Ateizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Baron Paul d'Holbach – francúzsky filozof a spisovateľ 18 stor. je považovaný za jedného z prvých ateistov.
Richard Dawkins – evolučný biológ, profesor na Univerzite v Oxforde. V súčasnosti jeden z najznámejších aktivistov v boji proti náboženstvám.

Ateizmus (iné názvy: neverectvo; pejoratívne bezbožnosť; expresívne bohaprázdnosť, neznabožstvo, neznajbožstvo; z gr. atheos = bezbožný (a = ne- + theos = boh) môže byť:[1][2][3]

  • v najširšom zmysle absencia viery v existenciu boha alebo bohov
  • v užšom zmysle odmietnutie viery, že Boh alebo bohovia existujú
  • v najužšom zmysle presvedčenie, že žiaden boh/bohovia neexistujú
  • slabá forma ateizmu zvykne byť zamieňaná s: nezastávaním žiadneho konkrétneho postoja ohľadom existencie boha či bohov (teda apateizmus), odmietaním možnosti dokázať alebo vyvrátiť existenciu boha (teda agnosticizmus), alebo s odmietaním zmysluplnosti vety „Boh existuje“ (teda ignosticizmus)
  • pôvodne: popieranie uznávaných vládnucich bohov (napríklad keď prví kresťania odmietali vykonávať kult pohanských bohov)

Zástanca ateizmu sa nazýva ateista (iné názvy: neverec, neveriaci; pejoratívne bezbožník; expresívne bohaprázdnik, neznaboh, neznajboh). Za protiklad ateizmu sa najčastejšie považuje teizmus, čo v je najširšom zmysle viera, že existuje minimálne jeden boh.[4]

Výraz ateizmus používali už grécki básnici v 5. storočí pred Kr., v zmysle ἄθεος (atheos) – "bez boha (bohov)". V staroveku mal viaceré použitie ako urážlivé označenie tých, ktorí odmietali bohov uctievaných väčšinovou spoločnosťou, ktorí boli bohmi opustení, alebo tých, ktorý neboli v žiadnom záväzku v zmysle viery/uctievania bohov. Pojem označoval sociálnu kategóriu vytvorenú ortodoxnými religionistami, do ktorej bol zaradený každý, kto nezdieľal ich náboženské predstavy.[5] Obsahovo bližšie súčasnej podobe sa objavil prvý krát v 16. storočí.[6] So šírením voľnomyšlienkárstva, vedeckého skepticizmu a následnému vzostupu kritiky náboženstva sa jeho použitie obsahovo postupne zužovalo. Prvé osobnosti, ktoré sa samé identifikovali ako ateisti žili v 18. storočí počas osvietenstva.[6] Francúzska revolúcia, známa svojim "bezprecedentným ateizmom," bola prvou veľkou politickou zmenou v dejinách, ktorá obhajovala zvrchovanosť ľudského rozumu.[7]

Argumenty podporujúce ateizmus sú široké: od vedeckých a filozofických až po sociálne či historické. Logické či rozumové dôvody pre nevieru v boha/bohov zahrňujú argumenty ako chýbanie empirických dôkazov,[8] problém zla a ďalšie morálne argumenty, argument z nekonzistentných odhalení, odmietanie konceptov, ktoré nemôžu byť falzifikovateľné, či argument z neviery.[9][10] Neveriaci tvrdia, že ateizmus lepšie prechádza testom Occamovej britvy ako teizmus a že každý sa narodí bez viery v božstvá;[1] z tohto dôvodu argumentujú, že ťarcha dôkazu neleží na ateistoch, ktorý majú dokazovať neexistenciu božstiev, ale na teistoch, ktorí majú poskytnúť dôkazy pre ich existenciu.[10][11] Hoci niektorí ateisti prijali sekulárne filozofie (napr. sekulárny humanizmus, naturalizmus alebo materializmus),[12] neexistuje žiadna ideológia alebo spôsob správania, ku ktorému by sa všetci prikláňali.[13] Podobne nemajú zástancovia ateistického svetonázoru žiadne inštitucionalizované rituály a správanie, ktoré by sa dalo porovnať s rôznymi náboženskými smermi. Ateizmus je inšpirovaný mnohými rozličnými zdôvodneniami, zahrňujúcimi osobné, vedecké, spoločenské, filozofické či historické názory a úvahy.

Keďže koncepcie ateizmu sú rôzne, určiť presné odhady počtu ateistov nie je jednoduché.[14] Podľa medzinárodných prieskumov Win-Gallupovho inštitútu bolo v roku 2012 13% respondentov "presvedčených ateistov",[15] v roku 2015 11%[16]. Starší prieskum British Broadcasting Corporation (BBC) z roku 2004 uvádza zo svetovej populácie 8% ateistov.[17] Ďalšie staršie odhady uvádzajú 2% svetovej populácie, kým nenáboženskí k nim pridávajú ďalších 12%.[18] Podľa týchto prieskumov sú Európa a Východná Ázia oblasťami s najväčším výskytom ateistov. V roku 2015 sa 61% obyvateľov Číny označovalo za ateistov.[19] Výsledky Eurobaromtra z roku 2010 v Európskej únii (EU) ukázali, že 20% jej populácie neverí "v žiaden druh ducha, Boha alebo životnej sily", na čele s Francúzskom (40%) a Švédskom (34%).[20]

Definície a typy[upraviť | upraviť kód]

Diagram ukazuje vzťah medzi definíciami slabého/silného a implicitného/explicitného ateizmu. Explicitne silní/pozitívni/tvrdí ateisti (fialová množina vpravo) tvrdia, že prehlásenie "minimálne jedno božstvo/boh existuje" je nepravdivé. Explicitne slabí/negatívni/mäkkí ateisti (modrá množina vpravo) odmietajú vieru v to alebo sa jej vyhýbajú, že akékoľvek božstvá/bohovia existujú, no zároveň sú bez postoja, že "minimálne jedno božstvo/boh existuje" je nepravdivé tvrdenie. Implicitne slabí/negatívni ateisti (modrá množina vľavo), podľa autorov ako George H. Smith, sú ľudia (malé deti a niektorí agnostici), ktorí neveria v božstvo/boha ale explicitne takúto vieru neodmietajú. (Veľkosti množín nezodpovedajú relatívnej sile jednotlivých skupín v populácii.)

Spisovatelia sa nezhodujú v tom, ako presne definovať a klasifikovať ateizmus;[21] súperia v tom, či nadprirodzené bytosti možno považovať za bohov, či sa jedná o filozofický postoj sám o sebe alebo len o jeho absenciu, alebo či ateizmus potrebuje vedomé, explicitné odmietnutie. Ateizmus sa napríklad považoval za kompatibilný s agnosticizmom, ale tiež s ním bol z iného pohľadu v protiklade.[22] Existujú preto viaceré spôsoby odlíšenia rôznych foriem ateizmu.

