Veľkopoľská vrchovina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°32′06″S 18°33′58″V / 48,535°S 18,566°V / 48.535; 18.566
Veľkopoľská vrchovina
geomorfologická časť
Tribča
Rozhladna-celkovy-pohlad.jpg
Južná časť v okolí Jedľových Kostolian
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Trenčiansky, Nitriansky, Banskobystrický
Okresy Prievidza, Partizánske, Zlaté Moravce
Časť Rázdiela
Hranice Skýcovská vrchovina, Kolačnianska brázda, Vysoký Vtáčnik, Vígľaš, Župkovská vrchovina, Vojšín, Lehotská planina
Mestá Veľké Pole, Jedľové Kostoľany
Rieky Žitava, Píľanský potok, Banský potok
Súradnice 48°32′06″S 18°33′58″V / 48,535°S 18,566°V / 48.535; 18.566
Najnižší bod južný okraj územia
 - poloha Jedľové Kostoľany
 - výška cca 350 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Veľkopoľská vrchovina je geomorfologickou časťou Rázdiela, podcelku pohoria Tribeč.[1] Leží vo východnej časti podcelku, v širšom okolí obce Veľké Pole, podľa ktorej je pomenovaná.[2]

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Územie sa nachádza na východnom okraji pohoria Tribeč a zaberá východnú časť podcelku Rázdiel. V centrálnej časti vrchoviny sa nachádza Veľké Pole, na južnom okraji Jedľové Kostoľany a na severnom Radobica. Na západe a severe susedia časti materského podcelku, Skýcovská vrchovina a Kolačnianska brázda, severovýchodne sa nachádza pohorie Vtáčnik, konkrétne podcelok Vysoký Vtáčnik a časti Vígľaš a Župkovská vrchovina. Južným smerom nadväzuje Pohronský Inovec a jeho podcelky Vojšín a Lehotská planina.[1]

Poloha na rozhraní troch krajov spôsobuje, že aj vodné toky z rôznych oblastí Veľkopoľskej vrchoviny prináležia rôznym povodiam. Severné oblasti patria do povodia Nitry, kde smerujú prítoky Oslianskeho potoka (napr. Banský potok), strednú časť v povodí Hrona odvodňujú prítoky Kľaku (napr. Píľanský, Čierny a Tomov potok). Južné časti patria do povodia Žitavy.

Centrálnou časťou vedie obcou Veľké Pole cesta II/512, spájajúca Ponitrie (Oslany) a Pohronie (Žarnovicu).[2]

Chránené územia[upraviť | upraviť kód]

Stredná a severná časť Veľkopoľskej vrchoviny patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, južná polovica je z nej vyňatá. Osobitne chránené územia sa tu nevyskytujú, iba na západnom okraji susedí národná prírodná rezervácia Sokolec.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Turisticky atraktívne sú z centrálnej časti ľahko dostupné lokality v blízkosti obce Veľké Pole, v južnej časti okolie Jedľových Kostolian. Z južného smeru vedie atraktívna červená turistická značka červeno značená Ponitrianska magistrála, smerujúca z Veľkého Tribča cez Hrušovský hrad do Jedľových Kostolian. Následne prechádza Brezovým štálom a rázcestím Penhýbel do Veľkého Poľa, odkiaľ pokračuje cez Suchú horu na Vtáčnik (1 346 m n. m.).[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-01]. Dostupné online.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-01]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]