Iža

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Iža
obec
Izsa Faluház.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Komárno
Región Podunajsko
Vodný tok Dunaj
Nadmorská výška 111 m n. m.
Súradnice 47°44′58″S 18°13′33″V / 47,7495°S 18,2257°V / 47.7495; 18.2257
Rozloha 28,02 km² (2 802 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 802 (31. 12. 2021) [2]
Hustota 64,31 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1268
Starosta István Domin[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ 946 39
ŠÚJ 501174
EČV (do r. 2022) KN
Tel. predvoľba +421-35
Adresa obecného
úradu 		Ďatelinová 315
946 39 Iža
E-mailová adresa info@iza.sk
Telefón (0) 35/778 3153
Fax (0) 35/778 3375
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Iža
Webová stránka: www.iza.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Iža (maď. Izsa) je obec na Slovensku v okrese Komárno. Obec leží pri Dunaji, 7 km od Komárna. V obci sa nachádza rímsky vojenský tábor Kelemantia, ktorý je od roku 2021 zapísaný v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO ako súčasť pamiatky Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes (západná časť).[4]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v blízkosti Dunaja, v najjužnejšej časti Slovenska a najvýchodnejšom výbežku Podunajskej roviny. Ižou prechádza cesta I/63, smerujúca ľavým nábrežím veľtoku z Komárna do Štúrova. Komárno je vzdialené 8 km západne, Nové Zámky 35 km severne a Štúrovo 40 km východne.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť je významným archeologickým náleziskom s dokladmi osídlenia už od doby kamennej. Bolo tu potvrdené sídlisko z neolitu i eneolitu, kedy sa ľudia začali usadzovať a viac venovať poľnohospodárstvu. Vyspelosť tunajších obyvateľov z doby bronzovej dokladá hromadný nález bronzov a popolnicové hroby so svojou výbavou. Hlavným etnikom laténskej doby boli Kelti, ktorých na prelome letopočtu vystriedali remeselne zruční Dákovia, pričom obe kultúry tu zanechali rozsiahle stopy v podobe pohrebiska. Významné centrum oboch etník sa nachádzalo v neďalekom Chotíne, vzdialenom len asi 5 km severne. Samostatnou kapitolou pre Ižu je rímske obdobie, kedy rieka Dunaj tvorila severnú hranicu Rímskej ríše. Na jej obranu bol vybudovaný hraničný pevnostný systém - Limes Romanus, ktorý pozostával zo siete pevností. Jediným vojenským táborom, vybudovaných na severnom brehu rieky, bola predsunutá vojenská pevnosť v Iži.[5] Na opačnom (dnes maďarskom) brehu sa na území rímskej provincie Panónia nachádzal légiový tábor Brigetio (dnešné Szöny, ktorý bol zázemím pre tábor v Kelemantii. Tábor, z ktorého sa zachovali iba zvyšky základových múrov, slúžil na ochranu provincií proti útokom Germánov zo severu. V 1. – 4. storočí sídlili na území Slovenska kmene Markomanov a Kvádov a práve počas markomanských vojen v 2. storočí bola značná časť pevností silno poškodená alebo úplne zničená. Počas vlády cisára Commoda započala výstavba kamenného kastela priamo na mieste vyplieneného drevozemného tábora v predmostí Brigetia. Opevnenie malo pôdorys v tvare štvorca s vnútornými rozmermi 172 x 172 m s hrúbkou múrov až 180 cm. Kamenné hradby siahali do výšky najmenej 4 až 5 m a boli ukončené cimburím a v strede všetkých štyroch strán kastela boli umiestnené vstupné brány chránené dvojicami veží. Súčasťou hradieb bolo 20 veží. Hlavná južná brána (porta decumana), smerujúca k brehu Dunaja, zabezpečovala životne dôležité spojenie s materským legionárskym táborom v Brigetiu. Stavba zanikla pravdepodobne požiarom po tom, ako v roku 374 vtrhli Kvádi s Markomanmi a Sarmatmi za Dunaj a plienili rímske územie. Oslabená vojenská ochrana hraníc viac nedokázala odolávať ďalším útokom a tak zanikol aj rímsky kastel v Iži.[6]

Po rozpade Rímskej ríše sa na územie dnešného Slovenska začali dostávať Slovania, no už v roku 568 obsadzujú južné oblasti krajiny Avari. Okrem rozsiahlych cintorínov v Komárne boli avarské pohrebiská objavené aj v obciach Radvaň nad Dunajom a Virt. Neskôr bola oblasť súčasťou Nitrianskeho kniežatstva a začiatkom 10. storočia sa do oblasti dostávajú prvé maďarské kmene.