Škála[upraviť | upraviť kód]

Časť nejednoznačnosti a kontroverzie ohľadne definície ateizmu je zapríčinená ťažkosťami s dosiahnutím konsenzu pri definovaní slov ako božstvo a boh. Rôznorodosť výrazne odlišných koncepcií Boha a božstiev vedie k odlišným predstavám toho, čo ateizmus predstavuje. Starovekí Rimania napríklad obviňovali kresťanov z ateizmu, pretože neuctievali pohanské božstvá. Ako sa postupne začal chápať teizmus ako viera v akékoľvek božstvo, tento pohľad postupne upadol do nemilosti.[23]

Vzhľadom na rozsah zamietnutých javov, ateizmus môže popierať čokoľvek od existencie božstva po existenciu akýchkoľvek spirituálnych, nadprirodzených, či transcendentných konceptov, ako je budhizmus, hinduizmus, džinizmus a taoizmus.[24]

Implicitný vs. explicitný[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Implicitný a explicitný ateizmus

Definície ateizmu sa tiež rôznia v stupni stanoviska, ktoré osoba zaujíma voči myšlienke existencie boha/bohov. Ateizmus býva niekedy definovaný ako jednoduchá absencia viery v to, že nejaké božstvá/bohovia existujú. Takto široká definícia by zahŕňala aj novorodencov a všetkých ostatných ľudí, ktorí neboli vystavení teistickým myšlienkam. Už v roku 1772 Barón d'Holbach povedal, že "Všetky deti sa rodia ako ateisti; nemajú žiadnu predstavu Boha."[25] Podobne sa George H. Smith (1979) domnieval, že: "Človek, ktorý je neznalý teizmu je ateista, pretože neverí v boha. Do tejto kategórie by malo patriť aj dieťa s konceptuálnou kapacitou uchopiť daný problém, ale ktoré si stále daný problém neuvedomuje. Fakt, že takéto dieťa neverí v boha ho kvalifikuje ako ateistu."[26] Implicitný ateizmus je "chýbanie teistickej viery bez jej vedomého odmietnutia" a explicitný ateizmus je vedomé odmietnutie viery.

Pre účely svojho článku o "filozofickom ateizme", Ernest Nagel namietal zaradenie jednoduchej absencie teistického pohľadu na svet ako typu ateizmu.[27] Graham Oppy klasifikoval pojmom nevinní tých, ktorí nikdy túto otázku nezvažovali, pretože im chýbala schopnosť akéhokoľvek pochopenia čo je to boh. Podľa neho by sem mohli patriť jednomesační novorodenci, ľudia s ťažkým poranením mozgu alebo pacienti s rozvinutou demenciou.[28]

Pozitívny vs. negatívny[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Negatívny a pozitívny ateizmus

Filozofi ako Antony Flew[29] a Michael Martin[23] rozlišovali pozitívny (silný/tvrdý) a negatívny (slabý/mäkký) ateizmus. Pozitívny ateizmus je výslovné presvedčenie, že bohovia neexistujú. Negatívny ateizmus zahŕňa všetky ostatné formy non-teizmu. Podľa tejto kategorizácie, každý kto nie je teista, je buď negatívny alebo pozitívny ateista. Termíny slabý a silný sú relatívne nové, kým termíny negatívny a pozitívny ateizmus sú historicky staršie; používali sa (mierne odlišnými spôsobmi) vo filozofickej literatúre[29] a katolíckej apologetike.[30] Podľa tohto vymedzenia ateizmu väčšina agnostikov patrí medzi negatívnych ateistov.

Kým Martin, napríklad, tvrdí, že agnosticizmus znamená negatívny ateizmus,[31] mnoho agnostikov považuje svoj pohľad za odlišný od ateizmu.[32][33] Na tvrdenie o nedosiahnuteľnosti poznania pre alebo proti existencii bohov sa niekedy hľadí ako na náznak, že ateizmus potrebuje "skok viery".[34][35] Odpovede bežného ateistu na tento argument sú, že nedokázané náboženské tvrdenia vyžadujú rovnakú úroveň pochybností ako všetky ostatné nedokázané tvrdenia,[36] a že nedokázateľnosť božej existencie neimplikuje jej rovnakú pravdepodobnosť alebo možnosť.[37] Austrálsky filozof J.J.C. Smart dokonca tvrdí, že "niekedy osoba, ktorá je skutočným ateistom, sa môže opisovať, dokonca vášnivo, ako agnostik v dôsledku neprimerane zovšeobecnenému filozofickému skepticizmu, ktorý nám bráni povedať, že vieme čokoľvek, možno s výnimkou matematických dôkazov a formálnej logiky."[38] Preto niektorí ateistickí autori, ako Richard Dawkins preferujú rozlišovanie teistických, agnostických a ateistických pozícií v rámci spektra teistickej pravdepodobnosti — pravdepodobnosti, ktorú dotyčný priradí tvrdeniu "Boh existuje".[39]

Definícia ako neexistujúca alebo nestála[upraviť | upraviť kód]

Pred 18. storočím bola existencia Boha v západnom svete akceptovaná v takej miere, že dokonca bola spochybňovaná možnosť pravého ateizmu. Označuje sa to ako teistický innatizmus — názor, že všetci ľudia veria v Boha od narodenia; z tohto pohľadu boli ateisti v podstate veriaci v popretí.[40]

Existuje aj postoj, ktorý vyhlasuje, že ateisti veľmi rýchlo uveria v Boha v časoch krízy, že konvertujú na smrteľnej posteli, alebo že "v zákopoch niet ateistov".[41] Existujú ale i opačné príklady, medzi nimi práve príklady "ateistov v zákopoch".[42]

Niektorí ateisti namietajú potrebu termínu "ateizmus". Vo svojej kniheLetter to a Christian Nation, Sam Harris píše:

V skutočnosti je "ateizmus" termín, ktorý by ani nemal existovať. Nikto sa nikdy nepotreboval identifikovať ako "nie-astrológ" alebo "nie-alchymista". Nemáme slová pre ľudí, ktorí pochybujú, že je Elvis stále nažive alebo že mimozemšťania putujú galaxiou iba aby ubližovali rančerom a ich dobytku. Ateizmus nie je nič viac ako zvuk, ktorý vydávajú rozumní ľudia v prítomnosti neobhájiteľných náboženských tvrdení.[43]

Pragmatický ateizmus[upraviť | upraviť kód]

Pragmatický ateizmus je postoj, kedy osoba odmieta vieru v boha alebo bohov, pretože je nepotrebná pre pragmatický život. Tento postoj má blízko k apateizmu a praktickému ateizmu.[44]

Argumenty[upraviť | upraviť kód]

Paul Henri Thiry, Baron d'Holbach, obhajca ateizmu v 18.storočí."Zdrojom nešťastia človeka je jeho ignorovanie prírody. Tvrdohlavosť, s ktorou sa drží slepých názorov vstrebaných v detstve, a ktoré sa prelínajú jeho životom; následné predsudky kriviace jeho myseľ a brániace jej v rozlete; to z neho robí otroka fikcie a odsudzuje ho k neustálym chybám."[45]

Epistemologické argumenty[upraviť | upraviť kód]

