Československý národný výbor (1939 – 1940)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Československý národný výbor (iné zápisy: Československý Národný Výbor, Česko-slovenský národný výbor, Česko-Slovenský národný výbor,[pozn 1] Česko-Slovenský Národný Výbor; skratka ČSNV; čes. Československý národní výbor, čes. Czechoslovak National Committee) alebo Národný výbor československý (čes. Národní výbor československý, franc. Comité national tchécoslovaque) bol najvyšší orgán druhého česko-slovenského odboja ustanovený 17. októbra 1939Paríži, vládou Francúzska uznaný 16. novembra 1939 a vládou Spojeného kráľovstva 20. decembra 1939. 22. júla 1940 bol pretransformovaný na exilovú vládu, Dočasné štátne zriadenie.

Organizačne sa Národný výbor československý (NV) delil na Predsedníctvo a jednotlivé správy – Správu pre veci vojenské, Správu pre veci zahraničné, Správu informačnú, Správu finančnú a Správu sociálnu.

Na základe dohody uzavretej 16. apríla 1940 v Londýne vyslancami Jaromírom Smutným (generálny konzul v Istanbule) a Prokopom Maxou (veľvyslanec v Sofii) bol Národný výbor československý (NV) rozdelený na NV v Paríži a NV v Londýne. V Londýne bolo vytvorené Prezídium NV, ktorého prednostou sa stal J. Smutný a v Paríži bolo utvorené Predsedníctvo NV, ktorého prednostou bol P. Maxa. Organizačnú štruktúru Predsedníctva NV v Paríži následne tvorilo šesť oddelení. I. oddelenie malo v kompetencii otázky všeobecne politické, II. oddelenie vybavovalo rozpočtové záležitosti (na jeho čele stál František Hála), III. oddelenie sa zaoberalo personálnymi a protokolárnymi záležitosťami (Jaroslav Šejnoha), IV. oddelenie admistratívny záležitosťami (Jiří Zedwitz), V. oddelenie riešilo legislatívne otázky (J. Stránský a Adolf Procházka) a VI. oddelenie sledovalo otázky týkajúce sa budúcich úprav usporiadania Európy (Jaroslav Opočenský). Popri Predsedníctve NV v Paríži naďalej pôsobili jednotlivé správy NV.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Tvary so spojovníkom sa zachovali napr. v korešpondencii Milana Hodžu. Spojovník symbolicky vyjadruje odpor voči snahe Edvarda Beneša o návrat do stavu spred Mníchovskej dohody v otázke štátoprávneho postavenia Slovenska a Slovákov v česko-slovenskom štáte (pozri čechoslovakizmus).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • HAUNER, Milan. Beginnings of the Czechoslovak Government in Exile 1939–1941. In Brinson, Charmian – Malet, Marian (eds.). Exile in and from Czechoslovakia during the 1930s and 1940s. Amsterdam; New York, NY : Rodopi, 2009. ISBN 9042029595, pp. [103]-132.
  • Národní archiv (Praha, Česko), fond Národní výbor československý ve Francii