Vtáčnik (pohorie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Súradnice: 48°37′28″S 18°38′03″V / 48,624383°S 18,634229°V / 48.624383; 18.634229

Vtáčnik
pohorie
geomorfologický celok
Vtacnik z Bystrician.jpg
Centrálna časť pohoria
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Banskobystrický, Trenčiansky
Okresy Prievidza, Partizánske, Žiar nad Hronom, Žarnovica
Nadradená
jednotka
Slovenské stredohorie
Susedné
jednotky
Hornonitrianska kotlina
Tribeč
Pohronský Inovec
Štiavnické vrchy
Žiarska kotlina
Kremnické vrchy
Podradené
jednotky
Vysoký Vtáčnik
Nízky Vtáčnik
Župkovská brázda
Raj
Najvyšší bod Vtáčnik
 - výška 1 346 m n. m.
 - súradnice 48°37′28″S 18°38′3″V / 48,62444°S 18,63417°V / 48.62444; 18.63417
Geologické zloženie andezity
Vtácník.png
Wikimedia Commons: Vtáčnik
Hrádok

Vtáčnik je pohorie (a zároveň geomorfologický celok) geomorfologickej oblasti Slovenské stredohorie.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Na západe, severe a severovýchode ho ohraničuje Hornonitrianska kotlina, na východe Žiarska kotlina. Susednými pohoriami sú na severe Žiar, severozápade Strážovské vrchy, na juhu Tribeč, na juhovýchode a východe Štiavnické vrchy a na severovýchode Kremnické vrchy. Hranica pohoria prechádza od Novák po Žiar nad Hronom približne po trase cesty I/50, ďalej údolím Hrona po Žarnovicu, odtiaľ po trase cesty II/512 cez Veľké Pole a Oslany k rieke Nitra, ktorá tvorí západnú hranicu až po Nováky.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pohorie Vtáčnik sa delí na štyri geomorfologické podcelky:[1]

  • Vysoký Vtáčnik
  • Nízky Vtáčnik
  • Župkovská brázda
  • Raj

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Vtáčnik predstavuje typické vulkanické pohorie tvorené andezitom. Andezity sú výlevnými ekvivalentmi dioritu. Hlavnými minerálnymi zložkami sú plagioklasy, konkrétne andezín a farebné minerály (biotit, amfibol, pyroxény), ktoré tvoria základnú hmotu i výrastlice. Kremeň a draselné živce sa vyskytujú len ako akcesórie, alebo chýbajú[2].

Vývoj v pohorí Vtáčnik je úzko spätý s vývojom v Kremnických vrchoch. Vulkanická aktivita na strednom Slovensku trvala od spodného badenu po panón (16,5 – 8,5 miliónov rokov)[3]. Kremnické vrchy a Vtáčnik majú komplikovanú stavbu zloženú z viacerých štruktúrnych jednotiek. Dominantnou štruktúrou v západnej časti Vtáčnika je kremnický graben sformovaný vo vrchnom badene[3]. Pre oblasť mimo grabenu je charakteristická stratovulkanická stavba s prevahou epiklastických brekcií nad lávovými prúdmi.

Spodnú štruktúrnu etáž v Kremnických vrchoch predstavujú relikty badenského stratovulkánu (pyroxenický, amfibolicko-pyroxenický andezit a príslušné vulkanoklastiká), v spodnom a strednom badene táto oblasť zasahovala do oblasti Vtáčnika a Hornonitrianskej kotliny[3]. Do tohto priestoru zasahoval aj okraj distálnej vulkanickej zóny štiavnického stratovulkánu. V riečnom prostredí sa uložili vrstvy polymiktných zlepencovpieskovcami a pokračujúca subsidencia umožnila vznik jazerno-močiarneho prostredia. Tu došlo k vzniku uhoľných slojov ako sú Handlová a Nováky, ktoré sú badenského veku.

Stredná štruktúrna etáž vo vrchnom badene je vlastne výplň kremnického grabenu. Na začiatku vývoja sa v oblasti Vtáčnika aktivoval explozívno-extruzívny vulkanizmus hyperstenicko-amfibolických andezitov, došlo k výstupu extruzívnych dómov v okrajových zlomoch grabenu na západnej strane[3]. Spodná časť grabenu je tvorená lávovými prúdmi bazaltických, pyroxenických a leukokrátnych andezitov, autochtónnych a redeponovaných pyroklastík ako aj epiklastík (ich hrúbka sa pohybuje od 350 do 500 m). Vyššia časť výplne je tvorená 500 metrov hrubým komplexom lávových prúdov amfibolicko-pyroxenických a biotiticko-amfibolicko-pyroxenických andezitov. Najmladšie výplne sú roztrúsené extrúzie biotiticko-amfibolických andezitov.

Vrchná štruktúrna etáž prekrýva okrajové zlomy[3]. Je zložená z niekoľkých menších stratovulkánov pyroxenických andezitov. Stratovulkány pri západnom a severozápadnom okraji grabenu (aj vtáčnický stratovulkán) budujú od stredu k okrajom uložené lávové prúdy, pyroklastické brekcie a aglomeráty v oblasti centrálnej a blízkej vulkanickej zóny.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Spracované podľa: KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. geology.sk, 2011, [cit. 2017-10-10]. Dostupné online.
  2. http://www.mineraly.sk (Online) prístup: 26.12.2008
  3. a b c d e Konečný, V., Lexa, J., Šimon, L., Dublan, L., 2001: Neogénny vulkanizmus stredného Slovenska. Mineralia Slovaca 33, s. 159 – 178

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]