Searchtool.svg Pozri aj: agnostický ateizmus a teologický nonkognitivizmus

Ateisti tvrdili, že ľudia nedokážu poznať Boha alebo dokázať jeho existenciu. Druhá téza sa označuje ako agnosticizmus, ktorý má mnoho foriem. Vo filozofii imanencie je božská podstata neoddeliteľná od samotného sveta, vrátane ľudskej mysle. Podľa tejto formy agnosticizmu následné obmedzenie perspektívy bráni objektívnej dedukcii viery v boha z tvrdení o jeho existencii. Racionalistický agnosticizmus Kanta a osvietenstvo akceptovali iba znalosti vyvodené ľudskou racionalitou; táto forma ateizmu tvrdí, že bohovia nie sú zo zásady rozpoznateľní a preto nie je možné dokázať, či existujú. Skepticizmus, založený na myšlienkach Davida Huma, tvrdil, že istota o čomkoľvek je nemožná, preto nikto nemôže s istotou vedieť či boh existuje alebo nie. Hume samotný však hlásal, že takéto nepozorovateľné metafyzické koncepty by mali byť odmietnuté ako "sofizmus a ilúzia".[46] Vzťah agnosticizmu k ateizmu je predmetom diskusií; rovnako môže byť považovaný aj za nezávislý, základný svetonázor.[47]

Ďalšie argumenty pre ateizmus, ktoré možno klasifikovať ako epistemologické alebo ontologické, zahrnujú ignosticizmus, hlásajúci nezmyselnosť a nepochopiteľnosť základných termínov ako "Boh" a tvrdení ako "Boh je všemocný." Teologický nonkognitivizmus tvrdí, že vyhlásenie "Boh existuje" nie je tvrdením, ale je nezmyselné alebo rozumovo bezvýznamné. Argumentovalo sa oboma smermi, či ľudia s takýmto svetonázorom môžu byť zaradení k nejakému typu ateizmu alebo agnosticizmu. Filozofi A.J. Ayer a Theodore M. Drange odmietajú obe kategórie, argumentujúc, že oba tábory "Boh existuje" akceptujú ako tvrdenie; namiesto toho považujú nonkognitivizmus za kategóriu samú o sebe.[48][49]

Metafyzické argumenty[upraviť | upraviť kód]

Searchtool.svg Pozri aj: Monizmus a Fyzikalizmus

Filozofka Žofia Zdybicka píše: [50]

"Metafyzický ateizmus... obsahuje všetky doktríny metafyzického monizmu (homogenita reality). Metafyzický ateizmus môže byť buď: a) absolútny — výslovné popieranie existencie Boha spojené s materialistickým monizmom (všetky materialistické trendy, v staroveku i súčasnosti); b) relatívny — implicitné odmietanie Boha vo všetkých filozofiách, ktoré, ak akceptujú existenciu absolútna, toto je chápané ako neobsahujúce žiadne atribúty vlastné Bohu: transcendenciu, osobnosť alebo jednotu. Relatívny ateizmus je spájaný s idealistickým monizmom (panteizmom, panenteizmom, deizmom)."


Epikourovi zo Samu sa pripisuje prvé nastolenie problému zla. David Hume vo svojej knihe Dialogues concerning Natural Religion (Rozhovory o prirodzenom náboženstve; 1779) Epikoura citoval v rámci nastolenia argumentu v podobe série otázok:[51] "Chce Boh zabrániť zlu, ale nemôže? Potom je neschopný. Je schopný, ale nechce? Potom je zloprajný. Je schopný aj chce? Potom odkiaľ prichádza zlo? Nie je schopný ani ochotný? Potom prečo ho volať Boh?"

Logické argumenty[upraviť | upraviť kód]

Searchtool.svg Pozri aj: Argumenty proti existencii Boha, Problém diabla a Argument z neviery

Niektorí ateisti zastávajú názor, že rôznym predstavám boha, ako napríklad osobnému bohu kresťanstva, sú prisudzované logicky nekonzistentné vlastnosti. Predkladajú deduktívne argumenty proti existencii Boha, ktoré cielia na nekompatibilitu jednotlivých vlastností, ako je dokonalosť, status stvoriteľa, nemennosť, vševedúcnosť, všadeprítomnosť, všemohúcnosť, omnibenevolencia, transcendentálnosť, bytostnosť (samostatná bytosť), netelesnosť, spravodlivosť a milosrdenstvo.[52]

Teodícejskí ateisti veria, že svet ako ho vnímajú nemôže byť uvedený do súladu s kvalitami, ktoré bežne pripisovujú bohu a bohom teológovia. Namietajú, že vševedúci, všemohúci a všeodpúšťajúci Boh nie je kompatibilný so svetom, kde je zlo a utrpenie, a kde je božia láska pred mnohými ľuďmi ukrytá.[53] Podobný argument sa pripisuje aj Siddhárthovi Gautamovi, zakladateľovi budhizmu.[54]

Reduktívne výstupy náboženstva[upraviť | upraviť kód]

Searchtool.svg Pozri aj: Evolučný pôvod náboženstiev, Evolučná psychológia náboženstva a Psychológia náboženstva

Filozof Ludwig Feuerbach[55] a psychoanalytik Sigmund Freud tvrdili, že Boh a ostatné náboženské predstavy sú ľudským výtvorom, určeným na naplnenie rôznych psychologických a emocionálnych túžob alebo potrieb. S týmto názorom sa stotožňujú aj mnohí budhisti.[56] Karl Marx a Friedrich Engels, ovplyvnení Feuerbachovým dielom, tvrdili, že viera v Boha a náboženstvo sú sociálne funkcie, používané tými pri moci na vykorisťovanie pracujúcej triedy. Podľa Michaila Bakunina "myšlienka Boha predstavuje vzdanie sa ľudského rozumu a spravodlivosti; je to najsilnejšie popretie ľudskej slobody a nevyhnutne končí teoretickým i praktickým zotročením ľudstva." Obrátil Voltairov aforizmus, že ak by Boh neexistoval, bolo by nevyhnutné si ho vymyslieť takto: "ak by Boh skutočne existoval, bolo by nevyhnutné s ním skoncovať."[57]

Ateizmus, náboženstvá a spiritualita[upraviť | upraviť kód]

Searchtool.svg Pozri aj: Neteistické náboženstvo

Ateizmus sa vzájomne nevylučuje s niektorými náboženskými a spirituálnymi systémami viery, ako hinduizmus, džinizmus, budhizmus, synteizmus, raeliánske hnutie[58] a novopohanstvo[59] ako je Wicca.[60] Āstické hinduistické školy považujú ateizmus za platnú, hoci veľmi ťažkú cestu k mókša, pretože ateista nemôže na svojej ceste očakávať žiadnu pomoc od božstva.[61] Džinizmus verí, že vesmír je večný a nie je preto potrebný božský stvoriteľ, avšak tírthankarovia sú uctievané bytosti, ktoré dokážu prekročiť priestor a čas[62] a majú väčšiu moc ako boh Indra.[63] Sekulárny budhizmus neobhajuje vieru v bohov. Ranný budhizmus bol ateistický, keď cesta Gautamu Buddhu nespomínala žiadnych bohov. Neskoršie koncepcie budhizmu považujú Budhu samotného za boha, naznačujú, že jeho prívrženci môžu dosiahnuť božskosť a uctievajú Bódhisattvov[64] a Večného Budhu.

