Preskočiť na obsah

Tretia česko-slovenská republika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Československá republika
1945 – 1948
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Hymna: Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska
Motto: Pravda vítězí/Pravda víťazí
Geografia
Mapa štátu
Rozloha
127 900 km²
Najvyšší bod
Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)
Najdlhšia rieka
Vltava (430 km)
Obyvateľstvo
Štátny útvar
parlamentná republika s obmedzenou demokraciou
Vznik
Zánik
Predchádzajúce štáty:
Dočasné štátne zriadenieDočasné štátne zriadenie
Slovenská republika (1939 – 1945)Slovenská republika (1939 – 1945)
Nástupnícke štáty:
Československá socialistická republikaČeskoslovenská socialistická republika

Tretia česko-slovenská republika (dobový oficiálny názov: Československá republika alebo republika Československá, skrátene Československo, zaužívaná skratka ČSR) je názov pre štátne usporiadanie Česko-Slovenska medzi obnovením zvrchovanosti po nacistickej okupácii a nástupom komunistov k moci (pozri februárový prevrat).

Názov odkazuje na kontinuitu s predchádzajúcou prvou republikou a druhou republikou, teda dvoma medzivojnovými česko-slovenskými štátnymi usporiadaniami. Tretia republika predstavuje prechod od demokratického štátu, budovaného podľa vzoru Francúzska a Spojeného kráľovstva k socialistickému štátu, ľudovodemokratickej republike, orientovanej na Sovietsky zväz.

Územie a obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení druhej svetovej vojny v máji 1945 bolo Česko-Slovensko obnovené v plnom územnom rozsahu. V priebehu rokov 1940  1944 Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Sovietsky zväz aj Taliansko postupne garantovali obnovu ČSR vykonanú v tzv. predmníchovských hraniciach, t. j. v podobe k 1. januáru 1938.[1] Kvôli rozvratným aktivitám, ktoré po oslobodení Podkarpatskej Rusi vykonávala na jej území Červená armáda a sovietske tajné služby, nebolo možné na tomto území efektívne obnoviť česko-slovenskú správu.[2] Pod tlakom ZSSR a domácich komunistov prezident Edvard Beneš súhlasil s podpisom československo-sovietskej zmluvy o odstúpení Podkarpatskej Rusi Sovietskemu zväzu, hoci predseda ČSL Jan Šrámek zdôrazňoval, že o takomto kroku môže rozhodnúť až riadne zvolený parlament po referende.[2] K podpisu zmluvy došlo 29. júna 1945 v Moskve predsedom vlády ČSR Zdeňkom Fierlingerom a ministrom zahraničných vecí ZSSR Viačeslavom Molotovom.[3] Sovietsky zväz anektoval okrem Podkarpatskej Rusi aj 13 slovenských obcí ležiacich na juhovýchode Slovenska pri Lekárovciach.[4] Na základe Mierovej zmluvy medzi spojeneckými mocnosťami a Maďarskom, podpísanej v Paríži 10. februára 1947, získalo Česko-Slovensko od Maďarska pôvodne etnicky chorvátske obce Jarovce, Rusovce a Čunovo na pravom brehu Dunaja s rozlohou 65,52 km².[5] Tým sa rozloha ČSR ustálila na hodnote 127 900 km².

Na základe Benešových dekrétov a so súhlasom Spojencov bolo z krajiny vysídlených približne tri milióny obyvateľov nemeckej národnosti do Nemecka a Rakúska. Zvyšné nemecké a maďarské obyvateľstvo nemalo v jediných voľbách v roku 1946 volebné právo.[6]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Národný front Čechov a Slovákov
Bližšie informácie v hlavnom článku: Februárový prevrat
Volebný plagát Národného frontu z roku 1947

Samostatnosť povojnovej ČSR bola oslabená. Už vtedy sa v česko-slovenskej politike začalo presadzovať spojenectvo so Sovietskym zväzom, pripravované Komunistickou stranou Česko-Slovenska (KSČ) za vojny v Moskve. Vtedajšia spoločenská nálada bola vďaka oslobodeniu a ukončeniu nacistických útrap silne prosovietska. Pôvodný systém mnohých politických strán bol zredukovaný, takže nakoniec existovali v Česku štyri, z ktorých najsilnejšia bola KSČ (tá získala v Českých krajinách vo voľbách v roku 1946 40,17 % hlasov, ďalej ČSNS 23,36 %, Československá strana ľudová 20,24 % a ČSSD 15,58 %). Na Slovensku postupne vznikli tiež štyri strany, DS, KSS, SSl a SP. Vo voľbách dominovala DS so ziskom 62 % hlasov. V ČSR získali komunisti celkovo 38 % hlasov, Klement Gottwald sa stal predsedom vlády. Komunisti tak zasadli k moci a začali vykonávať (a pripravovať) také reformy, ktoré by krajinu priblížili k odstráneniu súkromného vlastníctva a zavedeniu štátneho a kolektívneho vlastníctva. Už v októbri 1945 bolo vykonané znárodnenie naprostej väčšiny priemyselných podnikov, bánk a poisťovní. K 1. marcu 1947 bolo znárodnených viac ako 3 000 podnikov, v ktorých pracovalo 61% zamestnancov priemyslu. Aj v poľnohospodárstve došlo v tomto období k veľkým vlastníckym zmenám, keď boli vykonané dve pozemkové reformy. Tretia, ktorá bola v tej dobe už plánovaná, bola uskutočnená až po februári 1948. O dva roky neskôr komunisti ovládli dianie v štáte už úplne a prechod Česko-Slovenska do bloku krajín so socialistickým režimom bol zavŕšený.

Ako Beneš, tak aj niektorí ďalší členovia jeho exilovej vlády v Londýne tieto prípravy nakoniec prinajmenšom pasívne tolerovali. Jan Masaryk, exilový a povojnový minister zahraničia, svoj nesúhlas s politickou situáciou v marci 1948, nakoniec zaplatil životom za doteraz nie úplne vyjasnených okolností (samovražda alebo vražda).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. SMETANA, Vít. In the shadow of Munich : British policy towards Czechoslovakia from the endorsement to the renunciation of the Munich agreement (1938-1942). 1st ed. vyd. Praha : Karolinum, 2008. 358 s. ISBN 978-80-246-1373-4.
  2. 1 2 Zakarpatská Ukrajina - Omyly Československé diplomacie [online]. zakarpattia.net, [cit. 2020-05-13]. Dostupné online. Archivované 2007-10-20 z originálu.
  3. KAPLAN, Karel; ŠPIRITOVÁ, Alexandra. ČSR a SSSR 1945-1948 : dokumenty mezivládních jednání. Brno : Doplněk, 1997. 540 s. ISBN 80-85270-65-X.
  4. Zakarpatská Ukrajina vývoj po 2. světové válce [online]. zakarpattia.net, [cit. 2020-05-13]. Dostupné online. Archivované 2021-09-18 z originálu.
  5. ŠLAHOR, Peter. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2020-05-13]. Dostupné online.
  6. HAJKO, Jozef. Voľby v roku 1946 boli pre Slovákov planou nádejou [online]. Bratislava: Postoj Media, 2016-05-20, [cit. 2020-05-13]. Dostupné online.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Třetí Československá republika na českej Wikipédii.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]