Rudolf Granec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rudolf Granec
rímskokatolícky kňaz, literát, pedagóg
Biografické údaje
Narodenie22. september 1922
Vištuk
Úmrtie18. august 2005 (82 rokov)
Hronský Beňadik
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Rehoľník
RehoľaSaleziáni
Kňaz
Kňazská vysviacka23. december 1950 (28 rokov)
Róbert Pobožný
rožňavský biskup

Rudolf Granec (* 22. september 1922, Vištuk - † 18. august 2005, Hronský Beňadik) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián, literát, pedagóg, nespravodlivo odsúdený počas totalitného režimu.

Narodil sa manželom Ferdinandovi Grancovi a Viktórií Macákovej ako druhé zo štyroch detí. Ľudovú školu navštevoval vo Vištuku. V roku 1935 sa prihlásil do saleziánskeho gymnázia v Šaštíne a po piatej triede, v roku 1940, vstúpil do Saleziánskej spoločnosti vo Hronskom Beňadiku. V gymnaziálnych a filozofických štúdiách pokračoval v Trnave, v roku 1943-1946 vykonával pedagogickú prax. Teológiu študoval vo Svätom Kríži nad Hronom v rokoch 1946-1950. Pri zásahu štátnej moci proti rehoľníkom, v apríli 1950, ho najprv deportovali do Šaštína a odtiaľ do Podolínca. Koncom roku 1950 bol s ostatnými študentmi teológie odvedený do vojenského pracovného tábora a deportovaný do Česka, kde dva roky vykonával nútené práce. Na prvej dovolenke, keď sa mohol vrátiť na Slovensko, ho dňa 23. decembra 1950 rožňavský biskup Róbert Pobožný tajne, vysvätil za kňaza. Po prepustení z nútených prác, v roku 1952 sa pokúsil o útek za hranice, do Rakúska, aby mohol slobodne vykonávať svoj kňazský apoštolát. Útek sa nevydaril, odsúdili ho zaň na desať rokov do väzenia. Odpykal si celý trest v rozličných vojenských väzniciach na Slovensku i v Česku. Po návrate nesmel vykonávať duchovnú službu, šesť rokov pracoval ako nekvalifikovaný robotník, napríklad aj ako elektrikár v JRD Jablonec, tri roky v obchode, aj v SSV a na iných pracoviskách. Až roku 1968 sa mu podarilo vycestovať, legálne, do Talianska. Účinkoval ako pedagóg v Slovenskom ústave svätého Cyrila a Metoda v Ríme, pričom vypomáhal v pastorácii. V roku 1992 sa vrátil na Slovensko a pôsobil v Hronskom Beňadiku. Rodná obec Vištuk mu 20. augusta 1994 pripravila slávnostné primície. Do roku 1995 žil u svojej mladšej sestri Ireny vo Vištuku. Od roku 1995 až do smrti v roku 2005 žil v kláštore v Hronskom Beňadikte. Je pochovaný v Saleziánskej hrobke na cintoríne vo Vrakuni v Bratislave. Jeho meno je umiestnené na pamätnej tabuli v Šaštíne na pamiatku štyridsaťpäť saleziánov, ktorí boli odsúdení a väznení medzi rokmi 1950 - 1989 [1].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

[2]

  1. Konfederácia politických väzňov Slovenska pozýva na spomienkovú slávnosť [online]. Saleziáni dona Bosca na Slovensku, 2013-04-13. Dostupné online.
  2. JÚLIUS., Pašteka,. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 80-7114-300-6.