Komunistická strana Česko-Slovenska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Komunistická strana Česko-Slovenska
Komunistická strana Česko-Slovenska
Základné informácie
Skratka KSČ
Založenie 1921
Rozpustenie 1992
Ideológie komunizmus, marxizmus-leninizmus, stalinizmus
Medzinárodné organizácie
Medzinárodné organizácie Komunistická internacionála
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizácia Socialistický zväz mládeže
Noviny Rudé právo, Pravda
Farby červená
Vlajka KSČ

Komunistická strana Česko-Slovenska (skratka KSČS), do marca 1990 Komunistická strana Československa (skratka KSČ) bola komunistická politická strana (resp. od 4. novembra 1990 až do jej zániku 7. apríla 1992 federácia dvoch politických strán) v Česko-Slovensku v rokoch 1921 až 1992.

Hlásila sa k ideám marxizmu-leninizmu. Po februárovom prevrate zmonopolizovala moc v štáte a pretvorila ČSR na totalitný štát. Jej vedúca úloha bola ukotvená v Ústave ČSSR z 11. júla 1960 v článku 4., ktorý bol zrušený 4. decembra 1989 počas prebiehajúcej Nežnej revolúcie. Podľa českého zákona č. 198/1993 Sb. bola organizáciou zločineckou a zavrhnutiahodnou.[1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vznikla v roku 1921 odštiepením sa ľavicovej frakcie Česko-slovenskej sociálnodemokratickej strany (robotníckej) (ČSSD). Priamym dôvodom bol generálny štrajk v decembri 1920, ktorý bol dôsledkom obsadenia sídla ľavičiarov (Lidový dům) políciou.

Ustanovujúci zjazd sa konal 14. - 16. mája 1921 v Prahe. Vlastný zjazd (15. a 16. mája), predchádzala porada výkonného výboru ČSSD a voľba predsedníctva zjazdu. Na zjazde sa zúčastnilo 569 delegátov, ktorí zastupovali okolo 350 tisíc ľavicových sociálnych demokratov. Nový výkonný výbor na svojej schôdzi 16. 5. 1921 zvolil za predsedu Václava Šturca, za podpredsedov Bohumíra Šmerala a Václava Bolena. Počas zjazdu strana prijala 21 podmienok na vstup do Komunistickej interacionály (Kominterna). Žiadosť o vstup bola vybavená kladne na kongrese Kominterny v júni a júli 1921. Zjazd znamenal vytvorenie komunistickej strany, ktorej súčasťou ale zatiaľ boli len etnicky slovenské, české a rusínskej ľavicové frakcie ČSSD. Pristúpenie nemeckých, maďarských, poľských a židovských komunistických strán vykonal až zlučovací zjazd KSČ v novembri 1921. Až vtedy došlo k vytvoreniu celoštátnej komunistickej strany.

V čase svojho vzniku v roku 1921 (počas trvania 1. ČSR) bola KSČ v absolútnych aj relatívnych číslach jednou z najväčších komunistických strán na svete. V parlamentných voľbách v roku 1925 skončila na druhom mieste s 934 223 hlasmi a 41 mandátmi. V roku 1925 v nej bol vyhlásený proces "boľševizácie", čo znamenalo upevnenie závislosti na Komunistickej internacionále. Na V. zjazde KSČ v roku 1929 sa vedenia zmocnili tzv. "Karlínskí chlapci" na čele s Klementom Gottwaldom. Z KSČ odišla väčšina zakladajúcich členov, napriek tomu strana získala v následujúcich októbrových parlamentných voľbách 753 220 hlasov a skončila celkovo štvrtá s 30 mandátmi. Svoju pozíciu čo do počtu mandátov si podržala aj vo voľbách v roku 1935, kedy pre ňu hlasovalo 849 495 voličov.

Počas nacistickej okupácia Česka a prvej Slovenskej republiky bola strana v ilegalite.

V roku 1946, v obnovenej ČSR, zvíťazila v Čechách vo voľbách do Národného zhromaždenia a líder komunistov Klement Gottwald sa stal predsedom československej vlády. Vo februári 1948 sa ujala neobmedzenej vlády v Česko-Slovensku. Nastalo obdobie komunistickej totality (1948 – 1989) charakterizované porušovaním ľudských práv, hospodárskym zaostávaním voči nekomunistickým krajinám, propagovaním tzv. vedeckého ateizmu a silným vplyvom Sovietskeho zväzu na politiku štátu.

Slovenská časť KSČ/KSČS tvorila od roku 1948 organizačnú zložku pod názvom Komunistická strana Slovenska; ekvivalent v Česku spočiatku neexistoval, až 31. marca 1990 bol vytvorený pod názvom Komunistická strana Čech a Moravy (KSČM). Na 18. zjazde KSČS bola strana - bez zmeny názvu - transformovaná na "federáciu" strán (voľné spojenie s niektorými spoločnými orgánmi) Komunistická strana Čech a Moravy a Komunistická strana Slovenska (čoskoro premenovaná na Komunistická strana Slovenska-Strana demokratickej ľavice a od februára 1991 na Strana demokratickej ľavice - SDĽ). K 7. aprílu 1992 SDĽ vystúpila z KSČS a KSČS tým zanikla.

Zjazdy KSČ[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ustanovujúci zjazd KSČ - 14. až 16. mája 1921
  • Zlučovacie zjazd KSČ - 30. októbra až 2. novembra 1921
  • I. zjazd KSČ - 2. až 5. februára 1923
  • II. zjazd KSČ - 1924
  • III. zjazd KSČ - 1925
  • IV. zjazd KSČ - 1927
  • V. zjazd KSČ - 18. až 23. februára 1929, Holešovice, kultúrny dom Domovina
  • VI. zjazd KSČ - 1931
  • VII. zjazd KSČ - 1936
  • VIII. zjazd KSČ 1946 28.03.1946 - 31.03.1946[2]
  • IX. zjazd KSČ 1949 25.05.1949 - 29.05.1949
  • X. zjazd KSČ 1954 11.06.1954 - 15.06.1954
  • XI.zjazd KSČ 1958 18.06.1958 - 21.06.1958
  • XII. zjazd KSČ 1962 04.12.1962 - 08.12.1962
  • XIII.zjazd KSČ 1966 31.05.1966 - 04.06.1966
  • XIV. zjazd KSČ 1971 25.05.1971 - 29.05.1971
  • XV. zjazd KSČ 1976 12.04.1976 - 16.04.1976
  • XVI. zjazd KSČ 1981 06.04.1981 - 10.04.1981
  • XVII. zjazd KSČ 1986 24.03.1986 - 28.03.1986
  • 18. mimoriadny zjazd KSČ – 20. až 21. decembra 1989
  • (Politický výkonný výbor ÚV KSČ 1990 08.01.1990)

Súvisiace politické strany[upraviť | upraviť zdroj]

V Česku je pokračovateľkou KSČS Komunistická strana Čiech a Moravy.

Na Slovensku bola právnou pokračovateľkou Strana demokratickej ľavice, ktorá bola v roku 2004 pohltená stranou SMER - sociálna demokracia. Okrem toho sa slovenskí členovia verní marxizmu-leninizmu ešte v marci roku 1991 odštiepili od SDĽ (teda aj od KSČS) a založili dve nové strany – Zväz komunistov SlovenskaKomunistickú stranu Slovenska – 91, ktoré v roku 1992 splynuli v novú Komunistickú stranu Slovenska.

Politici Komunistickej strany Česko-Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]

Články o politikoch Komunistickej strany Česko-Slovenska sú uvedené v kategórii Politici KSČ.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]