Ateizmus a negatívna teológia[upraviť | upraviť kód]

Searchtool.svg Pozri aj: Ateizmus a negatívna teológia

Apofatická (negatívna) teológia je často hodnotená ako verzia ateizmu alebo agnosticizmu, pretože nemôže skutočne skutočne povedať, že Boh existuje.[65] "Porovnanie je však surové, pretože konvenčný ateizmus berie existenciu Boha ako predikát, ktorý môže byť popretý ("Boh neexistuje"), kým negatívna teológia popiera, že Boh má predikáty (vlastnosti)".[66] "Boh alebo božstvo je" bez schopnosti prisúdiť mu vlastnosti (teda "čo Boh je") by bolo predpokladom pozitívnej teológie v negatívnej teológii, ktorý odlišuje teizmus od ateizmu. "Negatívna teológia je doplnkom, nie nepriateľom pozitívnej teológie".[67]

Ateistické filozofie[upraviť | upraviť kód]

Searchtool.svg Pozri aj: Ateistický existencializmus a Sekulárny humanizmus

Axiologický, alebo konštruktívny ateizmus odmieta existenciu bohov v prospech "vyššieho absolútna", ako je humanita. Táto forma ateizmu preferuje humanitu ako absolútny zdroj etiky a morálnych hodnôt, and umožňuje jedincom riešiť morálne problémy bez uchyľovania sa k Bohu. Marx a Freud používali tento argument na vyjadrenie posolstiev slobody, plného rozvoja a neobmedzeného šťastia.[68] Jedna z najčastejších kritík ateizmu tvrdí opak: že popretie existencie boha vedie buď k morálnemu relativizmu a nechá jedinca bez morálnych alebo etických základov,[69] alebo vedie k nešťastnému a bezcieľnemu životu.[70] Blaise Pascal predložil tento názor v diele Myšlienky (Pensées).[71]

Francúzsky filozof Jean-Paul Sartre sa sám identifikoval ako predstaviteľ "ateistického existencializmu;"[72] menej znepokojený popieraním existencie Boha ako zistením, že "človek potrebuje ... nájsť znovu seba samého a pochopiť, že pred ním samým ho nedokáže zachrániť nič, dokonca ani platný dôkaz existencie Boha."[73] Sartre uvádza, že dôsledkom jeho ateizmu bolo pochopenie, že "ak Boh neexistuje, existuje minimálne jedna bytosť, u ktorej existencia predchádza podstate, bytosť, ktorá existuje predtým ako môže byť definovaná akýmkoľvek konceptom, a ... tou bytosťou je človek."[72] Praktický dôsledok takéhoto ateizmu opísal ako chápanie, že neexistujú a priori pravidlá alebo absolútne hodnoty, na ktoré sa možno dovolávať, aby riadili správanie ľudí, a že títo ľudia sú "odsúdení" k tomu, aby si ich pre seba vytvorili sami, čo robí "človeka" absolútne "zodpovedného za všetko, čo robí".[73]

Náboženstvo a morálka[upraviť | upraviť kód]

Searchtool.svg Pozri aj: Ateizmus a náboženstvo, Kritika ateizmu, Sekulárna etika a Sekulárna morálka

Spojenie s pohľadmi na svet a sociálnym správaním[upraviť | upraviť kód]

Sociológ Phil Zuckerman analyzoval predchádzajúci sociálny výskum v oblasti sekularizmu a neviery a dospel k záveru, že úroveň spoločnosti má pozitívnu koreláciu s ireligiozitou. Zistil, že oveľa menší podiel ateizmu a sekularizmu je v chudobnejších, menej rozvinutých krajinách (najmä v Afrike a Južnej Amerike) ako v bohatších industrializovaných demokraciách.[74][75] Jeho zistenia vzťahujúce sa špecificky k ateizmu v USA boli, že pri porovnaní s veriacimi ľuďmi v tejto krajine sú "ateisti a sekulárni ľudia" menej nacionalistickí, s menšími predsudkami, sú menší antisemiti, rasisti, dogmatici, etnocentrici, majú viac otvorenú myseľ a sú menej autoritatívni. V štátoch USA s najväčším podielom ateistov je počet vrážd nižší ako priemer. V najreligióznejších štátoch je naopak počet vrážd vyšší ako priemer.[76][77]

Ireligiozita[upraviť | upraviť kód]

Budhizmus je niekedy opisovaný ako neteistický pre chýbanie boha-stvoriteľa; to ale može byť príliš zjednodušený pohľad.[78]

Ľudia, ktorí a sami identifikujú ako ateisti sú často považovaní za ireligióznych, ale aj niektoré sekty v rámci veľkých náboženstiev odmietajú existenciu osobného božstva - stvoriteľa.[79] V posledných rokoch určité náboženské denominácie zvýšili počet otvorene ateistických nasledovníkov; ako napríklad ateistický alebo humanistický judaizmus[80][81] alebo kresťanský ateizmus.[82][83][84]

V najprísnejšom zmysle pozitívny ateizmus nezahrňuje žiadne špecifické viery okrem neviery v akékoľvek božstvo; ateisti tak v podstate môžu nasledovať neobmedzený počet spirituálnych "ciest". Z toho istého dôvodu môžu ateisti zastávať široké spektrum etických postojov, od morálneho univerzalizmu humanizmu, ktorý hlása, že morálny kód by mal byť aplikovaný konzistentne na všetkých ľudí, po morálny nihilizmus, ktorý hlása, že morálka je bezvýznamná.[85] Ateizmus je akceptovaný ako oprávnená filozofická pozícia v niektorých variantoch hinduizmu, džinizmu a budhizmu.[86]

Filozofi ako Slavoj Žižek,[87] Alain de Botton,[88] Alexander Bard a Jan Söderqvist[89] tvrdia, že ateisti by mali prevziať náboženstvo ako akt vzdoru proti teizmu, presnejšie nenechať náboženstvo ako monopol teistom.

Božské velenie[upraviť | upraviť kód]

Podľa Platónovho Eutyfrona je úloha bohov v určení toho, čo je dobré a zlé buď nepotrebná alebo arbitrárna (absolutistická). Argument, že morálka musí byť odvodená od Boha a nemôže existovať bez múdreho tvorcu, bol pretrvávajúcim znakom filozofickej i politickej diskusie.[90][91] Morálne imperatívy ako "vražda je zlo" sú chápané ako božie zákony, vyžadujúce božského tvorcu zákonov a sudcu. Avšak mnoho ateistov namieta, že zákonné chápanie morálky je falošnou analógiou, a že morálka nezávisí na tvorcovi zákonov rovnakým spôsobom ako na ňom závisia zákony.[92] Friedrich Nietzsche veril v morálku nezávislú od teistickej viery a postuloval, že morálka založená na Bohu "má pravdu iba ako Boh je pravda — stojí a padá na viere v Boha".[93][94][95] Pre Immanuela Kanta dôvod na prispôsobenie sa pravidlám má svoju hodnotu v zmysle 'kategorických imperatívov', ktoré samy v sebe obsahujú zmysel svojho dodržiavania.

