Komunistická strana Česko-Slovenska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Komunistická strana Česko-Slovenska
Komunistická strana Česko-Slovenska
Základné informácie
Skratka KSČ
Založenie 1921
Rozpustenie 1992
Ideológie komunizmus, marxizmus-leninizmus, stalinizmus
Medzinárodné organizácie
Medzinárodné organizácie Komunistická internacionála
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizácia Socialistický zväz mládeže
Noviny Rudé právo, Pravda
Farby červená
Vlajka KSČ

Komunistická strana Česko-Slovenska (skratka KSČS), do marca 1990 Komunistická strana Československa (skratka KSČ) bola komunistická politická strana (resp. od 4. novembra 1990 až do jej zániku 7. apríla 1992 federácia dvoch politických strán) v Česko-Slovensku v rokoch 1921 až 1992.

Hlásila sa k ideám marxizmu-leninizmu. Od počiatku členka Komunistickej internacionály, ktorá podľa sovietskeho vzoru viedla "triedny boj" proti buržoázii. Po februárovom prevrate zmonopolizovala moc v štáte a pretvorila ČSR na totalitný štát. Jej "vedúca úloha" bola zakotvená v Ústave ČSSR z 11. júla 1960 v článku 4., ktorý bol zrušený 4. decembra 1989 počas prebiehajúcej Nežnej revolúcie. Podľa českého zákona č. 198/1993 Sb. bola organizáciou zločineckou a zavrhnutiahodnou.[1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vznikla v roku 1921 odštiepením sa ľavicovej frakcie Česko-slovenskej sociálnodemokratickej strany (robotníckej) (ČSSD). Priamym dôvodom bol generálny štrajk v decembri 1920, ktorý bol dôsledkom obsadenia sídla ľavičiarov (Lidový dům) políciou.

Ustanovujúci zjazd sa konal 14. - 16. mája 1921 v Prahe. Vlastný zjazd (15. a 16. mája), predchádzala porada výkonného výboru ČSSD a voľba predsedníctva zjazdu. Na zjazde sa zúčastnilo 569 delegátov, ktorí zastupovali okolo 350 tisíc ľavicových sociálnych demokratov. Nový výkonný výbor na svojej schôdzi 16.5.1921 zvolil za predsedu Václava Šturca, za podpredsedov Bohumíra Šmerala a Václava Bolena. Počas zjazdu strana prijala 21 podmienok na vstup do Komunistickej internacionály (Kominterna). Žiadosť o vstup bola vybavená kladne na kongrese Kominterny v júni a júli 1921. Zjazd znamenal vytvorenie komunistickej strany, ktorej súčasťou ale zatiaľ boli len etnicky slovenské, české a rusínskej ľavicové frakcie ČSSD. Pristúpenie nemeckých, maďarských, poľských a židovských komunistických strán vykonal až zlučovací zjazd KSČ v novembri 1921. Až vtedy došlo k vytvoreniu celoštátnej komunistickej strany.

V čase svojho vzniku v roku 1921 (počas trvania 1. ČSR) bola KSČ v absolútnych aj relatívnych číslach jednou z najväčších komunistických strán na svete. V parlamentných voľbách v roku 1925 skončila na druhom mieste s 934 223 hlasmi a 41 mandátmi. V roku 1925 v nej bol vyhlásený proces "boľševizácie", čo znamenalo upevnenie závislosti na Komunistickej internacionále. Na V. zjazde KSČ v roku 1929 sa vedenia zmocnili tzv. "Karlínski chlapci" na čele s Klementom Gottwaldom. Z KSČ odišla väčšina zakladajúcich členov, napriek tomu strana získala v následujúcich októbrových parlamentných voľbách 753 220 hlasov a skončila celkovo štvrtá s 30 mandátmi. Svoju pozíciu čo do počtu mandátov si podržala aj vo voľbách v roku 1935, kedy pre ňu hlasovalo 849 495 voličov.

Počas nacistickej okupácia Česka a prvej Slovenskej republiky bola strana v ilegalite.

V roku 1946, v obnovenej ČSR, zvíťazila v Čechách vo voľbách do Národného zhromaždenia a líder komunistov Klement Gottwald sa stal predsedom československej vlády. Vo februári 1948 sa ujala neobmedzenej vlády v Česko-Slovensku. Nastalo obdobie komunistickej totality (1948 – 1989) charakterizované porušovaním ľudských práv, hospodárskym zaostávaním voči nekomunistickým krajinám, propagovaním tzv. vedeckého ateizmu a silným vplyvom Sovietskeho zväzu na politiku štátu.

Slovenská časť KSČ/KSČS tvorila od roku 1948 organizačnú zložku pod názvom Komunistická strana Slovenska; ekvivalent v Česku spočiatku neexistoval, až 31. marca 1990 bol vytvorený pod názvom Komunistická strana Čech a Moravy (KSČM). Na 18. zjazde KSČS bola strana - bez zmeny názvu - transformovaná na "federáciu" strán (voľné spojenie s niektorými spoločnými orgánmi) Komunistická strana Čech a Moravy a Komunistická strana Slovenska (čoskoro premenovaná na Komunistická strana Slovenska-Strana demokratickej ľavice a od februára 1991 na Strana demokratickej ľavice - SDĽ). K 7. aprílu 1992 SDĽ vystúpila z KSČS a KSČS tým zanikla.

