Tretia česko-slovenská republika
Československá republika
| |||||||||
| Hymna: Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska | |||||||||
| Motto: Pravda vítězí/Pravda víťazí | |||||||||
| Geografia
| |||||||||
Rozloha |
127 900 km² | ||||||||
Najvyšší bod |
Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.) | ||||||||
Najdlhšia rieka |
Vltava (430 km) | ||||||||
| Obyvateľstvo | |||||||||
| Štátny útvar | |||||||||
parlamentná republika s obmedzenou demokraciou | |||||||||
Vznik |
|||||||||
Zánik |
|||||||||
| |||||||||
Tretia česko-slovenská republika (dobový oficiálny názov: Československá republika alebo republika Československá, skrátene Československo, zaužívaná skratka ČSR) je názov pre štátne usporiadanie Česko-Slovenska medzi obnovením zvrchovanosti po nacistickej okupácii a nástupom komunistov k moci (pozri februárový prevrat).
Názov odkazuje na kontinuitu s predchádzajúcou prvou republikou a druhou republikou, teda dvoma medzivojnovými česko-slovenskými štátnymi usporiadaniami. Tretia republika predstavuje prechod od demokratického štátu, budovaného podľa vzoru Francúzska a Spojeného kráľovstva k socialistickému štátu, ľudovodemokratickej republike, orientovanej na Sovietsky zväz.
Územie a obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Po skončení druhej svetovej vojny v máji 1945 bolo Česko-Slovensko obnovené v plnom územnom rozsahu. V priebehu rokov 1940 – 1944 Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Sovietsky zväz aj Taliansko postupne garantovali obnovu ČSR vykonanú v tzv. predmníchovských hraniciach, t. j. v podobe k 1. januáru 1938.[1] Kvôli rozvratným aktivitám, ktoré po oslobodení Podkarpatskej Rusi vykonávala na jej území Červená armáda a sovietske tajné služby, nebolo možné na tomto území efektívne obnoviť česko-slovenskú správu.[2] Pod tlakom ZSSR a domácich komunistov prezident Edvard Beneš súhlasil s podpisom československo-sovietskej zmluvy o odstúpení Podkarpatskej Rusi Sovietskemu zväzu, hoci predseda ČSL Jan Šrámek zdôrazňoval, že o takomto kroku môže rozhodnúť až riadne zvolený parlament po referende.[2] K podpisu zmluvy došlo 29. júna 1945 v Moskve predsedom vlády ČSR Zdeňkom Fierlingerom a ministrom zahraničných vecí ZSSR Viačeslavom Molotovom.[3] Sovietsky zväz anektoval okrem Podkarpatskej Rusi aj 13 slovenských obcí ležiacich na juhovýchode Slovenska pri Lekárovciach.[4] Na základe Mierovej zmluvy medzi spojeneckými mocnosťami a Maďarskom, podpísanej v Paríži 10. februára 1947, získalo Česko-Slovensko od Maďarska pôvodne etnicky chorvátske obce Jarovce, Rusovce a Čunovo na pravom brehu Dunaja s rozlohou 65,52 km².[5] Tým sa rozloha ČSR ustálila na hodnote 127 900 km².
Na základe Benešových dekrétov a so súhlasom Spojencov bolo z krajiny vysídlených približne tri milióny obyvateľov nemeckej národnosti do Nemecka a Rakúska. Zvyšné nemecké a maďarské obyvateľstvo nemalo v jediných voľbách v roku 1946 volebné právo.[6]
Politika
[upraviť | upraviť zdroj]
Samostatnosť povojnovej ČSR bola oslabená. Už vtedy sa v česko-slovenskej politike začalo presadzovať spojenectvo so Sovietskym zväzom, pripravované Komunistickou stranou Česko-Slovenska (KSČ) za vojny v Moskve. Vtedajšia spoločenská nálada bola vďaka oslobodeniu a ukončeniu nacistických útrap silne prosovietska. Pôvodný systém mnohých politických strán bol zredukovaný, takže nakoniec existovali v Česku štyri, z ktorých najsilnejšia bola KSČ (tá získala v Českých krajinách vo voľbách v roku 1946 40,17 % hlasov, ďalej ČSNS 23,36 %, Československá strana ľudová 20,24 % a ČSSD 15,58 %). Na Slovensku postupne vznikli tiež štyri strany, DS, KSS, SSl a SP. Vo voľbách dominovala DS so ziskom 62 % hlasov. V ČSR získali komunisti celkovo 38 % hlasov, Klement Gottwald sa stal predsedom vlády. Komunisti tak zasadli k moci a začali vykonávať (a pripravovať) také reformy, ktoré by krajinu priblížili k odstráneniu súkromného vlastníctva a zavedeniu štátneho a kolektívneho vlastníctva. Už v októbri 1945 bolo vykonané znárodnenie naprostej väčšiny priemyselných podnikov, bánk a poisťovní. K 1. marcu 1947 bolo znárodnených viac ako 3 000 podnikov, v ktorých pracovalo 61% zamestnancov priemyslu. Aj v poľnohospodárstve došlo v tomto období k veľkým vlastníckym zmenám, keď boli vykonané dve pozemkové reformy. Tretia, ktorá bola v tej dobe už plánovaná, bola uskutočnená až po februári 1948. O dva roky neskôr komunisti ovládli dianie v štáte už úplne a prechod Česko-Slovenska do bloku krajín so socialistickým režimom bol zavŕšený.
