Veľkopoľská vrchovina
| Veľkopoľská vrchovina | |
| geomorfologická časť Tribča | |
 Južná časť v okolí Jedľových Kostolian | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Regióny | Trenčiansky, Nitriansky, Banskobystrický |
| Okresy | Prievidza, Partizánske, Zlaté Moravce |
| Časť | Rázdiela |
| Hranice | Skýcovská vrchovina, Kolačnianska brázda, Vysoký Vtáčnik, Vígľaš, Župkovská vrchovina, Vojšín, Lehotská planina |
| Mestá | Veľké Pole, Jedľové Kostoľany |
| Rieky | Žitava, Píľanský potok, Banský potok |
| Súradnice | 48°32′06″S 18°33′58″V / 48,535°S 18,566°V |
| Najnižší bod | južný okraj územia |
| - poloha | Jedľové Kostoľany |
| - výška | cca 350 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľkopoľská vrchovina je geomorfologickou časťou Rázdiela, podcelku pohoria Tribeč.[1] Leží vo východnej časti podcelku, v širšom okolí obce Veľké Pole, podľa ktorej je pomenovaná.[2]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Územie sa nachádza na východnom okraji pohoria Tribeč a zaberá východnú časť podcelku Rázdiel. V centrálnej časti vrchoviny sa nachádza Veľké Pole, na južnom okraji Jedľové Kostoľany a na severnom Radobica. Na západe a severe susedia časti materského podcelku, Skýcovská vrchovina a Kolačnianska brázda, severovýchodne sa nachádza pohorie Vtáčnik, konkrétne podcelok Vysoký Vtáčnik a časti Vígľaš a Župkovská vrchovina. Južným smerom nadväzuje Pohronský Inovec a jeho podcelky Vojšín a Lehotská planina.[1]
Poloha na rozhraní troch krajov spôsobuje, že aj vodné toky z rôznych oblastí Veľkopoľskej vrchoviny prináležia rôznym povodiam. Severné oblasti patria do povodia Nitry, kde smerujú prítoky Oslianskeho potoka (napr. Banský potok), strednú časť v povodí Hrona odvodňujú prítoky Kľaku (napr. Píľanský, Čierny a Tomov potok). Južné časti patria do povodia Žitavy.
Centrálnou časťou vedie obcou Veľké Pole cesta II/512, spájajúca Ponitrie (Oslany) a Pohronie (Žarnovicu).[2]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Stredná a severná časť Veľkopoľskej vrchoviny patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, južná polovica je z nej vyňatá. Osobitne chránené územia sa tu nevyskytujú, iba na západnom okraji susedí národná prírodná rezervácia Sokolec.[2]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Turisticky atraktívne sú z centrálnej časti ľahko dostupné lokality v blízkosti obce Veľké Pole, v južnej časti okolie Jedľových Kostolian.[3] Z južného smeru vedie atraktívna 
červeno značená Ponitrianska magistrála, smerujúca z Veľkého Tribča cez Hrušovský hrad do Jedľových Kostolian. Následne prechádza Brezovým štálom a rázcestím Penhýbel do Veľkého Poľa, odkiaľ pokračuje cez Suchú horu na Vtáčnik (1 346 m n. m.).[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-01]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-01]. Dostupné online.
- ↑ TM 137 Tribeč – Pohronský Inovec – Topoľčianky [online]. Banská Bystrica: CBS, [cit. 2025-10-03]. Dostupné online.