Hodruša-Hámre
Hodruša-Hámre | |
obec | |
Kostol sv. Mikuláša
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj |
Okres | Žarnovica |
Región | Tekov[1] + Hont[2] |
Vodný tok | Hodrušský potok |
Nadmorská výška | 260 m n. m. |
Súradnice | 48°27′21″S 18°47′48″V / 48,4557°S 18,7967°V |
Rozloha | 46,15 km² (4 615 ha) [3] |
Obyvateľstvo | 1 996 (31. 12. 2023) [4] |
Hustota | 43,25 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1391 |
Starosta | Jozef Uram[5] (nezávislý) |
PSČ | 966 61 |
ŠÚJ | 516759 |
EČV (do r. 2022) | ZC |
Tel. predvoľba | +421-45 |
Adresa obecného úradu |
Hodruša-Hámre 185 ul.Kpt.Nalepku |
E-mailová adresa | ocu_hh@isternet.sk |
Telefón | 684 44 15 |
Fax | 684 44 15 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Hodruša-Hámre | |
Webová stránka: hodrusa-hamre.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Hodruša-Hámre (hovorovo len Hodruša, ako aj Hámre) je obec na Slovensku, dnes je začlenená do okresu Žarnovica. Vznikla spojením obcí Banská Hodruša, Dolné Hámre, Baňa, Vrch a Kopanice.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v západnej časti Štiavnických vrchov v Hodrušskej doline na strednom Pohroní v západnom svahu niekdajšieho Štiavnického stratovulkánu, ktorého erupcie pred 14 - 13 miliónmi rokov vytvarovali územie Štiavnických vrchov dnešného stredného Slovenska[6] .
Rozprestiera sa od úrovne rieky Hron, ktorá tečie západným smerom a pri Žarnovici dosahuje nadmorskú výšku 212 m n. m. až po hrebeň Štiavnických vrchov.
Celou Hodrušsko-hámorskou dolinou preteká Hodrušský potok. Jeho dĺžka je 13,5 km, pramení pod vrchom Tanád pri Banskej Štiavnici v nadmorskej výške 830 m n. m.
Podnebie prírodne, historicky a turisticky najzaujímavejších území obce je podmienené zemepisnou polohou Štiavnického pohoria, ktoré klimaticky patrí prevažne do oblasti mierne teplého, vrchovitého a vlhkého podnebia s priemernou ročnou teplotou 6 až 8°C, v lete 18 až 24°C a v zime od -2 do -10°C.
Územie obce má celkom 46,3 km², pozostáva z troch katastrálnych území: Banská Hodruša, Dolné Hámre a Kopanice.
Dejiny obce Hodruša-Hámre
[upraviť | upraviť zdroj]Obec Hodruša-Hámre vznikla v roku 1971 spojením dvoch susediacich obcí v Hodrušskej doline – Banskej Hodruše a Dolných Hámrov, ku ktorým bola v roku 1980 pripojená aj dovtedy samostatná horská obec Kopanice. Všetky sú známe predovšetkým svojou baníckou históriou, pôvodným prvotným spracovaním rúd – (hutníctvom, železiarstvom, spracovaním striebra či strojárstvom). Prvé písomné zmienky o jednotlivých častiach obce pochádzajú z konca 13. a 14. storočia (Kopanice 1286, Banská Hodruša 1352, Dolné Hámre 1391).
Všetky zmienené časti sú súčasťou Banskoštiavnického stratovulkanického komplexu a sú v podzemí vzájomne prepojené jednotlivými štôlňami, sčasti priechodnými dodnes.
V roku 1376 je Banská Hodruša doložená ako vonkajšia časť mesta Banskej Štiavnice. Jej takto formulovanou časťou bola po správnej stránke až do roku 1952, teda plných 576 rokov.
V miestnych častiach Dolné Hámre a Kopanice sa obyvatelia okrem baníctva a spracovania vyťaženej rudy venovali tiež poľnohospodárskej výrobe. V Dolných Hámroch od konca 19. storočia bolo aj spracovanie vyťaženého striebra v továrni Sandrik, kde sa vyrábali hlavne strieborné príbory a ďalšie predmety pre servírovanie, ale aj bohato tvarované ručne tepané čajové a kávové súpravy, misy, sakrálne predmety – kalichy, monštrancie, svietniky. Na svetovej výstave v Paríži v roku 1900 získala továreň Sandrik pre vtedajšie Uhorsko striebornú medailu v kategórii „spracovanie kovu“. Osobitné uznanie získala Misa s nymfami[7]. Od roku 1902 pri továrni pôsobila aj prvá učňovská škola – ktorej súčasnou pokračovateľkou je dnes Súkromná Stredná Umelecká Škola[8].
