Vígľaš (geomorfologická časť)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°33′54″S 18°37′23″V / 48,565°S 18,623°V / 48.565; 18.623
Vígľaš
geomorfologická časť
Nízkeho Vtáčnika
Ostrý Grúň 2013.jpg
V pozadí východný okraj územia
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Žarnovica
Časť Nízkeho Vtáčnika
Hranice Vysoký Vtáčnik, Ostrogrúnska kotlina, Župkovská vrchovina, Veľkopoľská vrchovina
Rieky Kľak, Vicianov potok, Župkovský potok
Súradnice 48°33′54″S 18°37′23″V / 48,565°S 18,623°V / 48.565; 18.623
Najvyšší bod Javorinka
 - výška 938 m n. m.
Najnižší bod juhozápadný okraj územia
 - výška cca 470 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vígľaš je geomorfologickou časťou Nízkeho Vtáčnika.[1] Leží v jej západnej časti, približne 10 km severne od mesta Žarnovica v žarnovickom okrese.[2]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchovina sa nachádza v centrálnej časti pohoria Vtáčnik, v západnej polovici jeho podcelku Nízky Vtáčnik. Leží medzi obcami Ostrý Grúň a Kľak na východe, Župkov a Píla na juhu a Veľké Pole na západe. V rámci pohoria susedí Vígľaš na severe s podcelkom Vysoký Vtáčnik, na východe s geomorfologickou časťou Ostrogrúnska kotlina (podcelok Nízkeho Vtáčnika), na juhu s časťou Župkovská vrchovina (podcelok Župkovskej brázdy) a západne nadväzuje Veľkopoľská vrchovina, časť podcelku Rázdiel v pohorí Tribeč.[1]

Zo severu na juhovýchod smerujú vodné toky, odvádzajúce prebytočnú vodu z tejto časti pohoria. Prakticky celé územie je v povodí riečky Kľak, ktorá tu priberá viaceré menšie vodné toky, medzi nimi Župkovský potok, Vicianov a Čierny potok.[2]

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Severná polovica vrchoviny patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Osobitne chránenou lokalitou je prírodná pamiatka Ostrovica, zaberajúca časť bralnatého masívu rovnomeného vrchu, ležiaceho na východnom okraji územia, nad obcou Kľak.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Táto časť pohoria je čiastočne v tieni Vysokého Vtáčnika, ktorého atraktívny hlavný hrebeň leží severozápadne. Týmto smerom vedú aj značené chodníky zo susedných obcí Vígľaša. Na východnom okraji je zaujímavým cieľom bralnatý vrch Ostrovica s rovnomennou prírodnou pamiatkou. Okolité terény využívajú horskí cyklisti a v blízkosti obce Kľak je lyžiarsky vlek.

Vybrané vrchy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Javorinka (938 m n. m.)
  • Markov vrch (937 m n. m.)
  • Vígľaš (911 m n. m.)
  • Ostrovica (855 m n. m.)
  • Klenový vrch (766 m n. m.)[2]

Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-14]. Dostupné online.
  2. a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-14]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]