Ostrý Grúň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°33′49″S 18°39′47″V / 48,5635°S 18,6631°V / 48.5635; 18.6631
Ostrý Grúň
obec
Ostrý Grúň 2013.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Žarnovica
Región Tekov
Nadmorská výška 450 m n. m.
Súradnice 48°33′49″S 18°39′47″V / 48,5635°S 18,6631°V / 48.5635; 18.6631
Rozloha 16,71 km² (1 671 ha) [1]
Obyvateľstvo 504 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 30,16 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1951
Starosta Jana Angletová[3] (nezávislá)
PSČ 966 77
ŠÚJ 517119
EČV ZC
Tel. predvoľba +421-45
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Ostrý Grúň
Webová stránka: ostrygrun.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Ostrý Grúň je obec na Slovensku v okrese Žarnovica.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrý Grúň sa nachádza v Kľakovskej kotline v pohorí Vtáčnik.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec pôvodne patrila k obciam Kľak a Hrabičov. Osamostatnila sa v roku 1951.

Počas druhej svetovej vojny, po potlačení SNP bola obec významným oporným bodom partizánskeho hnutia v pohorí Vtáčnik. Pôsobili tu napríklad oddiely Vtáčnik a Bohdan Chmeľnickij. Spolu s neďalekým Kľakom bola na výstrahu napadnutá jednotkou Edelweiss 21. januára 1945. Protipartizánske jednotky obzvlášť brutálnym spôsobom povraždili väčšinu obyvateľov obce a následne ju vypálili. Zahynulo 64 mužov, žien i detí. Zhorelo 128 domov.[4] Nemecké protipartizánske akcie sú známe ako masaker v Kľakovskej doline.

Paradoxom je, že v parlamentných voľbách roku 2016 v obci volilo extrémistickú pravicovú stranu otvorene sa hlásiacu k fašizmu v obci 16,93 % voličov.[5]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pomník padlým pripomínajúci vypálenie obce protipartizánskou jednotkou počas druhej svetovej vojny. Autorom súsošia matky s dieťaťom z roku 1954 je B. Bohunický.[6]
  • Pomník umučených občanov, súsošie matky brániacej dieťa z roku 1965, autormi sú J. Chrobák a J. Podzimková-Mráčková.[7]
  • Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie, jednoduchá rustikálna stavba na pôdoryse obdĺžnika s nadstavanou vežicou z konca 18. storočia. Na hlavnej fasáde sa nachádza pár pilastrov. Kaplnka bola v 20. storočí rozšírená.[8]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Žišková-Moroňová, K. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 – 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 367 – 368
  5. Parlamentné voľby 2016 - Ostrý Grúň - výsledky [online]. Petit Press, a.s., [cit. 2017-01-29]. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. Pamiatky obce Ostrý Grúň [online]. Oficiálne stránky obce Ostrý Grúň. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]