Ako Beneš, tak aj niektorí ďalší členovia jeho exilovej vlády v Londýne tieto prípravy nakoniec prinajmenšom pasívne tolerovali. Jan Masaryk, exilový a povojnový minister zahraničia, svoj nesúhlas s politickou situáciou v marci 1948, nakoniec zaplatil životom za doteraz nie úplne vyjasnených okolností (samovražda alebo vražda).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ SMETANA, Vít. In the shadow of Munich : British policy towards Czechoslovakia from the endorsement to the renunciation of the Munich agreement (1938-1942). 1st ed. vyd. Praha : Karolinum, 2008. 358 s. ISBN 978-80-246-1373-4.
- 1 2 Zakarpatská Ukrajina - Omyly Československé diplomacie [online]. zakarpattia.net, [cit. 2020-05-13]. Dostupné online. Archivované 2007-10-20 z originálu.
- ↑ KAPLAN, Karel; ŠPIRITOVÁ, Alexandra. ČSR a SSSR 1945-1948 : dokumenty mezivládních jednání. Brno : Doplněk, 1997. 540 s. ISBN 80-85270-65-X.
- ↑ Zakarpatská Ukrajina vývoj po 2. světové válce [online]. zakarpattia.net, [cit. 2020-05-13]. Dostupné online. Archivované 2021-09-18 z originálu.
- ↑ ŠLAHOR, Peter. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2020-05-13]. Dostupné online.
- ↑ HAJKO, Jozef. Voľby v roku 1946 boli pre Slovákov planou nádejou [online]. Bratislava: Postoj Media, 2016-05-20, [cit. 2020-05-13]. Dostupné online.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Třetí Československá republika na českej Wikipédii.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tretia česko-slovenská republika
(dobové písanie v rokoch 1918 – 1938, v ČSNV a Dočasnom štátnom zriadení a v rokoch 1945 – 1990: Československo) | ||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Pred 1918 | 1918 – 1938 | 1938 – 1939 | 1939 – 1945 | 1945 – 1948 | 1948 – 1960 | 1960 – 1990 | 1990 – 1991 | 1991 – 1992 | 1993 | |
| Čechy Morava časť Sliezska |
súčasť Predlitavska | Československá republikaa ČSR |
Ríšska župa Sudetyb (súčasť Nemecka) |
Československá republikae ČSR |
Československá republikaf ČSR |
Československá socialistická republikag ČSSR |
Česko-slovenská federatívna republika resp. Česká a Slovenská Federatívna Republika ČSFR |
Česká republika ČR | ||
| Česko-Slovenská republikac Č-SR |
Protektorát Čechy a Morava | |||||||||
| Slovensko | súčasť Uhorska (Zalitavska) | Slovenská republika 1939 – 1945 | Slovenská republika SR | |||||||
| súčasť Maďarskad | ||||||||||
| Podkarpatská Rus | Zakarpatská oblasťh (súčasť Sovietskeho zväzu) |
Zakarpatská oblasťi (súčasť Ukrajiny) | ||||||||
Dočasné štátne zriadenie v Londýne (1940 – 1945) | ||||||||||
|
a V historiografii známa ako prvá republika. Štátne hranice vytýčené saintgermainskou a trianonskou mierovou zmluvou, štátne usporiadanie definované Ústavou z 29. februára 1920. |
f Po februárovom prevrate 25. februára 1948 bol nastolený komunistický totalitný režim. Obdobie rokov 1948 – 1953 sa v historiografii označuje ako zakladateľské obdobie komunistického režimu, v rokoch 1953 – 1957 došlo (po smrti J. V. Stalina a vzápätí aj K. Gottwalda) k prvej kríze komunistického režimu, po ktorej upevnil svoju mocenskú pozíciu A. Novotný. V júli 1960 bolo celoštátnou konferenciou KSČ konštatované „víťazstvo socializmu“ v ČSR. | |||||||||