Preskočiť na obsah

Hodruša-Hámre

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hodruša-Hámre
obec
Kostol sv. Mikuláša
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Žarnovica
Región Tekov[1] + Hont[2]
Vodný tok Hodrušský potok
Nadmorská výška 260 m n. m.
Súradnice 48°27′21″S 18°47′48″V / 48,4557°S 18,7967°V / 48.4557; 18.7967
Rozloha 46,15 km² (4 615 ha) [3]
Obyvateľstvo 1 996 (31. 12. 2023) [4]
Hustota 43,25 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1391
Starosta Jozef Uram[5] (nezávislý)
PSČ 966 61
ŠÚJ 516759
EČV (do r. 2022) ZC
Tel. predvoľba +421-45
Adresa obecného
úradu
Hodruša-Hámre 185 ul.Kpt.Nalepku
E-mailová adresa ocu_hh@isternet.sk
Telefón 684 44 15
Fax 684 44 15
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Hodruša-Hámre
Webová stránka: hodrusa-hamre.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Hodruša-Hámre (hovorovo len Hodruša, ako aj Hámre) je obec na Slovensku, dnes je začlenená do okresu Žarnovica. Vznikla spojením obcí Banská Hodruša, Dolné Hámre, Baňa, Vrch a Kopanice.

Nachádza sa v západnej časti Štiavnických vrchov v Hodrušskej doline na strednom Pohroní v západnom svahu niekdajšieho Štiavnického stratovulkánu, ktorého erupcie pred 14 - 13 miliónmi rokov vytvarovali územie Štiavnických vrchov dnešného stredného Slovenska[6] .

Rozprestiera sa od úrovne rieky Hron, ktorá tečie západným smerom a pri Žarnovici dosahuje nadmorskú výšku 212 m n. m. až po hrebeň Štiavnických vrchov.

Celou Hodrušsko-hámorskou dolinou preteká Hodrušský potok. Jeho dĺžka je 13,5 km, pramení pod vrchom Tanád pri Banskej Štiavnici v nadmorskej výške 830 m n. m.

Podnebie prírodne, historicky a turisticky najzaujímavejších území obce je podmienené zemepisnou polohou Štiavnického pohoria, ktoré klimaticky patrí prevažne do oblasti mierne teplého, vrchovitého a vlhkého podnebia s priemernou ročnou teplotou 6 až 8°C, v lete 18 až 24°C a v zime od -2 do -10°C.

Územie obce má celkom 46,3 km², pozostáva z troch katastrálnych území: Banská Hodruša, Dolné Hámre a Kopanice.

Dejiny obce Hodruša-Hámre

[upraviť | upraviť zdroj]
Hodrušská Kalvária z roku 1820

Obec Hodruša-Hámre vznikla v roku 1971 spojením dvoch susediacich obcí v Hodrušskej doline – Banskej Hodruše a Dolných Hámrov, ku ktorým bola v roku 1980 pripojená aj dovtedy samostatná horská obec Kopanice. Všetky sú známe predovšetkým svojou baníckou históriou, pôvodným prvotným spracovaním rúd – (hutníctvom, železiarstvom, spracovaním striebra či strojárstvom). Prvé písomné zmienky o jednotlivých častiach obce pochádzajú z konca 13. a 14. storočia (Kopanice 1286, Banská Hodruša 1352, Dolné Hámre 1391).

Všetky zmienené časti sú súčasťou Banskoštiavnického stratovulkanického komplexu a sú v podzemí vzájomne prepojené jednotlivými štôlňami, sčasti priechodnými dodnes.

V roku 1376 je Banská Hodruša doložená ako vonkajšia časť mesta Banskej Štiavnice. Jej takto formulovanou časťou bola po správnej stránke až do roku 1952, teda plných 576 rokov.

V miestnych častiach Dolné Hámre a Kopanice sa obyvatelia okrem baníctva a spracovania vyťaženej rudy venovali tiež poľnohospodárskej výrobe. V Dolných Hámroch od konca 19. storočia bolo aj spracovanie vyťaženého striebra v továrni Sandrik, kde sa vyrábali hlavne strieborné príbory a ďalšie predmety pre servírovanie, ale aj bohato tvarované ručne tepané čajové a kávové súpravy, misy, sakrálne predmety – kalichy, monštrancie, svietniky. Na svetovej výstave v Paríži v roku 1900 získala továreň Sandrik pre vtedajšie Uhorsko striebornú medailu v kategórii „spracovanie kovu“. Osobitné uznanie získala Misa s nymfami[7]. Od roku 1902 pri továrni pôsobila aj prvá učňovská škola – ktorej súčasnou pokračovateľkou je dnes Súkromná Stredná Umelecká Škola[8].

