Tretia česko-slovenská republika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Československá republika
1945 – 1948
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Hymna: Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska
Motto: Pravda vítězí/Pravda víťazí
Geografia
Mapa štátu
Rozloha
127 900 km²
Najvyšší bod
Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)
Najdlhšia rieka
Vltava (430 km)
Obyvateľstvo
Štátny útvar
parlamentná republika s obmedzenou demokraciou
Vznik
Zánik
Predchádzajúce štáty:
Dočasné štátne zriadenie Dočasné štátne zriadenie
Nástupnícke štáty:
Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989#Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1960 Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989#Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1960

Tretia česko-slovenská republika (dobový oficiálny názov: Československá republika alebo republika Československá, skrátene Československo, zaužívaná skratka ČSR) je názov pre štátne usporiadanie Česko-Slovenska medzi obnovením zvrchovanosti po nacistickej okupácii a nástupom komunistov k moci (pozri februárový prevrat).

Názov odkazuje na kontinuitu s predchádzajúcou prvou republikou a druhou republikou, teda dvoma medzivojnovými česko-slovenskými štátnymi usporiadaniami. Tretia republika predstavuje prechod od demokratického štátu, budovaného podľa vzoru Francúzska a Spojeného kráľovstva k socialistickému štátu, ľudovodemokratickej republike, orientovanej na Sovietsky zväz.

Územie a obyvateľstvo[upraviť | upraviť kód]

Po skončení vojny v máji 1945 bolo Česko-Slovensko obnovené v plnom územnom rozsahu. V priebehu rokov 1940-1944 postupne Spojené kráľovstvo, Francúzsko, ZSSR aj Taliansko garantovali obnovu ČSR vykonanú v tzv. predmníchovských hraniciach, t.j. v podobe k 1. januáru 1938.[1] Kvôli rozvratným aktivitám, ktoré po oslobodení Podkarpatskej Rusi na jej území vykonávala Červená armáda a sovietske tajné služby, nebolo umožnené na tomto území efektívne obnoviť československú správu.[2] Pre tlak zo strany ZSSR a domácich komunistov prezident Beneš súhlasil s podpisom Československo-sovietskej zmluvy o odstúpení Zakarpatskej Ukrajiny k Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike napriek tomu, že predseda ČSL Jan Šrámek trval na tom, že o taktomto kroku môže rozhodnúť až riadne zvolený parlament po referende.[2] K podpisu zmluvy došlo 29. júna 1945 v Moskve premiérom Fierlingerom a ministrom zahraničných vecí Molotovom.[3] Okrem Podkarpatskej Rusi ZSSR anektovalo tiež 13 slovenských obcí ležiacich na juhovýchode Slovenska pri Lekárovciach.[4] ČSR získalo na základe Mierovej zmluvy medzi mocnosťami spojencov a Maďarskom z Paríža z dňa 10. februára 1947 od Maďarska pôvodne etnicky chorvátske obce na pravom brehu Dunaja Jarovce, Rusovce a Čunovo s rozlohou 65,52 km².[5] Tým sa rozloha ČSR ustálila na hodnote 127 900 km².

Tri milióny obyvateľov nemeckej národnosti bolo odsunutých z krajiny do Nemecka a Rakúska na základe Benešových dekrétov so súhlasom Spojencov. Zvyšné nemecké a maďarské obyvateľstvo nemalo v jediných voľbách v roku 1946 volebné právo.[6]

Politika[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Národný front Čechov a Slovákov
Bližšie informácie v hlavnom článku: Februárový prevrat

Samostatnosť povojnovej ČSR bola oslabená. Už vtedy sa v česko-slovenskej politike začalo presadzovať spojenectvo so Sovietskym zväzom, pripravované Komunistickou stranou Česko-Slovenska (KSČ) za vojny v Moskve. Vtedajšia spoločenská nálada bola vďaka oslobodeniu a ukončeniu nacistických útrap silne prosovietska. Pôvodný systém mnohých politických strán bol zredukovaný, takže nakoniec existovali v Česku štyri, z ktorých najsilnejšia bola KSČ (tá získala v Českých krajinách vo voľbách v roku 1946 40,17 % hlasov, ďalej ČSNS 23,36 %, Československá strana ľudová 20,24 % a ČSSD 15,58 %). Na Slovensku postupne vznikli tiež štyri strany, DS, KSS, SSl a SP. Vo voľbách dominovala DS so ziskom 62 % hlasov. V ČSR získali komunisti celkovo 38 % hlasov, Klement Gottwald sa stal predsedom vlády. Komunisti tak zasadli k moci a začali vykonávať (a pripravovať) také reformy, ktoré by krajinu priblížili k odstráneniu súkromného vlastníctva a zavedeniu štátneho a kolektívneho vlastníctva. Už v októbri 1945 bolo vykonané znárodnenie naprostej väčšiny priemyselných podnikov, bánk a poisťovní. K 1. marcu 1947 bolo znárodnených viac ako 3 000 podnikov, v ktorých pracovalo 61% zamestnancov priemyslu. Aj v poľnohospodárstve došlo v tomto období k veľkým vlastníckym zmenám, keď boli vykonané dve pozemkové reformy. Tretia, ktorá bola v tej dobe už plánovaná, bola uskutočnená až po februári 1948. O dva roky neskôr komunisti ovládli dianie v štáte už úplne a prechod Česko-Slovenska do bloku krajín so socialistickým režimom bol zavŕšený.

Ako Beneš, tak aj niektorí ďalší členovia jeho exilovej vlády v Londýne tieto prípravy nakoniec prinajmenšom pasívne tolerovali. Jan Masaryk, exilový a povojnový minister zahraničia, svoj nesúhlas s politickou situáciou v marci 1948, nakoniec zaplatil životom za doteraz nie úplne vyjasnených okolností (samovražda alebo vražda).

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. SMETANA, Vít. In the shadow of Munich : British policy towards Czechoslovakia from the endorsement to the renunciation of the Munich agreement (1938-1942). 1st ed. vyd. Praha : Karolinum, 2008. 358 s. ISBN 978-80-246-1373-4.
  2. a b Zakarpatská Ukrajina - Omyly Československé diplomacie [online]. zakarpattia.net, [cit. 2020-05-13]. Dostupné online.
  3. KAPLAN, Karel; ŠPIRITOVÁ, Alexandra. ČSR a SSSR 1945-1948 : dokumenty mezivládních jednání. Brno : Doplněk, 1997. 540 s. ISBN 80-85270-65-X.
  4. Zakarpatská Ukrajina vývoj po 2. světové válce [online]. zakarpattia.net, [cit. 2020-05-13]. Dostupné online.
  5. ŠLAHOR, Peter. Bratislava : Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2020-05-13]. Dostupné online.
  6. HAJKO, Jozef. Voľby v roku 1946 boli pre Slovákov planou nádejou [online]. Bratislava : Postoj Media, 2016-05-20, [cit. 2020-05-13]. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Třetí Československá republika na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]