefa Tisa.
  • Marcel Horniak (* 1903 – † 1989) –  rímskokatolícky kňaz, náboženský publicista, trpiteľ za vieru (internovaný; 1950 - 1955).
  • Ernest Horniak (* 1907 – † 1979) –  rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru (odsúdený na 12 rokov väzenia).
  • František Valábek (* 1907 – † 1980) –  rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru (odsúdený na 6 rokov väzenia).
  • Bystrík Muránsky (* 1907 – † 1972) –  rímskokatolícky kňaz, básnik (vlastným menom Anton Macák), botanik, historik.
  • Anton Mihálik (* 1907 – † 1982) –  rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru (odsúdený na 6 rokov väzenia).
  • Ján Chrenko (* 1908 – † 1982) –  rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru (odsúdený na 14 rokov väzenia).
  • Anton Mária Vácval (* 1908 – † 2000) –  rímskokatolícky kňaz, publicista, náboženský spisovateľ, historik.
  • Augustín Moncman (* 1909 – † 1993) –  rímskokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, trpiteľ za vieru (internovaný; 1950 – 1956).[8]
  • Pavol Pobiecky (* 1912 – † 1983) –  rímskokatolícky kňaz, pedagóg, trpiteľ za vieru (odsúdený na 13 rokov väzenia). [9]
  • Alfonz Paulen (* 1913 – † 1954) –  rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru, mučeník, držiteľ Pamätnej medaily Ústavu Pamäti národa in memoriam.[10]
  • František Kollár (* 1913 – † 2009) –  rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru (internovaný; 1950 - 1952), direktor Charitného domova pre kňazov v Pezinku.
  • Andrej Dermek (* 1914 – † 2003) –  rímskokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, náboženský spisovateľ, provinciál, trpiteľ za vieru (odsúdený na 14 rokov väzenia).
  • Štefan Sandtner (* 1916 – † 2006) –  rímskokatolícky kňaz, básnik katolíckej moderny, prekladateľ, trpiteľ za vieru (odsúdený na 15 rokov väzenia).
  • Leopold Sersen (* 1916 – † 2006) –  rímskokatolícky kňaz, grafik, výtvarný umelec, trpiteľ za vieru (internovaný 1950 - 1954).[11]
  • Ján Augustín Beňo (* 1921 – † 2006) –  rímskokatolícky kňaz, náboženský publicista, zakladateľ Hnutia Nazaret (Združenia rodín Nazaret, Sekulárneho inštitútu Betánia a Združenia kňazov Nazaret).
  • Štefan Olos (* 1927 – † 1998) –  rímskokatolícky kňaz, organista, dirigent, hudobný pedagóg, skladateľ. [12]
  • Anton Srholec (* 1929 – † 2016) –  rímskokatolícky kňaz, sociálny pracovník, náboženský spisovateľ, aktivista v podzemnej Cirkvi, trpiteľ za vieru (odsúdený na 12 rokov väzenia).

V emigrácii[upraviť | upraviť kód]

  • Jozef Babiak (* 1900 – † 1980) –  rímskokatolícky kňaz, prvý magister novicov na Slovensku, riaditeľ súkromného Slovenského gymnázia v Ríme.
  • Silvester Taliga (* 1901 – † 1969) –  rímskokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, knihovedec, riaditeľ Pápežskej saleziánskej univerzitnej knižnice v Ríme (Università Pontificia Salesiana).
  • Jozef Strečanský (* 1910 – † 1985) –  rímskokatolícky kňaz, skladateľ, dirigent, pedagóg, riaditeľ internátu pre utečencov z Východu (Ramegnies-Chin; Belgicko).
  • Gorazd Zvonický (* 1913 – † 1995) –  rímskokatolícky kňaz, básnik katolíckej moderny, pedagóg, prekladateľ, editor edície Lýra.
  • Ernest Macák (* 1920 – † 2016) –  rímskokatolícky kňaz, provinciál, publicista, pedagóg, trpiteľ za vieru.[13] [14]
  • Rafael Černý (* 1924 – † 2006) –  rímskokatolícky kňaz, pedagóg, redaktor (Slovenské hlasy z Ríma; Diakonia – slovenský kňaz).
  • Milan Stanislav Ďurica (* 1925) –  rímskokatolícky kňaz, slovenský historik, vysokoškolský pedagóg.
  • Jozef Heriban (* 1925 – † 2009) –  rímskokatolícky kňaz, biblista, univerzitný profesor.
  • Andrej Pauliny (* 1925 – † 2005) –  rímskokatolícky kňaz, grafik, redaktor, riaditeľ súkromného saleziánskeho Slovenského gymnázia v Ríme, spisovateľ, exilový pracovník a prekladateľ.
  • Anton Hlinka (* 1926 – † 2011) –  rímskokatolícky kňaz, žurnalista, teológ, filozof, publicista, prekladateľ, univerzitný profesor.
  • Stanislav Kmotorka (* 1929 – † 2012) –  rímskokatolícky kňaz, profesor konzervatória, organista, dirigent, skladateľ.[15]

