Hronský Beňadik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°21′11″S 18°34′26″V / 48,353056°S 18,573889°V / 48.353056; 18.573889
Hronský Beňadik
obec
Kláštor Hronský Beňadik 03.jpg
Pohľad na obec s opátstvom
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Žarnovica
Región Tekov
Nadmorská výška 192 m n. m.
Súradnice 48°21′11″S 18°34′26″V / 48,353056°S 18,573889°V / 48.353056; 18.573889
Rozloha 9,23 km² (923 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 166 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 126,33 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1075
Starosta Ľubomír Krovina[3] (nezávislý)
PSČ 966 53
ŠÚJ 516830
EČV ZC
Tel. predvoľba +421-45
Adresa obecného
úradu
OÚ Hronský Beňadik, Mýtne námestie 445, 966 53
E-mailová adresa poslať email
Telefón 045/689 32 30
Fax 045/689 31 25
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Hronský Beňadik
Webová stránka: obechronskybenadik.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Hronský Beňadik je obec na Slovensku v okrese Žarnovica. V obci sa nachádza Benediktínsky kláštor.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží na styku Podunajskej pahorkatiny, Pohronského Inovca a Štiavnických vrchov na pravom brehu Hrona v Slovenskej bráne v nadmorskej výške 192 m n. m. Nachádza sa na ceste I/76 medzi Novou Baňou a Levicami.

Súčasťou obce je aj dedinka Psiare, ktorá sa nachádza južne od Hronského Beňadika popri, ktorej tečie rieka Hron. Psiare sú súčasťou takzvanej „Slovenskej brány“, ktorá bola vstupom k bohatým banským mestám ako Banská Bystrica, Kremnica, Banská Štiavnica. Dominantou Psiar je Krivín ktorý je súčasťou pohoria Štiavnické vrchy. Krivín je podľa historických dohadov hradisko z doby halštatskej a veľkomoravskej s viacnásobným obranným valovým systémom. V tomto období sa v našom okolí dosť vyskytovali, lebo tu bola „Slovenská brána“ a mali za účel brániť vstup do banských miest. Ďalšie hradiská sa nachádzali pri Kozárovciach, Tlmačoch, Tekovskej Breznici a hlavná obranná pevnosť bola v Hronskom Beňadiku (dnešný kláštor).

Kláštorný kostol

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa vyvinula na mieste staršej lokality osídlenej už v neolite, v dobe halštattskej a veľkomoravskej, pri benediktínskom kláštore v poslednej tretine 11. storočia. Hronský Beňadik sa spomína v roku 1075 ako monastérium. Bola poddanskou obcou najskôr opátstva, ktoré v roku 1075 založil knieža, neskorší uhorský kráľ Gejza I., neskôr ostrihomskej kapituly. Areál bývalého benediktínskeho opátstva vybudovali na čnejúcej skale v miestach, kde sa spájali dve prastaré cesty: jedna zo západu z Nitry a druhá z južného Slovenska; ďalej pokračovali údolím Hrona do Zvolena a do banských lokalít na strednom Slovensku. Základy prvého objektu románskej baziliky svätého Benedikta z roku 1075 sú pod súčasným trojloďovým kostolom z obdobia 1346-1410. Pri jeho výstavbe bola použitá časť materiálu z pôvodnej baziliky. V roku 1599 mestečko spustošili a vypálili Turci. V roku 1881 vypukol v mestečku požiar, ktorý poškodil aj časť kláštorného areálu, ktorý bol od tohto roku až do roku 1889 opravovaný. Druhý kostol v obci, kostol svätého Egídia, je barokovým objektom z roku 1674 (pôvodná stavba z roku 1209). Do katastra obce tiež patrí aj morová kaplnka na Háji alebo župná kaplnka na skale Háj z roku 1713. Nachádza sa však mimo objektu kláštora. Od roku 1912 sa k nej uskutočňujú pútnické sprievody vždy v prvú májovú nedeľu. V obci sa dodnes zachovala pôvodná ľudová architektúra. Pri obci sa tiež nachádza náhrobník bulharských partizánov-študentov, ktorí sa utopili v rozvodnenom Hrone počas partizánskeho odboja.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Benediktínske opátstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Komplex benediktínskeho kláštora s gotickým kostolom tvorí významnú pamiatku v celoslovenskom kontexte. Kláštor, jeden z najvýznamnejších v stredovekom Uhorsku, bol založený v období okolo roku 1075. Jeho jadrom bola trojloďová románska bazilika s troma apsidami.[4] Na jej mieste bol vybudovaný trojloďový gotický kostol Panny Márie a svätého Benedikta s poygonálnym ukončením presbytéria a s párom veží tvoriacich súčasť jeho hmoty z rokov 1346-1375.[5] Gotická stavba je obohnatená o množstvo kamenárskych detailov vysokej kvality ako vstupný ústupkový portál tvoriaci súčasť hlavného západného priečelia. Na južnej strane kostola je dochovaná jedna strana gotického ambitu, ktorá nadväzuje na sakristiu a gotickú kaplnku sv. Krvi z roku 1489.

Interiér kostola je zaklenutý krížovými rebrovými klenbami. Jeho súčasťou bol gotický inventár, z ktorého sa na mieste dochoval len zlomok. Nachádza sa tu gotická freska s vyobrazením sv. Juraja. Veľká časť pôvodného zariadenia bola odvezená do maďarských múzeí. V kostole sa nachádzajú tri neskorogotické sochy z pôvodného oltára, sv. Scholastika, Madona a sv. Beňadik a socha ukrižovaného Krista vo víťaznom oblúku. Z hodnotného Božieho hrobu sa dochovala len socha Krista, pôvodná architektonizovaná truhla sa dnes nachádza v Kresťanskom múzeu v Ostrihome. V 16. storočí bol kostol s kláštorom opevnený. Z renesančného obdobia sa tu dochoval epitaf Štefana Koháryho z mramoru a alabastru z poslednej tretiny 17. storočia. Barokovými pamiatkami sú polychómovaná krstiteľnica a organ z roku 1714.

Po tom ako kostol postihol ničivý požiar v roku 1881, pristúpilo sa k jeho obnove v duchu dobového purizmu pod vedením Ferenca Storna. neogoticky boli upravené veže s ihlancovými helmicami, zariadenie kostola bolo nahradené prvkami v neogotickom štýle. Pri tejto úprave boli odstránené mnohé hodnotné prvky najmä z neskorších etáp, ako napr. renesančná vstupná brána). Archeologické výskumy sa konali v rokoch 1881-1883 v kostole a v rokoch 1972-1975 v kláštore. Od roku 1952 je v objekte bývalého kláštora charitný dom, obývaný členmi saleziánskej rehole v období 1927-1999, dnes tu pôsobí rehoľa pallotínov.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti bol v obci vydávaný občasník Spravodaj. V apríli 2007 vydala nová starostka prvé číslo OBECNÝCH NOVÍN - občasník občanov Hronského Beňadika a Psiar.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Severne od obce sa vypína vrch Klíča (430,4 m n. m.), ktorého vrcholové partie boli v roku 1973 vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Na rozlohe 5,70 ha sa ochraňuje enkláva teplomilného rastlinstva so zriedkavou stepnou flórou a faunou.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Hronský Beňadik- románska bazilika [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Pamätihodnosti obce [online]. Oficiálne stránky obce Hronský Beňadik. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]