Preskočiť na obsah

Žarnovica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Žarnovica pozri Žarnovica (rozlišovacia stránka).
Žarnovica
mesto
Kostol sv. Petra a Pavla
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Žarnovica
Región Tekov
Vodné toky Hron, Kľak
Nadmorská výška 230 m n. m.
Súradnice 48°28′48″S 18°43′05″V / 48,480000°S 18,718056°V / 48.480000; 18.718056
Rozloha 30,4 km² (3 040 ha) [1]
Obyvateľstvo 5 669 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 186,48 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1332
Primátor Alena Kazimírová[3] (nezávislá)
PSČ 966 81
ŠÚJ 517381
EČV (do r. 2022) ZC
Tel. predvoľba +421-45
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Námestie SNP 33
966 81 Žarnovica
E-mailová adresa info@zarnovica.eu
Telefón 045 / 683 00 11
Fax 045 / 681 21 52
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Žarnovica
Webová stránka: zarnovica.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Žarnovica je mesto ležiace v Banskobystrickom kraji. Od 24. júla 1996 je Žarnovica okresné mesto.

Mesto leží na Strednom Pohroní, v južnom výbežku Žiarskej kotliny. Západne sa dvíha Pohronský Inovec, severne pohorie Vtáčnik a na východe Štiavnické vrchy. Centrom preteká potok Kľak, ktorý sa vlieva do Hrona, obtekajúceho mesto z východnej strany.

Časti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

K mestu Žarnovica patria časti Lukavica a Revištské Podzámčie, Žarnovická Huta. Každá z týchto častí má bohatú históriu.

Andreja Kmeťa, Andreja Sládkoviča, Bystrická, Februárová, Fraňa Kráľa, Hronská, Hviezdoslavova, Kľakovská, Kpt. Jána Nálepku, Ľudovíta Štúra, Martina Kukučína, Mierová, Partizánska, Potočná, Sandrická, Tehelná, Tatranská, Železničná, Nová, Májová, SNP, Slobody, Na Gremenici.

Vodné toky

[upraviť | upraviť zdroj]

Cez mesto preteká rieka Hron a Kľakovský potok, ktorý sa pri mestskej časti Lukavica vlieva do Hrona. Z dedinky Lukavica sa vlieva do Hrona potok Lukavica.

Vodné plochy

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najznámejšie vodné plochy v blízkosti možno zaradiť Hodrušské jazero a výnimočný historický Revištský rybník, ktorý patrí Revišťskému Podzámčiu.

Symboly obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Mestský znak Žarnovice tvorí jednoznakový erb-zlatý žarnov v červenom gotickom štíte. Za mestský znak sa považuje aj jeho jednofarebné zobrazenie, ak vyobrazením zodpovedá mestskému znaku Žarnovice.

Vlajka mesta Žarnovica sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov vychádzajúcich z farieb mestského znaku, žltého v 1/3, v 1/3 červeného a v 1/3 opäť žltého, usporiadaných pod sebou.

Pečať mesta Žarnovica je kruhová s priemerom 3,7 cm. Je na nej v strede mestský znak a po obvode kruhopis-mesto Žarnovica.

Reťaz (Insígnia) mesta Žarnovica je tvorená 25 článkami s motívom Žarnovica. Reťaz je ukončená štítovou medailou s vyobrazením erbu mesta a s nápisom: mesto Žarnovica.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

V Žarnovickom okrese žije 26 732 obyvateľov, z toho 5 726 v Žarnovici. V Žarnovickej Hute žije 232 obyvateľov, Revišťskom Podzámčí 110 obyvateľov a v časti Lukavica 167 obyvateľov.

Etnické zloženie obyvateľstva

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Slováci – 97,59 %[chýba zdroj]
  • Rómovia – 1,61 %
  • Česi – 0,73 %
  • Maďari – 0,12 % a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva

[upraviť | upraviť zdroj]
  • rímski katolíci – 78,43 %
  • bez vyznania – 15,25 %
  • evanjelici a. v. – 1,32 %
  • grécki katolíci – 0,26 %
  • pravoslávni – 0,05 % a iní