Na misiách[upraviť | upraviť kód]

  • Alojz Hudek (* 1887 – † 1961) –  rímskokatolícky kňaz, prvý slovenský saleziánsky misionár, misionárom bol 53 rokov (Bolívia, 17; Peru, 36).
  • František Zaťko (* 1896 – † 1984) –  rímskokatolícky kňaz, pedagóg, misionárom bol 57 rokov (USA).
  • Jozef Forgáč (* 1904 – † 1966) –  rímskokatolícky kňaz, provinciál, misionárom bol 42 rokov (Čile, Argentína).
  • Jozef Forner (* 1905 – † 1983) –  koadjútor, kníhtlačiar, spoluzakladateľ grafickej školy v Tokiu, misionárom bol 47 rokov (Japonsko).
  • Jozef Figura (* 1906 – † 2001) –  rímskokatolícky kňaz, misionárom bol 65 rokov (Japonsko).
  • Anton Figura (* 1909 – † 1996) –  rímskokatolícky kňaz, misionárom bol 64 rokov (Kuba, Haiti, Dominikánska republika).
  • Ján Ježovít (* 1909 – † 1994) –  koadjútor, kníhtlačiar, väznený v japonskom koncentračnom tábore (1941 – 1945), misionárom bol 61 rokov (Čína, 37 rokov; Thajsko, 24 rokov).
  • Michal Čahoj (* 1911 – † 1994) –  koadjútor, misionárom bol 60 rokov (India).
  • Martin Križan (* 1912 – † 1990) –  rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, misionárom bol 37 rokov (Ekvádor).
  • Karol Nižňanský (* 1919 – † 1984) –  rímskokatolícky kňaz, misionárom bol 46 rokov (India, USA).
  • Jozef Hrdý (* 1923) –  rímskokatolícky kňaz, misionárom bol 37 rokov (Chile, Bolívia), držiteľ Pamätnej medaily Ústavu Pamäti národa.[16]
  • Ján Šutka (* 1930 – † 2014) –  rímskokatolícky kňaz, misionárom bol 61 rokov (Kolumbia, 7 rokov; Ekvádor, 54 rokov).[17]

Vo svete[upraviť | upraviť kód]

Svätí a blahoslavení[upraviť | upraviť kód]

K 1. januáru 2019 mala Saleziánska spoločnosť vyhlásených 9 svätých, 118 blahorečených, 16 ctihodných a 22 božích služobníkov (v zátvorkách je uvedený rok svätorečenia alebo blahorečenia).

Svätí[upraviť | upraviť kód]

  • sv.Ján Bosco –  zakladateľ rehole (1934)
  • sv. Jozef Cafasso –  kňaz (1947)
  • sv. Mária Dominika Mazzarellová –  panna (1951)
  • sv. Dominik Sávio –  mladík (1954)
  • sv. Leonardo Murialdo –  kňaz (1970)
  • sv. Alojz Versiglia –  biskup, mučeník (2000)
  • sv. Kalixt Caravario –  kňaz, mučeník (2000)
  • sv. Alojz Orione –  kňaz (2004)
  • sv. Alojz Guanella –  kňaz (2011)

Niektorí blahoslavení[upraviť | upraviť kód]

  • bl. Michal Rua –  kňaz, prvý nástupca dona Bosca (1972)
  • bl. Laura Vicuňová –  dievča (1988)
  • bl. Filip Rinaldi –  kňaz, hlavný predstavený (1990)
  • bl. Jozef Calasanz –  kňaz, a 31 spoločníkov mučeníkov (2001)
  • bl. Artemid Zatti –  koadjútor (2002)
  • bl. Augustín Czartoryski –  kňaz (2004)
  • bl. Alexandra Mária da Costová –  laička (2004)
  • bl. Bronislav Markiewicz –  kňaz (2005)
  • bl. Enrico Saiz Aparicio –  kňaz a 62 spoločníkov mučeníkov (2007)
  • bl. Zefirín Namuncurá –  mladík (2007)
  • bl. Štefan Sándor –  koadjútor (2013)
  • bl. Titus Zeman –  kňaz (2017)

Exalievi don Bosca[upraviť | upraviť kód]

Don Boscov list z roku 1886 venovaný istému dobrodincovi zo Slovenska (list objavil historik Zlatko Kubanovič)

Exallievi don Bosca sú saleziánski odchovanci, ktorí sa riadia heslom, ktoré im zanechal sám zakladateľ saleziánov: „Buďte dobrí kresťania a čestní občania.“

Príbeh exallievov sa začal v roku 1870, keď don Bosco oslavoval svoje meniny a skupina jeho bývalých študentov z Valdocca mu poďakovaním prejavila svoju vďačnosť za jeho službu a darovala mu kávovú súpravu. Exalliev je ten, kto aspoň rok navštevoval saleziánske dielo (školy, internát, oratóriá alebo mládežnícke centrá) a má viac ako osemnásť rokov.

