Bajč
| Bajč | |
| obec | |
 Obecný úrad
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Komárno |
| Región | Podunajsko |
| Vodný tok | Pribetský kanál |
| Nadmorská výška | 121 m n. m. |
| Súradnice | 47°55′41″S 18°12′23″V / 47,928056°S 18,206389°V |
| Rozloha | 36,48 km² (3 648 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 217 (31. 12. 2020) [2] |
| Hustota | 33,36 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1312 |
| Starosta | Oto Virág[3] (MOST-HÍD) |
| PSČ | 946 54 |
| ŠÚJ | 501034 |
| EČV | KN |
| Tel. predvoľba | +421-35 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Č. 130 946 54 Bajč |
| E-mailová adresa | ocubajc@stonline.sk |
| Telefón | 768 11 39 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja
| |
| Wikimedia Commons: Bajč | |
| Webová stránka: Bajc.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Bajč (maď. Bajcs) je obec na Slovensku v okrese Komárno.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec leží 22 kilometrov severovýchodne od Komárna a 8 kilometrov južne od Nových Zámkov.
Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]
K Bajču patria tieto majere:
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Obec Bajč je mimoriadne bohatá na archeologické pamiatky. Na mieste dnešného Bajču našli osídlenia z doby neolitu, ľudu s lineárnou keramikou a želiezovskou skupinou, takmer 100 hrobov kostrového pohrebiska zo staršej doby bronzovej, sídlisko z badenskej kultúry a neskorolengyelské sídlisko s keramikou, zdobenou brázdeným vpichom a mnohé ďalšie pamiatky. V časti chotára obce Bajč - Medzi kanálmi sa nachádzala slovanská osada so slovanským pohrebiskom zo 6. str. Do Bajča prišli Slovania už počas jednej z prvých kolonizačných vĺn na konci 6. str. [4] Ďalej sa našli sídliská z doby halštatskej a rímskej, a z 10.–11. storočia slovenské sídlisko. Významné sú aj keltské pohrebisko a chaty, slovanské žiarové pohrebisko a staromaďarské pohrebisko. Z 11.–12. storočia pochádzajú zvyšky základov románskeho kostola a pohrebiska pri zaniknutej stredovekej osade.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1312. Bola jedným z najdôležitejších majetkov Ostrihomského arcibiskupstva. Od 16. storočia obec od tunajších zemanov prenajímal arcibiskup. Po bitke pri Moháči sa do Bajču dostalo nové protestantské učenie. Až do roku 1652 reforovaní veriaci bojovali za ich uznanie aj proti stolici aj proti arcibiskupovi. V roku 1652 bola zriadená reformovaná farnosť, no v roku 1672 reforovaných z obce vyhnali, napriek tomu, že pravdepodobne tvorili väčšinu obyvateľstva. Po roku 1685 obec zanikla. V roku 1780 Jozef Baťán odvodnil rozsiahle močiare v okolí, a začal s vybudovaním nového majera a kaštieľa. Podľa archívnych dokumentov Bajč mal v roku 1813 len 90 obyvateľov, v roku 1890 už 1108. Kaštieľ vybudovaný v roku 1790 bol v roku 1831 prestavaný na kostol, zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Arcibiskup Ján Šimor dal postaviť nový letný kaštieľ. V roku 1865 sa Bajč osamostatnil ako obec. V roku 1910 bola vybudovaná železnica. V roku 1919 aj v obci prebiehali boje medzi česko-slovenskou armádou Červenou armádou Maďarskej republiky rád.
Po roku 1918 prešli ostrihomské cirkevné majetky pod správu apoštolskej administratúry v Trnave, ktorá bola pod štátnou správou. 2. novembra 1938 aj obec Bajč bola pripojená k Maďarsku. Po skončení druhej svetovej vojny obyvatelia založili štátny majetok (1948), ktorý bol jeden z prvých svojho druhu na Slovensku. Obec sa začala rozvíjať, bol vybudovaný kultúrny dom, dom pracujúcich, vznikli rôzne spolky. V tomto období boli v Bajči viaceré významné návštevy. Po roku 1990 sa začala zvyšovať nezamestnanosť, ktorá trvá až dodnes.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Národnostné zloženie obyvateľstva v roku 2011:
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1827-1831. Kostol nechal vybudovať arcibiskup Alexander Rudnay z budovy staršieho kaštieľa z roku 1790. Autorom projektu je architekt Ján Packh. V roku 1871 bol kostol z iniciatívy arcibiskupa Jána Šimora rozšírený. Počas druhej svetovej vojny bol kostol poškodený, väčšina pôvodného zariadenia kostola zanikla. Nachádza sa tu organ z roku 1920, ostatné zariadenie je novodobé.[5] Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža členená lizénovými rámami je unkončená ihlancovou helmicou.
- Arcibiskupský kaštieľ, dvojpodlažná stavba z obdobia po roku 1867. Stavbu nechal vybuduvať arcibiskup Ján Šimor z pôvodnej prízemnej správcovskej budovy zo začiatku 19. storočia. Po druhej svetovej vojne bol necitlivo prestavaný a rozšírený na kultúrny dom.[6] Stratil tak časť svojich pamiatkových hodnôt. V súčasnosti je kaštieľ nevyužitý a chátra.
Kostol sv. Jána Krstiteľa
Tabuľa nad portálom
Bývalý arcibiskupský kaštieľ
Prírodné zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
2012
2013
2014
V Bajči evidujú dva bocianie hniezda. V roku 2014 sčítali spolu iba 1 mláďa.[7]
Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ Pavel Dvořák, Stopy dávnej minulosti 3 – Zrod národa, 1. kapitola – Lovci histórie.
- ↑ Bajč - Kostol sv. Jána Krstiteľa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Kultúrne pamiatky [online]. Oficiálne stránky obce Bajč. Dostupné online.
- ↑ bociany.sk
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bajč
Commons ponúka multimediálne súbory na tému