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Zrúcanina hradu Revište v mestskej časti Revištské Podzámčie. Hrad vznikol ako kráľovský pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia na ochranu cesty pozdĺž Hrona k stredoslovenským banským mestám, podobne ako blízky Šášovský hrad. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1331. V neskoršom období často striedal majiteľov, ako Jána Jiskru či miestny rod Dóczyovcov, ktorým patril do ich vymretia v roku 1647. Od roku 1676 až do jeho zániku patril štiavnickej banskej komore. V období protihabsburských povstaní bol poškodený vojskami Imricha Tököliho, no ešte bol obnovený. V 18. storočí slúžil ako ubytovanie pre vojakov, neskôr bol opustený. Jadrom hradu nachádzajúceho sa na úzkom hrebeni je obytná veža o rozmeroch 8 x 9m.[4]
  • Horný kaštieľ, trojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou. Vznikol na skalnatom návrší už v období okolo roku 1490, kedy ho mal vybudovať Filip Dóczy. Opevnenie kaštieľa bolo realizované v rokoch 1530-1550. Až do roku 1647 patrí rodu Dóczyovcov. Kaštieľ bol naposledy nadstavaný a prefasádovaný v duchu pozdného klasicizmu po roku 1848, kedy vyhorel. Päťosová fasáda je horizontálne členená kordónovými rímsami, okná majú profilované nadokenné rímsy. Miestnosti prízemia kaštieľa sú zaklenuté valenou klenbou s lunetami. Dodnes predstavuje významnú dominantu centra Žarnovice.[5]
  • Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1400. Kostol bol barokovo upravený. Fasády má členené lizénovými pásmi, okná sú polkruhovo ukončené, veža je ukončená ihlancovou helmicou. Zariadenie kostola je neogotické z 19. storočia.

V meste sa nachádza jediná plochá dráha na Slovensku a pochádza odtiaľto Martin Vaculík, slovenský plochodrážny pretekár svetovej úrovne.

Futbalový klub - MFK Žarnovica

Hospodárstvo a infraštruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Organizácie, inštitúcie a občianske združenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Organizácie a inštitúcie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Mestský podnik služieb, s. r. o.
  • Žarnovická energetická s. r. o.
  • Čistiareň odpadových vôd
  • Dobrovoľný hasičský zbor mesta Žarnovica
  • Samaritánka n. o.
  • TV Panoráma
  • Farský úrad
  • Únia nevidiacich
  • Slovenský zväz protifašistických bojovníkov ZO
  • Urbárske pozemkové spoločenstvo Žarnovica

Kultúrno spoločenské organizácie a združenia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Mestský mládežnícky parlament
  • RC Tekvička
  • Klub dôchodcov
  • Denné centrum pre seniorov Žarnov
  • Zbor Žarnov
  • Matica slovenská MO

Športové organizácie a združenia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Speedway Club Žarnovica
  • Palma bike team
  • AMK PD Žarnovica
  • Športový klub
  • Mestský futbalový klub
  • Športovo-strelecký klub
  • Slovenský zväz technických športov
  • MO Rybárskeho zväzu
  • Mestský telovýchovný klub TATRAN
  • Kolkársky oddiel
  • ZO Chovateľov poštových holubov

Cez Žarnovicu prechádzajú cestné i železničné trate, vedúce Pohroním od Bratislavy a Nitry na Zvolen. Východným okrajom prechádza železničná trať Nové Zámky – Zvolen aj rýchlostná cesta R1, centrom cesta I/65 z Nitry na Žiar nad Hronom, na ktorú sa tu pripája cesta II/512 od Partizánskeho a cesta III. triedy z obce Hodruša-Hámre.

Dôležité firmy

[upraviť | upraviť zdroj]

V Žarnovici sa nachádzajú továrne rôzneho zamerania ako napr. lisovňa hliníka alebo závod na výrobu hliníkových túb. V minulosti bola Žarnovica známa spracovaním dreva v závode zvanom Preglejka (neskôr ANB), ktorý už niekoľko rokov nefunguje.

V Žarnovici sa nachádzajú dve základné školy: ZŠ Žarnovica na Ulici Fraňa Kráľa a Cirkevná škola Andreja Kmeťa. Do ZŠ Žarnovica chodí 699 detí. Do cirkevnej školy Andreja Kmeťa chodí cez 100 detí. Žarnovica má aj jednu strednú školu, SOU drevárske, no od šk. roku 2008/2009 je táto škola premenovaná na SOŠ. Na tejto škole sa dajú študovať rôzne odbory, od stolára po obchodného pracovníka. Nachádzajú sa tu aj 2 MŠ. V Žarnovici je aj Špeciálna ZŠ pre deti, ktoré majú rôzne zdravotné problémy.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Revište [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  5. Historický vývoj budovy Horného kaštieľa [online]. Oficiálne stránky mesta Žarnovica. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • GAŠPARIK, Ján; OSVALD, Ladislav; BEŇO, Ladislav; LATTOVÁ, Marcela; ŠÍMA, Ján. Dejiny Žarnovice. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1992. 112 s. ISBN 80-05-01042-7.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]