Preskočiť na obsah

Žitava (rieka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Žitava
Rieka
Štát Slovensko Slovensko
Región Ponitrie
Prameň Kamenný vrch
 - výška 625 m
Ústie Nitra
 - výška 117 m
 - súradnice 48°05′10″S 18°13′03″V / 48,086088°S 18,217478°V / 48.086088; 18.217478
Dĺžka 99,3 km
Povodie 1 244 km² (124 400 ha)
Prietok
 - priemerný 5,05 m³/s
 - maximálny 71,60 m³/s
 - minimálny 0,10 m³/s
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha ústia
Poloha ústia
Wikimedia Commons: Žitava
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Žitava (maď. Zsitva) je rieka na južnom Slovensku[1]; má dĺžku 99,3 km, plochu povodia 1 244 km², priemerný prietok v obci Vieska nad Žitavou 2,5 m³/s a 3 m³/s v ústí. Preteká územím okresov Žarnovica, Zlaté Moravce, Nitra, Nové Zámky a Komárno. Je ľavostranným prítokom Nitry a tokom IV. rádu. Je to vrchovinovo-nížinný typ rieky so širokou riečnou nivou.

Prameň

[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení v Pohronskom Inovci, v podcelku Lehotská planina[2], na severnom svahu Kamenného vrchu (696,4 m n. m.) v nadmorskej výške približne 625 m n. m., juhozápadne od stredu obce Veľká Lehota.

Opis toku

[upraviť | upraviť zdroj]

Rieka tečie od prameňa najprv na sever cez obec Veľká Lehota, priberá pravostranný prítok spod Bujakovho vrchu (751,1 m n. m.), pri samote Malolehotský Mlyn priberá pravostranný prítok od obce Malá Lehota a stáča sa na západ. Oblúkom sa potom stáča na juhozápad a vytvára Cigánsku dolinu, ktorá oddeľuje Tribeč na severe a Pohronský Inovec na juhu. Na jej konci priberá sprava Žitavicu, oblúkom obteká skalné bralo, na ktorom stoja zrúcaniny Živánskej veže a pri obci Jedľové Kostoľany sa stáča na juh a prerezáva časť Lehotskej planiny (podcelok Pohronského Inovca). Neskôr sa prudko stáča k juhozápadu, priberá ľavostranné prítoky Osné (319,2 m n. m.) a Sviniarsky potok a vstupuje do Žitavskej pahorkatiny.

Tu najprv tečie cez obce Obyce a Machulince a z ľavej strany priberá Kopanický jarok. Ďalej oddeľuje obce Žitavany (na ľavom brehu) a Kňažice (na pravom brehu), preteká mestom Zlaté Moravce, tu tečie súbežne s Hostianskym potokom, zľava priberá Podhájsky potok (pri Chyzerovciach) a južne od mesta sa Hostiansky potok napokon spája so Žitavou. Sprava následne priberá Pelúsok a Stránku a vteká na územie obce Tesárske Mlyňany. Ďalej tečie cez Viesku nad Žitavou, Slepčany a Novú Ves nad Žitavou, kde priberá pravostranný Čerešňový potok (151,3 m n. m.), medzi Vieskou a Novou Vsou tečie vo viacerých oblúkoch a meandruje.

Potom priberá významný prítok Drevenica z pravej strany, tečie cez Horný Ohaj, zľava priberá ďalší významný prítok Širočinu a zo západu obteká mesto Vráble. Pri meste priberá z pravej strany Hosťovský potok, neskôr zľava Telinský potok, Kováčovský potok, Melecký potok a sprava pri Vajke nad Žitavou Lúžtek. Medzi obcami Žitavce a Veľká Maňa (131,0 m n. m.) bol tok Žitavy vyrovnaný, pričom staré koryto (Stará Žitava) meandruje najprv na pravom brehu, pretína nové koryto a prechádza na jeho ľavý breh.

Oblasť Starej Žitavy je chráneným územím (PR Žitavský luh a PP Stará Žitava) so zachovanými brehovými porastmi a lužným lesom. Nové koryto obchádza obce Michal nad Žitavou, Kmeťovo, Maňa a Vlkas, od hlavného toku sa ďalej odpája Chrenovka, ktorá prechádza pri obci Hul na ľavý breh Žitavy, chvíľu tečie súbežne s ňou, výrazne meandruje a preteká lužným lesom až k Novým Zámkom, kde ústi do Nitry. Chrenovka je chráneným územím (PR Potok Chrenovka) so zachovalými brehovými porastmi. Pri obci Hul priberá Žitava zľava významný prítok Liska a pri Dolnom Ohaji sa nové koryto stáča na západ a pri Šuranoch sa napokon vlieva do Nitry (121,1 m n. m.).

Avšak koryto Starej Žitavy pokračuje na juh, vteká na územie Podunajskej roviny, tečie popri obci Bešeňov (118,8 m n. m.), ďalej priberá zľava Branovský potok (112,6 m n. m.). Ďalej preteká katastrálnym územím obce Dvory nad Žitavou, kde sa pripájajú viaceré vodné kanály, popri obci Bajč, kde sa pripája Pribetský kanál (112,2 m n. m.) a následne aj cez extravilán Hurbanova. Tu sa výraznejšie stáča na západ a oblúkom preteká lužným lesom (PR Alúvium Žitavy) až k ústiu do Starej Nitry pri Martovciach.

V dávnejšej minulosti sa dolný tok rieky stáčal juhovýchodným smerom a neďaleko obce Patince Žitava ústila priamo do Dunaja. Pozostatky pôvodného koryta vytvárajú Virtské jazero a v mieste ústia minulosť pripomína rovnomenná osada, dnes miestna časť Radvane nad Dunajom. V tejto lokalite sa nachádza pamätný dub, pri ktorom mal byť podpísaný Žitavský mier.[3]

Povodie Žitavy podľa prítokov (v smere toku)

[upraviť | upraviť zdroj]

Žitava (P - pravostranný prítok, Ľ - ľavostranný prítok)

Nové koryto Žitavy ústi do Nitry, nasledujú prítoky Starej Žitavy:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-10-05]. Dostupné online.
  2. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-10-05]. Dostupné online.
  3. ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-10-05]. Dostupné online.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Žitava_(rieka)&oldid=7645128“