8. januára 1945 bola nemeckými vojakmi vypálená osada Rumplovská, ktorá patrila do obce Hodruša - Mámre.[9]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Technické pamiatky UNESCO
[upraviť | upraviť zdroj]V rámci vymedzovania hraníc územia Banská Štiavnica a okolie, zapísaného do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva (UNESCO) bolo do zoznamu zaradených 20 objektov, ktoré dnes patria do katastrov obce Hodruša-Hámre:
- Povrchové dobývky na žile Rabenstein
- Dolnohodrušský tajch
- Štôlňa Rozália
- Štôlňa Prostredná bane Všetkých svätých
- Objekty šachty Lill
- Štôlňa Birnbaum
- Brennerštolniansky tajch
- Hodrušská dedičná štôlňa (Dedičná štôlňa cisára Františka I. Lotrinského)
- Voznická dedičná štôlňa (Dedičná štôlňa cisára Jozefa II.)
- Prívodné jarky a vodné štôlne v Hodruši a Dolných Hámroch
- Dedičná štôlňa Moder v Kopaniciach
- Povrchové dobývky na Baništi v Kopaniciach
- Moderštôlniansky Tajch v Kopaniciach
- Štôlňa Ján Krstiteľ (Baptista)
- Štôlňa Dolná Schöpfer
- Flotačná úpravňa, nachádzajú vľavo, vedľa štátnej cesty do Banskej Štiavnice na začiatku miestnej časti Banská Hodruša.
- Budova drviarne, nachádzajúci sa vedľa flotačnej úpravne.
- Šachty Mayer I.
- Mayer II., nachádzajúce sa na konci katastrálneho územia Dolné Hámre, tesne pri štátnej ceste smerom na Banskú Štiavnicu.
- Banícka klopačka nachádzajúca sa asi 200 m od Námestia Kalvárie smerom do hornej Hodruše. Základy tejto renesančnej kamennej hranolovitej veže na vrchu ukončenej krytou ochodzou pochádzajú z roku 1521. Prvá Klopačka, ktorej údery zvolávali baníkov do práce v okolitých baniach a ktorej zvuk úderov bol signálom aj k najväčšiemu sociálnemu povstaniu hodrušských baníkov v rokoch 1525–1526, sa spomína už v prvej polovici 16. storočia.
Sakrálne pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša v časti Banská Hodruša, jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predsavanou vežou z obdobia okolo roku 1387. Kostol prešiel prestavbou v roku 1577, kedy bola postavená veža a neogotickou úpravou na konci 19. storočia. Z pozdnegotickej etapy sa dochovali dva portály s pretínavými prútmi. Fasády kostola sú hladké, veža je ukončená ostrou ihlancovou helmicou. Svätyňa kostola je zaklenutá sieťovou klenbou, loď zrkadlovou klenbou. Nachádza sa tu neskorobarokový oltár z roku 1753, stĺpová architektúra s rozdeleným architrávom. Z tohto obdobia pochádza aj kazateľnica a sekundárne umiestnené sochy sv. Petra a Pavla.[10]
-
Kostol sv. Mikuláša
-
Presbytérium kostola
-
Gotický portál
-
Detail veže
- Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla v Banskej Hodruši, jednoloďová pozdnegotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z obdobia okolo roku 1500. Kostol bol upravovaný v 19. storočí.[11] Má hladké fasády, okná sú ukončené lomeným oblúkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
- Evanjelický kostol v Banskej Hodruši, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1845. Interiér je plochodstropý s fabiónom. Hlavná fasáda je riešená ako pilastrový rad s architrávom a trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veža má zvonovitú helmicu. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho vzniku, nachádza sa tu voľný obraz Svätej Trojice, ľudová baroková práca z obdobia okolo roku 1800.[12]
-
Kostol sv. Petra a Pavla
-
Evanjelický kostol
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Samuel Mikler (* 1835 – † 1909), pedagóg a evanjelický farár
- Samuel Piltz (* 1888 – † 1951), banský inžinier
- Zita Kúnska (*1889- † 19??), dočasná vedúca miestnej bane
- Emil Boleslav Lukáč (* 1900 – † 1979), básnik a prekladateľ
- Július Pázmán (* 1907 – † 1982), finančník
- Marta Černická-Bieliková (* 1920 – † 2002), herečka
- Emil Scheimer (* 1923 – † 2007), cirkevný hodnostár, rímskokatolícky kňaz
- Harry Macourek (* 1923 – † 1992), dirigent a hudobný skladateľ
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ DOLNÉ HÁMRE. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1977. 526 s. S. 334–335.
- ↑ BANSKÁ HODRUŠA. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1977. 526 s. S. 134–135.
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ GEOPARK Banská Štiavnica [online]. [Cit. 2011-12-10]. Dostupné online. Archivované 2012-12-31 z originálu.
- ↑ Sandrik- fotoalbum
- ↑ SSUŠ Hodruša - Hámre [online]. [Cit. 2012-01-20]. Dostupné online. Archivované 2016-03-09 z originálu.
- ↑ MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. [Poprad] : Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o., 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 113.
- ↑ Hodruša-Hámre- Kostol sv. Mikuláša biskupa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Hodruša-Hámre- Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Pozri aj na inakšie veci
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hodruša-Hámre