Členstvo, orgány[upraviť | upraviť zdroj]

Členom strany sa stal kandidát KSČ, ktorý počas dvoch rokov preukazoval "politickú vyspelosť a ideologickú vernosť", podal si prihlášku a našiel troch ručiteľov, členov strany aspoň 3 roky, ktorí ho poznajú aspoň jeden rok z pracovnej alebo spoločenskej činnosti. [2] Vstup do KSČ sa počítal od dňa prijatia prihlášky za kandidáta, členstvo v KSČ sa počítalo od dňa, keď členská schôdza základnej organizácie (ZO) KSČ kandidáta prijala za člena (po jeho "zhodnotení" za jeho účasti, schválením dvojtretinovou väčšinou a potvrdení nadriadenou organizáciou KSČ - obvodný, mestský výbor). Mladí kandidáti (do veku 35 rokov) bývali členmi Socialistického zväzu mládeže, starší podávali prihlášku za kandidáta priamo na ZO KSČ zvyčajne z podnetu niektorého z jej členov.

Komunistická strana bola organizovaná hierarchicky. Straníci volili na zjazdoch a konferenciách členov a kandidátov ústredného výboru a kontrolných orgánov. Tí volili členov a kandidátov predsedníctva ústredného výboru, tajomníkov a členov sekretariátu ÚV ako aj generálneho tajomníka. Zjazdy popri voľbe straníckych orgánov hodnotili činnosť strany za predchádzajúce obdobie a vytyčovali ciele do budúcnosti. Funkcionári ÚV KSS sa medzi voľbami schádzali na plenárnych zasadnutiach.

Ústav pamäti národa v spolupráci so Slovenským národným archívom v prvej etape zverejnil štruktúru orgánov strany, zoznamy zjazdov a mená najvyšších funkcionárov od roku 1945.[3]

Zjazdy KSČ[upraviť | upraviť zdroj]

Ustanovujúci zjazd KSČ, 1921, ( 14.05 - 16.05.1921 )
Zlučovací zjazd KSČ, 1921, ( 30.10 - 02.11.1921 )

Normálne (pravidelné) zjazdy[upraviť | upraviť zdroj]

I. zjazd KSČ, 1923, ( 02.02 - 05.02.1923 )
II. zjazd KSČ, 1924
III. zjazd KSČ, 1925
IV. zjazd KSČ, 1927
V. zjazd KSČ, 1929, ( 18.02 - 23.02.1929 ), Holešovice, kultúrny dom Domovina
VI. zjazd KSČ, 1931
VII. zjazd KSČ, 1936
VIII. zjazd KSČ, 1946, ( 28.03 - 31.03.1946 ) [4]
IX. zjazd KSČ, 1949, ( 25.05 - 29.05.1949 )
X. zjazd KSČ, 1954, ( 11.06 - 15.06.1954 )
XI. zjazd KSČ, 1958, ( 18.06 - 21.06.1958 )
XII. zjazd KSČ, 1962, ( 04.12 - 08.12.1962 )
XIII. zjazd KSČ, 1966, ( 31.05 - 04.06.1966 )
XIV. zjazd KSČ, 1971, ( 25.05 - 29.05.1971 )
XV. zjazd KSČ, 1976, ( 12.04 - 16.04.1976 )
XVI. zjazd KSČ, 1981, ( 06.04 - 10.04.1981 )
XVII. zjazd KSČ, 1986, ( 24.03 - 28.03.1986 )
18. mimoriadny zjazd KSČ, 1989, ( 20.12 - 21.12.1989 )
Politický výkonný výbor ÚV KSČ, 1990, ( 08.01 - 08.01.1990 )

Súvisiace politické strany[upraviť | upraviť zdroj]

V Česku je pokračovateľkou KSČS Komunistická strana Čiech a Moravy.

Na Slovensku bola právnou pokračovateľkou Strana demokratickej ľavice, ktorá bola v roku 2004 pohltená stranou SMER - sociálna demokracia. Okrem toho sa slovenskí členovia verní marxizmu-leninizmu ešte v marci roku 1991 odštiepili od SDĽ (teda aj od KSČS) a založili dve nové strany – Zväz komunistov SlovenskaKomunistickú stranu Slovenska – 91, ktoré v roku 1992 splynuli v novú Komunistickú stranu Slovenska.

Politici Komunistickej strany Česko-Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]

Články o politikoch Komunistickej strany Česko-Slovenska sú uvedené v kategórii Politici KSČ.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zákon o protiprávnosti komunistického režimu a o odporu proti němu, §2, odst.2. www.cs.wikisource.org.
  2. Směrnice ÚV KSČ k přijímání kandidátů za členy KSČ (Schválené ÚV KSČ 27.6.1972), Komunistická strana Československa a bolševismus (projekt GAČR), Online pdf (česky)
  3. Funkcionári KSČ a KSS - Vyhľadávanie. UPN, Online
  4. Zoznam zjazdov KSČ, UPN, Online

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]