Prvá písomná zmienka o osade Isa pochádza z roku 1268. Veľkým utrpením si obyvatelia prešli počas osmanskej okupácie, kedy museli okrem práce dodávať potraviny a drevo do novozámockej pevnosti. Po odchode Turkov bolo v obci obývaných len 20 domov a dodnes existujúcou pamiatkou na ich prítomnosť je kamenný most. Kostol zo 16. storočia spustošili vojaci Štefana Bočkaja v roku 1599, k jeho obnove došlo až v roku 1721. V roku 1763 (zemetrasenie v Komárne v roku 1763), 1773 a 1822 široké okolie postihli zemetrasenia, ktoré opäť poškodili budovy i kostol. Kalvínsky kostol bol postavený v roku 1871, kedy v obci žilo už okolo 1 500 obyvateľov. Blízkosť Dunaja prinášala ohrozenie veľkou vodou a tie najväčšie povodne sa vyskytli v roku 1895 a 1965. Katastrofický bol rok 1899, kedy 11. augusta veľkú časť obce zničil požiar a o niekoľko dní neskôr dokonala skazu povodeň. V roku 1900 žilo v Iži už 2 055 obyvateľov, ktorí sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom, rybolovom, prácou na okolitých veľkostatkoch a v priemyselných podnikoch.

Po I. svetovej vojne sa Iža stala súčasťou Prvej česko-slovenskej republiky, no v roku 1938 ju s pásom územia anektovalo Maďarsko. Koniec vojny do oblasti prišiel až v januári 1945, kedy sa obec opäť pričlenila k Česko-Slovensku. V decembri 1946 a januári 1947 prišlo k násilnému vysídleniu časti obyvateľov do Česka, v rámci výmeny obyvateľov bolo 148 rodín presídlených do Maďarska.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímsky kastel Celemantia, vojenský tábor a priľahlé osídlenie vybudované na mieste drevozemného sídliska z obodbia Markomanských vojen okolo konca 2. storočia.[7] Nachádza sa na ľavom brehu Dunaja v lokalite Leányvár - Dievčí hrad. Tvorilo súčasť sústavy opevnení hranice Rímskej ríše, Limes Romanus, ktoré však bolo umiestnené z jej vonkajšej strany, na druhej strane Dunaja. Zaniklo pravdepodobne na konci 4. storočia pod náporom Markomanov a Kvádov. Údajne ešte v 18. storočí boli ruiny komplexu viditeľné. Lokalita bola prvýkrát skúmaná na prelome 19. a 20. storočia. Od roku 1978 tu Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied uskutočňuje systematický výskum.
  • Rímske a Národopisné Múzeum - Pri hlavnej ceste sa nachádza Rímske a národopisné múzeum Kelemantia v Iži, ktoré bolo otvorené v roku 2013. [8]
  • Rímsky kastel

    Rímsky kastel

  • Rímske kúpele

    Rímske kúpele

  • Iža-Leányvár - Roman fort - building foundations and well, 2008.jpg
  • Iža-Leányvár - Roman fort - northwest corner with late Roman tower.jpg
  • Náznaková rekonštrukcia brány

    Náznaková rekonštrukcia brány

  • Rímske a národopisné múzeum

    Rímske a národopisné múzeum

  • Rímskokatolícky kostol sv. Michala, jednoloďová neskorobaroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z obdobia po roku 1763. Stojí na základe staršej stavby zo 16. storočia. Úpravami prešiel v roku 1773 a v roku 1822.[9] V interiéri sa nachádza oltár a kazateľnica z 18. storočia s oltárnym obrazom sv. Michala z roku 1883 a bočný oltár sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia. Fasády kostola sú členené lizénami a pravouhlo ukončenými oknami s nárožným zaoblením a šambránami. Dynamické barokové priečelie je členené pilastrami a ukončené štítom, z ktorého vyrastá veža ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
  • Reformovaný kostol, jednoloďová neoklasicistická stavba s pravouhlým záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1871. Obnovou prešiel v roku 1995. Interiér je plochostropý, nachádza sa tu neogotická kazateľnica. Mramorový stôl Pána z roku 1887 je dielom Mikuláša Tótha.[10] Fasády sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu. Je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.
  • Evanjelický kostol - Základný kameň evanjelického a.v. kostola v Iži bol položený a vysvätený dňa 19. júla 1997 pri spomienke na 50. výročie presídlenia Slovákov z Dolnej zeme.[11]
  • Tzv. Turecký most, technická pamiatka, dvojoblúkový kamenný most.[12]
  • Artézská studňa - Uprostred dediny smerom do Štúrova sa nachádza artézska studňa , ktorej voda vyviera z hĺbky 220 m. Nad studňou sa nachádza filagória, kde si pocestní môžu oddýchnuť.[13]
  • Kaplnka Géza - Na vyvýšenej časti cintorína sa nachádza kaplnka rodiny Kuruczovej – „Géza kápolna“.[14]
  • Sikulská brána - Sikulská brána, ktorá bola umiestnená v roku 2018 pred obecným úradom, je umeleckou tvorbou drevorezbára Sándora Felszegiho zo Székelyudvarhely (Rumunsko).[15]
  • Socha sv. Jána Nepomuckého - Vedľa katolíckeho kostola, asi tridsať krokov od pomníka padlých v I. svetovej vojne stojí na mramorovom podstavci ( mramor je z obce Süttő v MR) pieskovcová socha sv. Jána Nepomuckého.[16]
  • Kostol sv. Michala

