Iža

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 47°44′58″S 18°13′33″V / 47,7495°S 18,2257°V / 47.7495; 18.2257
Iža
obec
Izsa28.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Komárno
Rieka Dunaj
Nadmorská výška 111 m n. m.
Súradnice 47°44′58″S 18°13′33″V / 47,7495°S 18,2257°V / 47.7495; 18.2257
Rozloha 28,02 km² (2 802 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 638 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 58,46 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1268
Starosta István Domin[3] (SMK-MKP)
PSČ 946 39
ŠÚJ 501174
EČV KN
Tel. predvoľba +421-35
Adresa obecného
úradu
Ďatelinová 315
946 39 Iža
E-mailová adresa info@iza.sk
Telefón (0) 35/778 3153
Fax (0) 35/778 3375
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Iža
Webová stránka: www.iza.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Iža (maď. Izsa) je obec na Slovensku v okrese Komárno. Obec leží pri Dunaji, 7 km od Komárna.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v blízkosti Dunaja, v najjužnejšej časti Slovenska a najvýchodnejšom výbežku Podunajskej roviny. Ižou prechádza cesta I/63, smerujúca ľavým nábrežím veľtoku z Komárna do Štúrova. Komárno je vzdialené 8 km západne, Nové Zámky 35 km severne a Štúrovo 40 km východne. Z turistických atrakcií sa v blízkosti obce nachádzajú pozostatky rímskeho tábora Kelemantia a prírodná rezervácia Bokrošské slanisko.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť je významným archeologickým náleziskom s dokladmi osídlenia už od doby kamennej. Bolo tu potvrdené sídlisko z neolitu i eneolitu, kedy sa ľudia začali usadzovať a viac venovať poľnohospodárstvu. Vyspelosť tunajších obyvateľov z doby bronzovej dokladá hromadný nález bronzov a popolnicové hroby so svojou výbavou. Hlavným etnikom laténskej doby boli Kelti, ktorých na prelome letopočtu vystriedali remeselne zruční Dákovia, pričom obe kultúry tu zanechali rozsiahle stopy v podobe pohrebiska. Významné centrum oboch etník sa nachádzalo v neďalekom Chotíne, vzdialenom len asi 5 km severne. Samostatnou kapitolou pre Ižu je rímske obdobie, kedy rieka Dunaj tvorila severnú hranicu Rímskej ríše. Na jej obranu bol vybudovaný hraničný pevnostný systém - Limes Romanus, ktorý pozostával zo siete pevností. Jediným vojenským táborom, vybudovaných na severnom brehu rieky, bola predsunutá vojenská pevnosť v Iži.[4] Na opačnom (dnes maďarskom) brehu sa na území rímskej provincie Panónia nachádzal légiový tábor Brigetio (dnešné Szöny, ktorý bol zázemím pre tábor v Kelemantii. Tábor, z ktorého sa zachovali iba zvyšky základových múrov, slúžil na ochranu provincií proti útokom Germánov zo severu. V 1. – 4. storočí sídlili na území Slovenska kmene Markomanov a Kvádov a práve počas markomanských vojen v 2. storočí bola značná časť pevností silno poškodená alebo úplne zničená. Počas vlády cisára Commoda započala výstavba kamenného kastela priamo na mieste vyplieneného drevozemného tábora v predmostí Brigetia. Opevnenie malo pôdorys v tvare štvorca s vnútornými rozmermi 172 x 172 m s hrúbkou múrov až 180 cm. Kamenné hradby siahali do výšky najmenej 4 až 5 m a boli ukončené cimburím a v strede všetkých štyroch strán kastela boli umiestnené vstupné brány chránené dvojicami veží. Súčasťou hradieb bolo 20 veží. Hlavná južná brána (porta decumana), smerujúca k brehu Dunaja, zabezpečovala životne dôležité spojenie s materským legionárskym táborom v Brigetiu. Stavba zanikla pravdepodobne požiarom po tom, ako v roku 374 vtrhli Kvádi s Markomanmi a Sarmatmi za Dunaj a plienili rímske územie. Oslabená vojenská ochrana hraníc viac nedokázala odolávať ďalším útokom a tak zanikol aj rímsky kastel v Iži.[5]

