Bajč

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 47°55′41″S 18°12′23″V / 47,928056°S 18,206389°V / 47.928056; 18.206389
Bajč
obec
Bajcs34.JPG
Budova obecného úradu
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Komárno
Región Podunajsko
Rieka Pribetský kanál
Nadmorská výška 121 m n. m.
Súradnice 47°55′41″S 18°12′23″V / 47,928056°S 18,206389°V / 47.928056; 18.206389
Rozloha 36,48 km² (3 648 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 236 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 33,88 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1312
Starosta Oto Virág[3] (MOST-HÍD)
PSČ 946 54
ŠÚJ 501034
EČV KN
Tel. predvoľba +421-35
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Č. 130
946 54  Bajč
E-mailová adresa ocubajc@stonline.sk
Telefón 768 11 39
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja
Wikimedia Commons: Bajč
Webová stránka: Bajc.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Bajč (maď. Bajcs) je obec na Slovensku v okrese Komárno. Má 1 248 obyvateľov, leží 22 kilometrov severovýchodne od Komárna 8 kilometrov južne od Nových Zámkov.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

K Bajču patria tieto majere:

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

V Bajči evidujú dva bocianie hniezda. V roku 2014 sčítali spolu iba 1 mláďa.[4]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Bajč je mimoriadne bohatá na archeologické pamiatky. Na mieste dnešného Bajču našli osídlenia z doby neolitu, ľudu s lineárnou keramikou a želiezovskou skupinou, takmer 100 hrobov kostrového pohrebiska zo staršej doby bronzovej, sídlisko z badenskej kultúry a neskorolengyelské sídlisko s keramikou, zdobenou brázdeným vpichom a mnohé ďalšie pamiatky. V časti chotára obce Bajč - Medzi kanálmi sa nachádzala slovanská osada so slovanským pohrebiskom zo 6. str. Do Bajča prišli Slovania už počas jednej z prvých kolonizačných vĺn na konci 6. str. [5] Ďalej sa našli sídliská z doby halštatskej a rímskej, a z 10.–11. storočia slovenské sídlisko. Významné sú aj keltské pohrebisko a chaty, slovanské žiarové pohrebisko a staromaďarské pohrebisko. Z 11.–12. storočia pochádzajú zvyšky základov románskeho kostola a pohrebiska pri zaniknutej stredovekej osade.

kostol

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1312. Bola jedným z najdôležitejších majetkov Ostrihomského arcibiskupstva. Od 16. storočia obec od tunajších zemanov prenajímal arcibiskup. Po bitke pri Moháči sa do Bajču dostali nové protestantské učenia. Až do roku 1652 kalvinisti bojovali za ich uznanie aj proti stolici aj proti arcibiskupovi. V roku 1652 bola zriadená kalvínska farnosť, no v roku 1672 kalvinistov z obce vyhnali, napriek tomu, že pravdepodobne tvorili väčšinu obyvateľstva. Po roku 1685 obec zanikla. V roku 1780 Jozef Batthyány odvodnil rozsiahle močiare v okolí, a začal s vybudovaním nového majera a kaštieľa. Podľa archívnych dokumentov Bajč mal v roku 1813 len 90 obyvateľov, v roku 1890 už 1108. Kaštieľ vybudovaný v roku 1790 bol v roku 1831 prestavaný na kostol, zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Arcibiskup Ján Šimor dal postaviť nový letný kaštieľ. V roku 1865 sa Bajč osamostatnil ako obec. V roku 1910 bola vybudovaná železnica. V roku 1919 aj v obci prebiehali boje medzi česko-slovenskou armádou Červenou armádou Maďarskej republiky rád.

Po roku 1918 prešli ostrihomské cirkevné majetky pod správu apoštolskej administratúry v Trnave, ktorá bola pod štátnou správou. 2. novembra 1938 aj obec Bajč bola pripojená k Maďarsku. Po skončení druhej svetovej vojny obyvatelia založili štátny majetok (1948), ktorý bol jeden z prvých svojho druhu na Slovensku. Obec sa začala rozvíjať, bol vybudovaný kultúrny dom, dom pracujúcich, vznikli rôzne spolky. V tomto období boli v Bajči viaceré významné návštevy. Po roku 1990 sa začala zvyšovať nezamestnanosť, ktorá trvá až dodnes.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie obyvateľstva v roku 2011:

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Z pamiatok sa nezachovalo mnoho, a tie ktoré sa zachovali boli väčšinou počas socializmu prestavané. K pamätihodnostiam patria: rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1831, bývalý arcibiskupský kaštieľ (vo veľmi dezolátnom stave), niektoré domy a sýpka vybudovaná ešte Jánom Simorom.

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. bociany.sk
  5. Pavel Dvořák, Stopy dávnej minulosti 3 – Zrod národa, 1. kapitola – Lovci histórie.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bajč