8. januára 1945 bola nemeckými vojakmi vypálená osada Rumplovská, ktorá patrila do obce Hodruša - Mámre.[9]

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Technické pamiatky UNESCO

[upraviť | upraviť zdroj]
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO

V rámci vymedzovania hraníc územia Banská Štiavnica a okolie, zapísaného do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva (UNESCO) bolo do zoznamu zaradených 20 objektov, ktoré dnes patria do katastrov obce Hodruša-Hámre:

  1. Povrchové dobývky na žile Rabenstein
  2. Dolnohodrušský tajch
  3. Štôlňa Rozália
  4. Štôlňa Prostredná bane Všetkých svätých
  5. Objekty šachty Lill
  6. Štôlňa Birnbaum
  7. Brennerštolniansky tajch
  8. Hodrušská dedičná štôlňa (Dedičná štôlňa cisára Františka I. Lotrinského)
  9. Voznická dedičná štôlňa (Dedičná štôlňa cisára Jozefa II.)
  10. Prívodné jarky a vodné štôlne v Hodruši a Dolných Hámroch
  11. Dedičná štôlňa Moder v Kopaniciach
  12. Povrchové dobývky na Baništi v Kopaniciach
  13. Moderštôlniansky Tajch v Kopaniciach
  14. Štôlňa Ján Krstiteľ (Baptista)
  15. Štôlňa Dolná Schöpfer
  16. Flotačná úpravňa, nachádzajú vľavo, vedľa štátnej cesty do Banskej Štiavnice na začiatku miestnej časti Banská Hodruša.
  17. Budova drviarne, nachádzajúci sa vedľa flotačnej úpravne.
  18. Šachty Mayer I.
  19. Mayer II., nachádzajúce sa na konci katastrálneho územia Dolné Hámre, tesne pri štátnej ceste smerom na Banskú Štiavnicu.
  20. Banícka klopačka nachádzajúca sa asi 200 m od Námestia Kalvárie smerom do hornej Hodruše. Základy tejto renesančnej kamennej hranolovitej veže na vrchu ukončenej krytou ochodzou pochádzajú z roku 1521. Prvá Klopačka, ktorej údery zvolávali baníkov do práce v okolitých baniach a ktorej zvuk úderov bol signálom aj k najväčšiemu sociálnemu povstaniu hodrušských baníkov v rokoch 1525–1526, sa spomína už v prvej polovici 16. storočia.

Sakrálne pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla v Banskej Hodruši, jednoloďová pozdnegotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z obdobia okolo roku 1500. Kostol bol upravovaný v 19. storočí.[11] Má hladké fasády, okná sú ukončené lomeným oblúkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
  • Evanjelický kostol v Banskej Hodruši, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1845. Interiér je plochodstropý s fabiónom. Hlavná fasáda je riešená ako pilastrový rad s architrávom a trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veža má zvonovitú helmicu. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho vzniku, nachádza sa tu voľný obraz Svätej Trojice, ľudová baroková práca z obdobia okolo roku 1800.[12]

Osobnosti obce

[upraviť | upraviť zdroj]
Panoráma Dolnohodrušského tajchu
Panoráma Dolnohodrušského tajchu

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. DOLNÉ HÁMRE. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1977. 526 s. S. 334–335.
  2. BANSKÁ HODRUŠA. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1977. 526 s. S. 134–135.
  3. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  4. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  5. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  6. GEOPARK Banská Štiavnica [online]. [Cit. 2011-12-10]. Dostupné online. Archivované 2012-12-31 z originálu.
  7. Sandrik- fotoalbum
  8. SSUŠ Hodruša - Hámre [online]. [Cit. 2012-01-20]. Dostupné online. Archivované 2016-03-09 z originálu.
  9. MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. [Poprad] : Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o., 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 113.
  10. Hodruša-Hámre- Kostol sv. Mikuláša biskupa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  11. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  12. Hodruša-Hámre- Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Pozri aj na inakšie veci

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]