Existujú normatívne etické systémy, ktoré nepotrebujú princípy a pravidlá dané božstvom. Niektoré obsahujú etiku cnosti, spoločenskú zmluvu, Kantovu etiku, utilitarizmus a objektivizmus. Sam Harris navrhol, že recept na morálku (etické pravidlá) nie sú iba záležitosť vhodná ako objekt filozofie, ale že môžme zmysluplne praktizovať vedu o morálke. Každý takýto vedecký systém však musí odpovedať na kritiku stelesnenú v naturalistickom omyle.[96]

Filozofi Susan Neiman[97] a Julian Baggini[92] (okrem iných) tvrdia, že chovať sa eticky iba pre božský mandát nie je skutočné etické správanie, ale len slepá poslušnosť. Baggini argumentuje, že ateizmus je pre etiku vyššia báza, vyhlasujúc, že morálny základ mimo náboženských imperatívov je nevyhnutný pre prieskum morálnosti samotných imperatívov — byť schopný rozlíšiť, napríklad, že "zabiješ" je nemorálne aj keď to nejaké náboženstvo prikazuje — a preto sú ateisti vo výhode, lebo sú k týmto posúdeniam náchylnejší.[92] Súčasný britský politický filozof Martin Cohen ponúkol viac historicky zameraný príklad Biblických príkazov v prospech mučenia a otroctva ako dôkaz toho, ako náboženské príkazy nasledujú politické a sociálne zvyky a nie naopak.[98]

Kritika náboženstva[upraviť | upraviť kód]

Searchtool.svg Pozri aj: Kritika náboženstva

Niektorí významní ateisti — v súčasnosti najmä Christopher Hitchens, Daniel Dennett, Sam Harris a Richard Dawkins, nasledujú takých mysliteľov ako Bertrand Russell, Robert G. Ingersoll, Voltaire a spisovateľ José Saramago — kritizovali náboženstvá, citujúc škodlivé aspekty náboženských praktík a doktrín.[99]

Politický teoretik a sociológ 19. storočia Karl Marx nazýval náboženstvo "vzdychom utláčaného stvorenia, srdcom bezcitného sveta a dušou bezduchých podmienok. Je to ópium ľudstva." Pokračoval: "Zrušenie náboženstva ako iluzórneho šťastia ľudí je požiadavkou pre ich skutočné šťastie. Vyzvať ich, aby sa vzdali svojich ilúzií o svojom stave, je vyzvať ich, aby sa vzdali stavu, ktorý vyžaduje ilúzie. Kritika náboženstva je preto v zárodku kritikou toho údolia sĺz, ktorého svätostánkom je náboženstvo."[100] Lenin povedal, že "každá náboženská myšlienka a každá idea Boha je nevyčísliteľná špinavosť ... toho najhoršieho druhu, 'infekcia' toho najodpornejšieho druhu. Milióny hriechov, špinavé skutky, akty násilia a fyzické nákazy... sú oveľa menej nebezpečné ako rafinovaná, spirituálna idea Boha navlečená do najmúdrejších ideologických kostýmov ..."[101]

Sam Harris kritizuje závislosť západných náboženstiev na božskej autorite ako prepožičiavanie sa autoritarizmu a dogmatizmu.[102] Existuje korelácia medzi náboženským fundamentalizmom a náboženskou orientáciou (keď sa náboženstvo vyznáva preto, lebo slúži skrytým záujmom)[103] a autoritárstvom, dogmatizmom a predsudkami.[104] Tieto argumenty — spojené s historickými udalosťami, ktoré demonštrujú hrozby plynúce z náboženstva, ako sú križiacke výpravy, inkvizícia, čarodejnícke procesy a teroristické útoky — sa používali ako reakcie na tvrdenia o pozitívnych efektoch náboženskej viery.[105] Veriaci reagujú, že aj režimy, ktoré sa hlásia k ateizmu, ako napr. Sovietsky zväz, sú tiež vinné z masového vraždenia.[106][107] Na tieto tvrdenia odpovedajú ateisti ako Sam Harris a Richard Dawkins, že Stalinove zverstvá neboli ovplyvnené ateizmom, ale dogmatickým marxizmom, a že Stalin a Mao síce boli ateisti, no svoje činy v mene ateizmu nepáchali.[108]

Dôvody pre ateizmus[upraviť | upraviť kód]

Hoci nie všetci ateisti tvrdia, že majú racionálne dôvody pre svoj svetonázor, väčšina trvá na tom, že ich ateizmus je založený na rozumových a racionálnych dôvodoch. Veľa ateistov zastáva taktiež názor, že keďže ich postoj nevyžaduje žiadnu vieru okrem viery v to, čo je možné pozorovať priamo našimi zmyslami, je teda bremeno dôkazu existencie boha (bohov) na teistoch, a nie na ateistoch dôkaz jeho neexistencie. Častým argumentom v prospech tohto postoja je, že principiálne je možné veriť v čokoľvek (čarodejnice, vlkodlaci, upíri, morské panny, mimozemské bytosti, atď.), a preto je úlohou toho, kto zastáva existenciu danej entity či schopnosti, túto existenciu dokazovať a oddeľovať fakty od rôznych mýtov a legiend.

Filozofické dôvody[upraviť | upraviť kód]

Niektorí ateisti zakladajú svoj postoj na racionálnych alebo filozofických základoch, tvrdiac, že ich postoj je založený na logickej analýze a následnom odmietnutí teistických a náboženských predstáv. Tieto argumenty proti existencii boha vychádzajú z veľkého počtu rôznych problémov spojených s náboženskými vierami. Hlavným problémom medzi nimi je absencia akéhokoľvek dôkazu podporujúceho náboženské tvrdenia. Taktiež namiesto zjednodušenia vysvetlenia akým spôsobom svet funguje, náboženské predstavy naopak toto vysvetlenie komplikujú, a tým prinášajú celý rad nových otázok, ktoré treba zodpovedať. Napríklad: aký je pôvod boha (bohov), kde sídli, akými pravidlami sa riadi, aký je vzťah Boha (bohov) a známych prírodných zákonov, atď.

Veľa ateistov zastáva názor, že ich svetonázor je iba absenciou určitej viery, a teda že jedinou obranou, ktorú ateizmus potrebuje, je neustály nápor proti náboženským tézam. Ak sú všetky argumenty teistov vyvrátené, nonteizmus, ako jediná možnosť, sa stane všeobecne platnou. Po stáročia mnoho zástancov ateizmu oponovalo a vyvracalo takzvané dôkazy božskej existencie. Či však všetky argumenty v prospech náboženstiev boli vyvrátené, je naďalej predmetom debaty.

Vo všeobecnosti ateisti tvrdia, že tieto dôkazy boli úspešne vyvrátené.

Existuje taktiež množstvo ateistov, ktorí napadajú špecifické formy teizmu kvôli ich vnútornej rozporuplnosti. Jeden z najbežnejších argumentov proti existencii boha je takzvaný problém zla (teodicea).

Problém zla je pravdepodobne najpretrvávajúcejší a najsilnejší argument ateistov proti rôznym náboženským vieram. Kresťanský apologéta William Lane Craig ho priliehavo nazval ateistický smrtiaci argument (atheist's killer argument). V skratke tento problém je, že existencia zla vo svete je logicky nezlučiteľná s existenciou dobrotivého Boha, a že je teda rozumnejšie usudzovať, že žiaden Boh neexistuje, ako to, že jestvuje, ale neurobí nič, aby zastavil zlo na Zemi.

