Česko-slovenská federatívna republika

Česko-slovenská federatívna republika

↓

1990 – 1990

↓

vlajka

znak

Hymna: Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska

Motto: Pravda vítězí/Pravda víťazí/Veritas vincit

Geografia

Hlavné mesto

Praha

Rozloha

127 900 km²

Najvyšší bod

Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)

Najdlhšia rieka

Vltava (430 km)

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov

15 624 021 (v roku 1989)^[1]

Národnostné zloženie

Česi, Slováci, Maďari, Poliaci, Moravania, Slezania

Jazyky

čeština, slovenčina (úradné jazyky)

Náboženstvo

žiadne štátne náboženstvo

Štátny útvar

Štátne zriadenie

federatívna republika

Mena

koruna česko-slovenská

Vznik

29. marca 1990 (ústavná zmena názvu na „Česko-slovenská federatívna republika“ v reakcii na pád komunistického režimu)

Zánik

23. apríla 1990 (ústavná zmena názvu na „Česká a Slovenská Federatívna Republika“)

Predchádzajúce štáty:

Československá socialistická republika

Nástupnícke štáty:

Česká a Slovenská Federatívna Republika

Česko-slovenská federatívna republika (skr. ČSFR; po česky Československá federativní republika) bol (podľa zákona 81/1990 Zb. a podľa českej verzie zákona 81/1990 Zb.) oficiálny názov Česko-Slovenska v slovenskom jazyku od 29. marca 1990 do 23. apríla 1990. Názov štátu bol následne už v apríli zmenený na Česká a Slovenská Federatívna Republika.^[2]

Zemepisný názov ČSFR znel v slovenčine Česko-Slovensko a v češtine Československo.^[3] ČSFR mala dve zemepisné mená i pri prekladoch do cudzích jazykov: so spojovníkom v prekladoch zo slovenčiny (napr. anglicky Czecho-Slovakia^[4], francúzsky Tchéco-Slovaquie, nemecky Tschecho-Slowakei atď.) a bez spojovníka v prekladoch z češtiny (napr. anglicky Czechoslovakia, francúzsky Tchécoslovaquie, nemecky Tschechoslowakei atď.).

Česko-slovenská federatívna republika bol predposledný názov česko-slovenského štátu v dvojjazyčnom rovnocennom znení používaný v tomto období. Po zložitých rokovaniach bol prijatý ústavným zákonom FZ č. 81/1990 Zb z 29. marca 1990 ako náhrada dovtedajšieho názvu z r. 1960 Československá socialistická republika, ČSSR, a ako nevydarený kompromis medzi rozličnými návrhmi na nový názov. Verejnosťou bol okamžite prudko odmietnutý - českej verejnosti prekážal spojovník interpretovaný ako "pomlčka", slovenskej verejnosti prekážalo malé "s" v adjektíve slovenská. Parlament reparoval/zmenil znenie názvu na dvojjazyčné rovnocenné znenie Česká a Slovenská Federatívna republika / Česká a Slovenská Federativní republika (ČSFR) ústavným zákonom č. 101/1990 z 20. apríla 1990, čo sa vyvinulo na tzv. pomlčkovú vojnu. Zavedenie názvu sprevádzalo aj zavedenie nového štátneho znaku a novej verzie hesla/devízy na štandarde prezidenta republiky - starý nápis Pravda vítězí po latinsky ako Veritas vincit.^[5]

Referencie

↑ Brian Hunter. The Statesman's Year-Book 1991-92. 128 . vyd. Praha : Palgrave Macmillan UK, 1991. 1 728 s. ISBN 978-0-230-27120-3. S. 408.
↑ Česká a Slovenská Federativní Republika. Zdá se vám, že vidíte pravopisnou chybu?
↑ Pomlčková válka: Československo nebo Česko-Slovensko? Jak se válčilo o pomlčku a ignoroval pravopis
↑ napr. Health and chemical environment in Czecho-Slovakia, international cooperation context
↑ ŠÚTOVEC, Milan. Politické Slovensko : encyklopedická príručka : aktéri, dokumenty, inštitúcie, politické strany, udalosti. 1. slov. vyd. Bratislava : SLOVART, 2019. 487 s. ISBN 978-80-556-3894-2. S. 65.

Pozri aj

Pomlčková vojna

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Československá federativní republika na českej Wikipédii.

[hunter-1] Brian Hunter. The Statesman's Year-Book 1991-92. 128 . vyd. Praha : Palgrave Macmillan UK, 1991. 1 728 s. ISBN 978-0-230-27120-3. S. 408.