Po rozpade Rímskej ríše sa na územie dnešného Slovenska začali dostávať Slovania, no už v roku 568 obsadzujú južné oblasti krajiny Avari. Okrem rozsiahlych cintorínov v Komárne boli avarské pohrebiská objavené aj v obciach Radvaň nad Dunajom a Virt. Neskôr bola oblasť súčasťou Nitrianskeho kniežatstva a začiatkom 10. storočia sa do oblasti dostávajú prvé maďarské kmene.

Prvá písomná zmienka o osade Isa pochádza z roku 1268. Veľkým utrpením si obyvatelia prešli počas osmanskej okupácie, kedy museli okrem práce dodávať potraviny a drevo do novozámockej pevnosti. Po odchode Turkov bolo v obci obývaných len 20 domov a dodnes existujúcou pamiatkou na ich prítomnosť je kamenný most. Kostol zo 16. storočia spustošili vojaci Štefana Bočkaja v roku 1599, k jeho obnove došlo až v roku 1721. V roku 1763, 1773 a 1822 široké okolie postihlo veľké zemetrasenie, ktoré opäť poškodilo budovy i kostol. Kalvínsky kostol bol postavený v roku 1871, kedy v obci žilo už okolo 1500 obyvateľov. Blízkosť Dunaja prinášala ohrozenie veľkou vodou a tie najväčšie povodne sa vyskytli v roku 1895 a 1965. Katastrofický bol rok 1899, kedy 11. augusta veľkú časť obce zničil požiar a o niekoľko dní neskôr dokonala skazu povodeň. V roku 1900 žilo v Iži už 2055 obyvateľov, ktorí sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom, rybolovom, prácou na okolitých veľkostatkoch a v priemyselných podnikoch.

Po I. svetovej vojne sa Iža stala súčasťou Prvej česko-slovenskej republiky, no v roku 1938 ju s pásom územia anektovalo Maďarsko. Koniec vojny do oblasti prišiel až v januári 1945, kedy sa obec opäť pričlenila k Česko-Slovensku. V decembri 1946 a januári 1947 prišlo k násilnému vysídleniu časti obyvateľov do Čiech, v rámci výmeny obyvateľov bolo 148 rodín presídlených do Maďarska.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • rímsky kastel "Kelemantia" na ľavom brehu Dunaja v lokalite Leányvár
  • rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela zo 16. stor., s oltárom a kazateľnicou z 18. stor. a oltárnym obrazom sv. Michala z roku 1883, bočný oltár sv. Jána Nepomuckého z 18. stor.
  • kalvínsky kostol z roku 1871 s pamätnými tabuľami obetiam I. a II. svetovej vojny
  • evanjelický kostol, dokončený v roku 2012
  • „turecký oblúkovitý most“ neďaleko čerpacej stanice
  • socha sv. Jána Nepomuckého vedľa katolíckeho kostola
  • artézska studňa v centre obce s filagóriou
  • kaplnka rodiny Kuruczovej – „Géza kápolna“
  • pomník Lujzy Kuruczovej

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

V obci evidujú 2 bocianie hniezda a jednu podložku. V časti Bokroš sú ďalšie 2 podložky. V roku 2015 boli 4 a 3 mláďatá.[6]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. GOLÁŇ, Karol, KROPILÁK, Miroslav; RATKOŠ, Peter; TIBENSKÝ, Ján Československé dejiny. Redakcia M. Kropilák. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. Rozklad patriarchálneho rodového zriadenia 4, s. 21.
  5. New Page 1 [online]. archeol.sav.sk, [cit. 2017-07-22]. Dostupné online.
  6. bociany.sk

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]