Vedecké dôvody[upraviť | upraviť kód]

Väčšina náboženstiev učí, že ľudstvo a vesmír boli stvorené jedným či viacerými bohmi určitým, viac či menej presným spôsobom. Veľa ľudí, tak ateistov ako i nábožensky založených ľudí, vníma takéto náuky v príkrom protiklade s poznatkami modernej vedy, najmä však evolúcie. Pre niektorých ateistov je toto postačujúci dôvod na odmietnutie takýchto náboženstiev. Na druhej strane niektorí veriaci z tohto protikladu vyvodzujú opačný záver – že evolúcia je mylná – a zastávajú kontroverzný a pseudovedecký kreacionizmus, navzdory prakticky absolútnemu konsenzu medzi vedcami ohľadne pravdivosti evolučnej teórie. Iní teisti akceptujú evolúciu ako vedecký fakt, ale nevidia rozumné dôvody pre to, že by medzi učením ich náboženstva a evolúciou bol rozpor.

Je známym faktom, že ľudia zdieľajú 98 % svojho genetického kódu so šimpanzmi, 90 % s myšami, 21 % s hlístou a 7 % s baktériou E. coli. Takáto perspektíva ale nie je celkom odlišná od väčšiny náboženstiev, ktoré prisudzujú človeku jedinečné a centrálne postavenie vo vesmíre, napríklad podľa učenia kresťanstva, islamu a judaizmu bol človek stvorený na Obraz Boží, aby stál na kvalitatívne vyššej úrovni ako zvyšok tvorstva Zeme, pretože na Boží obraz bola stvorená najmä jeho duša.

Podobne skutočnosť, že naše Slnko je len jedinou z miliárd hviezd v Galaxii, ktorá samotná je nepatrná medzi miliardami iných galaxií v nami pozorovateľnom vesmíre, a fakt, že ľudia obývajú vesmír len po zhruba 0,0015 % doby jeho existencie, považuje väčšina ateistov za dostatočný na odmietnutie myšlienky, že vesmír bol stvorený, aby mu vládol človek.

V zásade je západná veda založená na predpoklade, že vesmír je riadený nemennými prírodnými zákonmi, ktoré je možné určiť pomocou experimentov. Tie následne tvoria spoľahlivý základ pre všetky technické disciplíny, ktoré predpokladajú absenciu božích alebo nadprirodzených zásahov. Úspech moderných vedeckých a technických disciplín by takto naznačoval absenciu nadprirodzených bytostí alebo ich neochotu so svetom akokoľvek interagovať. Veľa ateistov preto verí, že najjednoduchším vysvetlením je, že neexistujú žiadne božstvá. Evolúcia sama však nie je experimentálne dokazatelná.

Evolučná teória[upraviť | upraviť kód]

Činnosť Charlesa Darwina ohľadne evolučnej teórie vyvracia učenie prakticky akéhokoľvek náboženstva. Vznik života sa v rôznych náboženstvách spája s bohmi a nadprirodzenými bytosťami v rôznych náboženských knihách, bájach a povestiach. Naproti tomu Darwinova evolúcia ukazuje postupný vznik zložitejších foriem života z jednoduchších, adaptovanie sa na nové prostredie. Napríklad z niektorých rýb sa postupne stali obojživelníky po tom, čo sa určitý čas prispôsobovali životu v pobrežných vodách a mali potrebu pohybovať sa v zmenených podmienkach. Predstava, že sa aj moderný človek vyvinul zo svojich predkov (Homo Sapiens, Homo Erectus, Homo Habilis a ďalšie vývojové stupne) však nie je pre akékoľvek náboženstvo neprijateľná, pretože ukazuje, že Boh mohol evolúciu použiť ako nástroj na vznik človeka a celého stvorenia.

Charles Darwin však nebol ateista, sám sa považoval za agnostika.

Osobné dôvody[upraviť | upraviť kód]

Rovnako ako ateisti s filozofickým odôvodnením, existujú aj ateisti, ktorí ako dôvod uvádzajú spoločenské, psychologické, praktické a iné odôvodnenia svojho postoja.

Niektorí ateisti usudzujú, že ľudský život je lepší a užitočnejší s ateistickým pohľadom na svet, ako s teistickým. Na podporu tohto názoru môžu uvádzať, že je omnoho prospešnejšie pre spoločnosť hľadať odpovede na otázky pomocou prírodných vied než pomocou nadprirodzených síl a viery. K morálnym dôvodom pre ateizmus často zahrňujú „prípady, kedy urobiť to čo je správne, je možné len s pohľadom na svet aký zastáva ateista, pretože nie je viazaný prikázaniami svojho učenia. Ľudia, ktorí nedokážu akceptovať predstavu zlého boha, vyvodzujú záver, že akékoľvek nemorálne náboženstvo je nepravé.“ Praktické dôvody pre ateizmus zahrnujú „dôvody, prečo uprednostnenie ateistického svetonázoru pred teistickým prináša pozitívne dôsledky pre osobný život.“

Argumenty, že náboženstvá šíria nemorálnosť sa často opierajú o fakt, že množstvo násilia a vojen vzniklo len kvôli náboženským vieram a rituálom.

Niektorí ľudia prijímajú ateistický postoj pretože vyrastali v prostredí, kde je ateizmus relatívne bežným, alebo boli vychovaní ateistickými rodičmi. Väčšina ateistov tvrdí to isté o väčšine veriacich. Napríklad väčšina ľudí, ktorí vyrástli v prostredí obývanom prevažne židovskou, hinduistickou, moslimskou alebo kresťanskou kultúrou, taktiež príjme náboženstvo tejto prevládajúcej kultúry, alebo krajiny.

Kresťanský psychológ Paul Vitz (1999) tvrdí, že „Veľa ľudí má psychologické dôvody pre ateizmus“ a „neuro-psychologické bariéry pre vieru v boha hrajú v tomto významnú úlohu.“

Pozri Vitz (1999) a Rizzuto (1998).

Hoci je bežné poukazovať na psychologické dôvody prečo niekto zastáva ateistický názor, je dôležité poznamenať, že emócie a pocity hrajú dôležitú úlohu nielen v živote teistov ale i ateistov. V každom prípade, pochopenie psychologického pôvodu pre vieru v Boha môže prispieť k posilneniu ateistického presvedčenia proti náboženským vieram.Pozri aj syndróm pravého veriaceho a psychológia náboženstva.

Historické dôvody[upraviť | upraviť kód]

Veľa náboženstiev vytvorilo vieru v mnohých bohov alebo nadprirodzené mocnosti, z ktorých každý bol spojovaný s určitým nevyjasneným fyzikálnym javom. Napríklad v starovekom Grécku bol Hádes boh mŕtvych, Helios boh slnka, Zeus boh bleskov a Poseidón boh mora a zemetrasenia. V dobách keď nebola dostupná žiadna vedecká teória, ktorá by mohla vysvetliť dané prírodné javy, ľudia hľadajúci vysvetlenia ich pripisovali nadprirodzeným silám. Drvivá väčšina týchto javov bola dnes už vedeckým spôsobom objasnená. Niektorí ateisti argumentujú, že všetky náboženské viery majú rovnaký alebo podobný základ, a teda že sú všetky obdobne prekonané a zastarané.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Krajina s najvyšším podielom ateistov v Európe je Česko. Podľa sčítania ľudu v roku 2001 tvoria 59 % populácie.[109]

Na Slovensku je podiel ateistov 13%.[110]