[2] Česká a Slovenská Federativní Republika. Zdá se vám, že vidíte pravopisnou chybu?

[3] Pomlčková válka: Československo nebo Česko-Slovensko? Jak se válčilo o pomlčku a ignoroval pravopis

[4] r. Health and chemical environment in Czecho-Slovakia, international cooperation context

[PS-5] ŠÚTOVEC, Milan. Politické Slovensko : encyklopedická príručka : aktéri, dokumenty, inštitúcie, politické strany, udalosti. 1. slov. vyd. Bratislava : SLOVART, 2019. 487 s. ISBN 978-80-556-3894-2. S. 65.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

Česko-Slovensko (dobové písanie v rokoch 1918 – 1938, v ČSNV a Dočasnom štátnom zriadení a v rokoch 1945 – 1990: Československo)
	Pred 1918	1918 – 1938	1938 – 1939	1939 – 1945	1945 – 1948	1948 – 1960	1960 – 1990	1990 – 1991	1991 – 1992	1993
Čechy Morava časť Sliezska	súčasť Predlitavska	Československá republika^a ČSR	Ríšska župa Sudety^b (súčasť Nemecka)		Československá republika^e ČSR	Československá republika^f ČSR	Československá socialistická republika^g ČSSR	Česko-slovenská federatívna republika resp. Česká a Slovenská Federatívna Republika ČSFR		Česká republika ČR
Čechy Morava časť Sliezska	súčasť Predlitavska		Česko-Slovenská republika^c Č-SR	Protektorát Čechy a Morava						Česká republika ČR
Slovensko	súčasť Uhorska (Zalitavska)			Slovenská republika 1939 – 1945						Slovenská republika SR
Slovensko				súčasť Maďarska^d						Slovenská republika SR
Podkarpatská Rus				súčasť Maďarska^d	Zakarpatská oblasť^h (súčasť Sovietskeho zväzu)				Zakarpatská oblasťⁱ (súčasť Ukrajiny)
	Rakúsko-Uhorsko			ČSNV v Paríži a Londýne (1939 – 1940), Dočasné štátne zriadenie v Londýne (1940 – 1945)
^a V historiografii známa ako prvá republika. Štátne hranice vytýčené saintgermainskou a trianonskou mierovou zmluvou, štátne usporiadanie definované Ústavou z 29. februára 1920. ^b Územie anektované Nemeckom na základe Mníchovskej dohody z 29. – 30. septembra 1938. ^c V historiografii známa ako druhá republika. Slovensko a Podkarpatská Rus získali autonómne postavenie ústavnými zákonmi z 22. októbra 1938. Slovensko malo de facto autonómne postavenie už od 6. októbra 1938 (Žilinská dohoda). ^d Južná časť Slovenska bola anektovaná Maďarskom a Nemeckom na základe prvej viedenskej arbitráže, Podkarpatská Rus bola anektovaná vojensky na základe dohody medzi Maďarskom a nacistickým Nemeckom. ^e V historiografii známa ako tretia republika. Išlo o režim obmedzenej demokracie so značným zahraničným vplyvom Sovietskeho zväzu.					^f Po februárovom prevrate 25. februára 1948 bol nastolený komunistický totalitný režim. Obdobie rokov 1948 – 1953 sa v historiografii označuje ako zakladateľské obdobie komunistického režimu, v rokoch 1953 – 1957 došlo (po smrti J. V. Stalina a vzápätí aj K. Gottwalda) k prvej kríze komunistického režimu, po ktorej upevnil svoju mocenskú pozíciu A. Novotný. V júli 1960 bolo celoštátnou konferenciou KSČ konštatované „víťazstvo socializmu“ v ČSR. ^g Začiatkom 60. rokov nastúpilo reformné hnutie (medzníkom rok 1963), ktoré vyvrcholilo v roku 1968 pokusom o reformu, najmä o čiastočnou demokratizáciou režimu (pražská jar), čo bolo zvrátené inváziou vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. Nastáva obdobie tzv. normalizácie (do roku 1989) a vojenskej okupácie Sovietskym zväzom (do roku 1991). Od roku 1969 bola ČSSR formálne federáciou pozostávajúcou z Českej socialistickej republiky (ČSR) a Slovenskej socialistickej republiky (SSR). Dôsledkom Nežnej revolúcie v novembri až decembri 1989 došlo k pádu komunistického režimu. ^h Oblast Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky (USSR), republiky Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). ⁱ Oblast Ukrajiny.