Moravania

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O Moravanoch obývajúci oblasť srbskej rieky Moravy pozri Moravania (srbská Morava)
Dievča v kroji z Hané

Moravania (-kodifikovaný tvar; nekodifikovaný ale veľmi častý tvar: Moraváci; nárečovo alebo zastarano Moravci; v dávnej slovenčine aj: Moravčania, Moravčíci; po česky Moravané, Moraváci, nárečovo Moravci, zastarano Moravčané, Moravčíci) sú obyvatelia historickej krajiny Morava, či už v teritoriálnom alebo etnickom zmysle. Po prvý raz je takýto názov doložený roku 822. V historickom kontexte sa používa na označenie:

  • západoslovanských kmeňov, ktoré sa v 6. storočí usadili v dnešnej Morave (na rozdiel od tzv. českých kmeňov v dnešných stredných Čechách); ich skutočné meno je neznáme
  • obyvateľov Moravského kniežatstva (západnej časti Veľkej Moravy) alebo celej Veľkej Moravy – zrejme išlo len o vládnuce a slobodné obyvateľstvo, možno sústredené v meste Morava/pri rieke Morava
  • obyvateľov Moravského markgrófstva (súčasti Českého kráľovstva, neskôr Českej koruny), slovanského aj germánskeho pôvodu

V novších dejinách a v súčasnosti sa tak označuje západoslovanské etnikum na Morave, od konca od 70. rokov 19. storočia (obdobie národného obrodenia) považované za súčasť Čechov; v najnovšej dobe – po roku 1989 – sa však viac ako 1/3 obyvateľstva Moravy prehlásila za samostatný národ.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prví (západní) Slovania na Moravu prišli v 6. storočí po Kr. Spočiatku ich možno sledovať iba podľa archeologických nálezov. Koncom 8. storočia tieto kmene vytvorili (aj na Záhorí) kniežatstvo, dnes nazývané Moravské. V roku 822 sa prvý raz spomínajú akýsi Moravania, zrejme sa tým mysleli práve tieto kmene. V roku 833 pripojením Nitrianskeho kniežatstva vytvorili veľký štát, neskôr nazývaný Veľká Morava. Význam označenia Moravania v súvislosti s obyvateľmi Veľkej Moravy, používaného popri označeniu Sloveni, je sporný. Po zániku Veľkej Moravy a prechodnom období v 11. storočí územie dnešnej Moravy pripadlo Česku, iba časť juhovýchodnej Moravy pripadla do konca stredoveku Uhorsku (potom takisto k Česku).

Dnes sú Moravania v Česku zastúpení radom svojráznych etnografických skupín, z ktorých najznámejší sú Hanáci, Lasi, Valasi, Moravskí Slováci a Horáci.

Moravské nárečia[upraviť | upraviť zdroj]

Moravské nárečia vykazujú viaceré znaky spoločné so západoslovenskými nárečiami. Jeden z najzvýznamnejšách slavistov Vatroslav Jagič (1838 – 1923) dokonca tvrdil, že Moravania ešte koncom 19. storočia v podstate hovorili takým istým jazykom ako Slováci. Do polovice 20. storočia bolo aj v Česku a na Slovensku bežné považovať v odborných textoch prinajmenšom obyvateľov Moravy na juhovýchodnej Morave za Slovákov, ich jazyk za nárečie slovenčiny - „moravskoslovenské nárečia“ a ich územia aj označovať ako Slovensko či Moravské Slovensko - dnes Slovácko (pozri napríklad Ottuv slovník naučný heslo Slovensko či podrobne Slovenský náučný slovník heslo Slovenský jazyk, časť Slovenské nárečia). Dodnes toto stanovisko zastáva menšina českých jazykovedcov (pozri napríklad Václav Machek: "Etymologický slovník jazyka českého", 1997, ISBN 80-7106-242-1, str. 8).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]