Najvyšší podiel ateistov na svete je podľa sčítania ľudu vo Vietname, kde tvoria takmer 81%.[111]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Harvey, Van A. Agnosticism and Atheism, z The new Encyclopedia of unbelief (Flynn 2007, str. 35): "Pojmy ATEIZMUS a AGNOSTICIZMUS vedú k dvom rozdielnym definíciám. Prvá vychádza z priamych významov gréckeho "theos" (božstvo) a "gnosis" (poznať, vedieť) v zmysle, že ateizmus je jednoducho chýbanie viery v boha/bohov a agnosticizmus chýbanie znalostí/vedomostí o tomto špecifickom subjekte. Druhá definícia má na mysli ateizmus ako explicitné odmietnutie existencie boha/bohov a agnosticizmus ako pozíciu niekoho kto, pretože existencia bohov je nepoznateľná, sa odmieta v tejto veci rozhodnúť... Prvá je širšia a rozoznáva iba dve možnosti: buď niekto verí v bohov alebo nie. Logicky neumožňuje tretiu možnosť, ako to niekedy tí, ktorí sa označujú za agnostikov prehlasujú. Ak im chýba viera, sú skutoční ateisti. A keďže absencia viery je stav mysle, do ktorého sa narodí každý z nás, bremeno dôkazu leží na tých, kto presadzujú náboženskú vieru. Podporovatelia druhej definície v kontraste s tým považujú prvú definíciu za príliš širokú, pretože zahŕňa neinformované deti rovnako ako presvedčených ateistov. Preto je podľa nich nepravdepodobné, že by bola všeobecne prijatá."
  2. Simon Blackburn, ed. (2008). "atheism". The Oxford Dictionary of Philosophy (2008 ed.). Oxford University Press. ISBN 9780199541430. Retrieved 21 November 2013. "Buď chýbanie viery, že existuje boh, alebo viera, že žiaden neexistuje. Niekedy považovaný za dogmatickejší ako agnosticizmus, na čo ateisti reagujú, že každý je ateista ohľadne väčšiny bohov a oni len jednoducho urobili o krok viac."
  3. PAULIČKA, Ivan a kol.. Všeobecný encyklopedický slovník (A-F). [s.l.] : Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2005. ISBN 8071816183. S. 241. "Popretie boha, zvyčajne nielen ako osobného Boha či bohov teistických náboženstiev, ale každej, aj neosobnej absolútnej skutočnosti; popretie zmysluplnosti a užitočnosti akéhokoľvek náboženstva, pokus pripísať náboženstvu čisto ľudský pôvod a ciele."
  4. Oxford English Dictionary (2nd ed.). 1989. "Viera v boha alebo bohov, ako protiklad ateizmu".
  5. WHITMARSH, Tim. Battling the Gods: Atheism in the Ancient World. [s.l.] : Knopf Doubleday, 2016. ISBN 978-0-307-94877-9. Kapitola 8. Atheism on Trial.
  6. a b WOOTTON, David. Atheism from the Reformation to the Enlightenment. Oxford : Clarendon Press, 1992. ISBN 978-0-19-822736-6. 1. New Histories of Atheism.
  7. HANCOCK, Ralph. The Legacy of the French Revolution. Lanham, Massachusetts : Rowman and Littlefield Publishers, 1996. Dostupné online. ISBN 978-0-8476-7842-6. S. 22. Extrakt zo strany 22 Archived 29 september 2015 at the Wayback Machine
  8. SHOOK, John R.. Skepticism about the Supernatural [online]. [Cit. 2012-10-02]. Dostupné online.
  9. Logical Arguments for Atheism [online]. The Secular Web Library, [cit. 2020-04-04]. Dostupné online.
  10. a b NAVABI, Armin. Why there is no God. [s.l.] : Atheist Republic, 2014. ISBN 9781502775283.
  11. PARSONS, Keith M.. God and the Burden of Proof: Plantinga, Swinburne, and the Analytical Defense of Theism. Amherst, New York : Prometheus Books, 1989. ISBN 978-0-87975-551-5.
  12. FALES, Evan. Naturalism and Physicalism. [s.l.] : [s.n.]. (z The Cambridge Companion to Atheism, Cambridge University Press, 2006))
  13. Baggini, Julian (2003). Atheism: A Very Short Introduction. Oxford University Press. ISBN 978-0-19-280424-2.
  14. ZUCKERMAN, Phil. The Cambridge Companion to Atheism. Ed. Martin, Michael T. Cambridge : Cambridge University Press, 2007. Dostupné online. ISBN 978-0-521-60367-6. S. 56.
  15. Religiosity and Atheism Index [online]. Zurich : WIN/GIA, 27. júl 2012, [cit. 2020-04-05]. Dostupné online.
  16. New Survey Shows the World's Most and Least Religious Places [online]. NPR, 13 April 2015, [cit. 2015-04-29]. Dostupné online.
  17. UK among most secular nations. BBC, 2004-02-26. Dostupné online [cit. 2020-04-05]. (po anglicky)
  18. Religion: Year In Review 2007 -- Britannica Online Encyclopedia [online]. web.archive.org, 2013-12-12, [cit. 2020-04-05]. Dostupné online.
  19. Gallup International Religiosity Index [online]. WIN-Gallup International, April 2015. Dostupné online.
  20. Social values, Science and Technology. [s.l.] : Directorate General Research, European Union, 2010. Dostupné online. S. 207.
  21. Chisholm, Hugh, ed. (1911). "Atheism" . Encyclopædia Britannica (11th ed.). Cambridge University Press. "Termín je všeobecne používaný, avšak veľmi nejednoznačný. Jeho obsah sa mení (a) podľa rôznych definícií božstva, a najmä (b) podľa toho ako je (I.) použitý mysliteľom k popisu jeho vlastného teologického názoru, alebo (II.) skupinou mysliteľov proti ich oponentom. Pri pohľade na (a) je zrejmé, že ateizmus z pohľadu kresťana je veľmi odlišná koncepcia ako z pohľadu deistu, pozitivistu či budhistu."
  22. Martin, Michael (1990). Atheism: A Philosophical Justification. Philadelphia: Temple University Press. ISBN 978-0-87722-642-0. Str. 467–468: "Väčšinovo sa agnostik chápe ako ani veriaci ani neveriaci v to, či boh existuje, a ateista ako neveriaci v to, že boh existuje. Avšak tento všeobecne vnímaný kontrast agnosticizmu a ateizmu bude platiť iba vtedy, ak dotyčný predpokladá, že ateizmus znamená pozitívny ateizmus. Väčšinovo je totiž agnosticizmus kompatibilný s negatívnym ateizmom. Keďže podľa definície negatívny ateizmus jednoducho znamená nemať žiaden koncept boha, je kompatibilný s postojom ani veriť ani neveriť v boha."
  23. a b Martin, Michael, ed. (2006). The Cambridge Companion to Atheism. Cambridge: Cambridge University Press. ISBN 978-0-521-84270-9.OL 22379448M.
  24. "Atheism as rejection of religious beliefs". Encyclopædia Britannica. 1 (15th ed.). 2011. p. 666. 0852294735.
