Československý národný výbor (1939 – 1940)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Československý národný výbor (iné zápisy: Československý Národný Výbor, Česko-slovenský národný výbor, Česko-Slovenský národný výbor,[pozn 1] Česko-Slovenský Národný Výbor, Národný výbor československý; skratka ČSNV; čes. Československý národní výbor, Národní výbor československý, čes. Czechoslovak National Committee, franc. Comité national tchécoslovaque) bol najvyšší orgán druhého česko-slovenského odboja ustanovený 17. októbra 1939Paríži. Vláda Francúzska ho uznala 16. novembra 1939 a vláda Spojeného kráľovstva 20. decembra 1939. 22. júla 1940 bol ČSNV pretransformovaný na exilovú vládu – Dočasné štátne zriadenie.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Spočiatku sa ČSNV zaoberal najmä záležitosťami česko-slovenských emigrantov, riadenia česko-slovenských zastupiteľských úradov a realizovaniu záväzkov vyplývajúcich z francúzsko-česko-slovenskej vojenskej dohody z 2. októbra 1939, na základe ktorej bolo Čecho-Slovákom umožnené vo Francúzsku budovať vlastnú armádu, ktorá politicky podliehala výboru a vojensky francúzskemu veleniu. Organizačne sa delil na predsedníctvo a jednotlivé správy – správu pre veci vojenské, správu pre veci zahraničné, správu informačnú, správu finančnú a správu sociálnu.[1]

V roku 1940 došlo k reorganizácii ČSNV v dôsledku založenia štruktúr výboru v Londýne. V Londýne bolo utvorené prezídium, na čele s vyslancom Jaromírom Smutným a v Paríži bolo vytvorené predsedníctvo, ktoré viedol vyslanec Prokopom Maxou. Na základe dohody J. Smutného a P. Maxu uzavretej 16. apríla 1940 v Londýne bola rozdelená a reorganizovaná agenda výboru. Organizačnú štruktúru predsedníctva v Paríži po reorganizácii tvorilo šesť oddelení: I. oddelenie malo v kompetencii otázky všeobecne politické, II. oddelenie vybavovalo rozpočtové záležitosti (viedol ho František Hála), III. oddelenie sa zaoberalo personálnymi a protokolárnymi záležitosťami (Jaroslav Šejnoha), IV. oddelenie admistratívnymi záležitosťami (Jiří Zedwitz), V. oddelenie riešilo legislatívne otázky (J. Stránský a Adolf Procházka) a VI. oddelenie sledovalo otázky týkajúce sa budúcich úprav usporiadania Európy (Jaroslav Opočenský). Popri predsedníctve v Paríži naďalej pôsobili jednotlivé správy.

Prezídium v Londýne naproti tomu tvorilo sedem referátov: I. referát sa venoval všeobecne politickým otázkam (jeho prednostom bol J. Smutný), II. referát zabezpečoval styk s domovom a spravodajstvo (Prokop Drtina), III. referát sa zaoberal národohospodárskymi otázkami (Julius Friedman), IV. referát Slovensku a sociálnej starostlivosti (Ján Bečko), V. referát administratíve, VI. referát vojenskými záležitosťami (František Moravec) a VII. referát mal na starosti odvody.[2]

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

  1. Tvary so spojovníkom sa zachovali napr. v korešpondencii Milana Hodžu. Spojovník symbolicky vyjadruje odpor voči snahe Edvarda Beneša o návrat do stavu spred Mníchovskej dohody v otázke štátoprávneho postavenia Slovenska a Slovákov v česko-slovenskom štáte (pozri čechoslovakizmusslovenské autonomistické hnutie).

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Ponocná 1958, s. [1]-2
  2. Ponocná 1958, s. 2-3
  • HAUNER, Milan. Beginnings of the Czechoslovak Government in Exile 1939–1941. In Brinson, Charmian – Malet, Marian (eds.). Exile in and from Czechoslovakia during the 1930s and 1940s. Amsterdam; New York, NY : Rodopi, 2009. ISBN 9042029595, pp. [103]-132.
  • Národní archiv (Praha, Česko), fond Národní výbor československý ve Francii

Použitá literatúra[upraviť | upraviť kód]

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • Dejmek, Jindřich, a kol. (2018), Československo : dějiny státu (1. vyd.), Praha: Libri, str. 327 – 329, ISBN 978-80-7277-572-9