Niektorí významní exalievi[upraviť | upraviť kód]

  • Augustín Nedeliak (* 1890 – † 1969) –  básnik, prekladateľ, tajomník Slovenského vlastivedného múzea, súdny tlmočník. [18]
  • Jozef Rosinský (* 1897 – † 1973) –  hudobný skladateľ, regenschori a pedagóg, podľa ktorého je pomenovaná Základná umelecká škola v Nitre. [19]
  • Teodor Hirner (* 1910 – † 1975) –  riaditeľ konzervatória, dirigent, skladateľ, pedagóg. [20]

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. 304 S.
  • Alan Hyža, Peter Kubínyi. MISIA - Mission (Slovenskí saleziánski misionári vo svete). Bratislava : Don Bosco, 2010. 248 s. ISBN 978-80-8074-113-6. (slovenský jazyk)
  • ĎURICA, Milan Stanislav. Dielo sv. Jána Bosca pod Tatrami. Bratislava : Lúč, 2004. 32 s. ISBN 80-7114-483-5. (slovenský jazyk)
  • Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: Lúč, 2000. ISBN 80-7114-300-6.
  • MACÁK, Ernest. Zápisky spoza mreží. Bratislava : Don Bosco, 1996. 224+78 s. ISBN 80-85405-37-7.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Kto sme [online]. saleziani.sk, [cit. 2016-09-29]. Dostupné online.
  2. História SDB [online]. saleziani.sk, [cit. 2016-09-29]. Dostupné online.
  3. CHENEY, David M.. Salesians of Saint John Bosco Salesians of St. John Bosco [online]. catholic-hierarchy.org, [cit. 2016-09-29]. Dostupné online.
  4. GAZDA, Imrich. Jezuiti, františkáni, saleziáni. Ktorá rehoľa je najvplyvnejšia? (Vatikánska sedma) [online]. svetkrestanstva.postoj.sk, 2016-06-12, [cit. 2016-09-29]. Dostupné online.
  5. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 267 - 268.
  6. KUBANOVIČ, Zlatko. Odvážny salezián don František Sersen. Don Bosco dnes, 2014, roč. 45, čís. 6, s. 26 – 27. Dostupné online [cit. 2016-09-28]. ISSN 1338-4201.
  7. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 229 - 230.
  8. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 258 – 259.
  9. KUBANOVIČ, Zlatko. Vždy zanietený za saleziánsku vec (Pavol Pobiecky – sto rokov od jeho narodenia). Don Bosco dnes, 2012, roč. XLIII, čís. 4, s. 26 – 27. Dostupné online.
  10. Alfonz Paulen - kňaz martýr [online]. . Dostupné online.
  11. KUBANOVIČ, Zlatko. Fotograf a výtvarník s kňazským srdcom. Don Bosco dnes, 2010, roč. XLI, čís. 5, s. 18 – 19. Dostupné online.
  12. RAPAŠOVÁ, Mária. Radšej zomrieť ako zradiť (Spomienka na dona Štefana Olosa pri príležitosti storočnice). Kultúra, 2017, roč. XX, čís. 26, s. 10-11. Dostupné online.
  13. ĎURICA, Milan S., Macák, Ernest, SDB. http://vistuk.fara.sk//rodaci/don_ernest_macak.pdf
  14. Don Ernest Macák (1920) - Ústav pamäti národa [online]. . Dostupné online.
  15. KMOTORKA, Stanislav. Slovenské ozveny z Florencie. Kultúra, 2005, roč. VIII., čís. 13, s. 10-11. Dostupné online.
  16. Jozef Hrdý (1923) [online]. . Dostupné online.
  17. ŠUTKA, Ján, Medzi Šuarmi. Don Bosco, Bratislava 2005, 139+8. s.
  18. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 259 - 260.
  19. KUBANOVIČ, Zlatko. Tóny, ktoré povzbudzujú - Hudobný skladateľ Jozef Rosinský. Kultúra, 2015, roč. XVIII, čís. 21, s. 11. Dostupné online [cit. 2017-11-13]. ISSN 1336-2992.
  20. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 241.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]