    Kostol sv. Michala

  • Izsa12.JPG
  • Izsa056.JPG
  • Izsa059.JPG
  • Reformovaný kostol

    Reformovaný kostol

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pomník Lujzy Kuruczovej
  • Pamätník obetiam I. svetovej vojny - Vedľa katolíckeho kostola je pamätník padlým v 1. svetovej vojne. [17]
  • Pamätník obetiam II. svetovej vojny - Uprostred cintorína stojí pamätník obetiam v druhej svetovej vojne s menami. Pamätník bol postavený v roku 1996 a je vyrobený z umelého kameňa.[18]
  • Pamätník povodne z roku 1965 - V malom parčíku na Hlavnej ulici (oproti športového ihriska) stojí pamätník povodne z r. 1965. Sú to tri mramorové stĺpy na podklade, ktoré znázorňujú 3 okresy a vlny Dunaja. [19]

Prírodné zauímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bokrošské slanisko, prírodná rezervácia, slanisková pusta so slanomilnou vegetáciou.
  • V obci evidujú 2 bocianie hniezda a jednu podložku. V časti Bokroš sú ďalšie 2 podložky. V roku 2015 boli 4 a 3 mláďatá.[20]
  • 2014

    2014

  • 2014 JRD

    2014 JRD

  • 2015

    2015

  • Brehy Dunaja v Iži

    Brehy Dunaja v Iži

  • Izsa08.JPG

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ UNESCO World Heritage Centre. Frontiers of the Roman Empire – The Danube Limes (Western Segment) [online]. whc.unesco.org, [cit. 2021-08-01]. Dostupné online.
  5. ↑ GOLÁŇ, Karol, KROPILÁK, Miroslav; RATKOŠ, Peter; TIBENSKÝ, Ján Československé dejiny. Redakcia M. Kropilák. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. Rozklad patriarchálneho rodového zriadenia 4, s. 21.
  6. ↑ New Page 1 [online]. archeol.sav.sk, [cit. 2017-07-22]. Dostupné online.
  7. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. ↑ Dunamente - Podunajsko - Visit Danube [online]. Dunamente Régió, [cit. 2021-04-10]. Dostupné online.
  9. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. ↑ Iža - Reformovaný kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  11. ↑ Obec - Oficiálna stránka obce Iža [online]. www.iza.sk, [cit. 2021-04-10]. Dostupné online.
  12. ↑ Pozoruhodnosti [online]. Oficiálne stránky obce Iža. Dostupné online.
  13. ↑ Obec - Oficiálna stránka obce Iža [online]. www.iza.sk, [cit. 2021-04-10]. Dostupné online.
  14. ↑ Obec - Oficiálna stránka obce Iža [online]. www.iza.sk, [cit. 2021-04-10]. Dostupné online.
  15. ↑ Obec - Oficiálna stránka obce Iža [online]. www.iza.sk, [cit. 2021-04-10]. Dostupné online.
  16. ↑ Obec - Oficiálna stránka obce Iža [online]. www.iza.sk, [cit. 2021-04-10]. Dostupné online.
  17. ↑ Obec - Oficiálna stránka obce Iža [online]. www.iza.sk, [cit. 2021-04-10]. Dostupné online.
  18. ↑ Obec - Oficiálna stránka obce Iža [online]. www.iza.sk, [cit. 2021-04-10]. Dostupné online.
  19. ↑ Obec - Oficiálna stránka obce Iža [online]. www.iza.sk, [cit. 2021-04-10]. Dostupné online.
  20. ↑ bociany.sk

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Iža

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Iža&oldid=7552313“