  25. D'HOLBACH, P.H.T.. Good Sense. [s.l.] : [s.n.], 1772. Dostupné online.
  26. Smith, George H. (1979). Atheism: The Case Against God. Buffalo, New York: Prometheus Books. ISBN 978-0-87975-124-1. LCCN 79002726.OL 4401616M
  27. NAGEL, Ernest. Basic Beliefs: The Religious Philosophies of Mankind. [s.l.] : Sheridan House, 1959. Philosophical Concepts of Atheism. Reprint v Critiques of God, editor Peter A. Angeles, Prometheus Books, 1997.
  28. Oppy, Graham (2018). Atheism and Agnosticism. Cambridge University Press. doi:10.1017/9781108555340. ISBN 978-1-108-55534-0
  29. a b Flew, Antony (1976). The Presumption of Atheism, and other Philosophical Essays on God, Freedom, and Immortality. New York: Barnes and Noble.
  30. MARITAIN, Jacques. On the Meaning of Contemporary Atheism. The Review of Politics, July 1949, s. 267–280. Dostupné online. DOI10.1017/S0034670500044168.
  31. Martin 2006, str. 2 : "Ale agnosticizmus je kompatibilný s negatívnym ateizmom v tom, že agnosticizmus znamená negatívny ateizmus. Keďže agnostici neveria v Boha, sú podľa definície negatívni ateisti. to však neznamená, že negatívny ateizmus automaticky znamená agnosticizmus. Negatívny ateista môže, ale nemusí veriť v Boha.
  32. KENNY, Anthony. What I believe. [s.l.] : Continuum, 2006. ISBN 978-0-8264-8971-5. Why I Am Not an Atheist.
  33. Why I'm Not an Atheist: The Case for Agnosticism [online]. Huffington Post, 28 May 2013, [cit. 2013-11-26]. Dostupné online.
  34. O'BRIEN, Breda. Many atheists I know would be certain of a high place in heaven. Irish Times, 7 July 2009. Dostupné online [cit. 2011-04-09].
  35. WARNER, Matthew. More faith to be an atheist than a Christian [online]. 8 June 2012, [cit. 2013-11-26]. Dostupné online.
  36. Baggini 2003, strany 30–34. "Kto vážne tvrdí, že by sme mohli povedať 'Ani verím ani neverím, že pápež je robot', alebo 'pokiaľ ide o to, či ma tento kúsok čokolády zmení alebo nezmení na slona, som úplný agnostik'? V prípade chýbania akýchkoľvek dobrých dôvodov pre vieru v tieto exotické vyhlásenia, ich priamo odmietame, neodkladáme rozhodnutie."
  37. Baggini 2003, str. 22. "Nedostatok dôkazov nie je dôvodom na pozastavenie rozhodnutia. Je to preto, lebo ak aj nám chýba absolútny dôkaz, stále môžme mať obrovské množstvo dôkazov alebo jedno vysvetlenie, ktoré je oveľa lepšie ako jeho alternatívy."
  38. SMART, J.C.C.. Atheism and Agnosticism [online]. Stanford Encyclopedia of Philosophy, 9. marec 2004. Dostupné online.
  39. Dawkins, Richard (2006). The God Delusion. Bantam Press. ISBN 978-0-593-05548-9
  40. CUDWORTH, Ralph. The True Intellectual System of the Universe: the first part, wherein all the reason and philosophy of atheism is confuted and its impossibility demonstrated. [s.l.] : [s.n.], 1678.
  41. Pozri napríklad: PRESSLEY, Sue Anne. Atheist Group Moves Ahead Without O'Hair. The Washington Post, 8 September 1996. Dostupné online [cit. 2014-10-22].
  42. LOWDER, Jeffery Jay. Atheism and Society [online]. 1997, [cit. 2011-04-09]. Dostupné online.
  43. Harris, Sam (19 September 2006). Letter to a Christian Nation. Knopf.ISBN 978-0-307-27877-7. OL 25353925M
  44. What is a Pragmatic Atheist? [online]. . Dostupné online.
  45. Paul Henri Thiry, Baron d'Holbach, System of Nature; or, the Laws of the Moral and Physical World (Londýn, 1797), Kniha I., str. 25
  46. Hume 1748, Časť III: "Ak vezmeme do rúk akýkoľvek zväzok; o napríklad o teológii alebo škole metafyziky; položme si otázku; Obsahuje akékoľvek abstraktné zdôvodnenie týkajúce sa množstva alebo počtu? Nie. Obsahuje akékoľvek experimentálne zdôvodnenie týkajúce sa skutočnosti alebo existencie? Nie. Hoďte ho preto do ohňa: pretože nemôže obsahovať nič iné ako sofizmus a ilúzie."
  47. Zdybicka, Zofia J. (2005). "Atheism" (PDF). In Maryniarczyk, Andrzej (ed.). Universal Encyclopedia of Philosophy. 1. Polish Thomas Aquinas Association. Retrieved 9 April 2011
  48. Drange, Theodore M. (1998). "Atheism, Agnosticism, Noncognitivism Archived 10 máj 2013 at WebCite". Internet Infidels, Secular Web Library.
  49. Ayer, A. J. (1946). Language, Truth and Logic. Dover. pp. 115–116. In a footnote, Ayer attributes this view to "Professor H.H. Price".
  50. Zdybicka, Zofia J. (2005). "Atheism" (PDF). In Maryniarczyk, Andrzej (ed.).Universal Encyclopedia of Philosophy. 1. Polish Thomas Aquinas Association.
  51. Hume, David (1779). Dialogues Concerning Natural Religion . London.OL 7145748M
  52. Various authors. Logical Arguments for Atheism [online]. Internet Infidels, [cit. 2012-10-02]. Dostupné online.
  53. DRANGE, Theodore M.. The Arguments From Evil and Nonbelief [online]. Internet Infidels, 1996, [cit. 2012-10-02]. Dostupné online.
  54. V.A. Gunasekara, The Buddhist Attitude to God [online]. . Dostupné online. V Bhuridatta Jataka, "Budha namieta, že tri najčastejšie vlastnosti pripisované Bohu, teda vševedúcnosť, všemocnosť a benevolencia k ľudstvu, nemôžu byť všetky vzájomne kompatibilné s existenciálnou skutočnosťou dukkhy."
  55. Feuerbach, Ludwig (1841) The Essence of Christianity
  56. Walpola Rahula, What the Buddha Taught. Grove Press, 1974. str.. 51–52.
  57. BAKUNIN, Michael. God and the State [online]. New York: Mother Earth Publishing Association, 1916, [cit. 2011-04-09]. Dostupné online.
  58. The Raelian Foundation. Intelligent Design. [s.l.] : [s.n.], 2005. Dostupné online. S. 312.
  59. JOHNSON, Philip; CLIFFORD, Ross; LEWIS, Mark. Religious and Non-Religious Spirituality in the Western World ("New Age"). [s.l.] : William Carey Library, 2005. Dostupné online. ISBN 978-0-87808-364-0. S. 194.
  60. MATTHEWS, Carol S.. New Religions. [s.l.] : Chelsea House Publishers, 2009. Dostupné online. ISBN 978-0-7910-8096-2. S. 115.
  61. CHAKRAVARTI, Sitansu. Hinduism, a way of life. [s.l.] : Motilal Banarsidass, 1991. Dostupné online. ISBN 978-81-208-0899-7. S. 65.
  62. PATTANAIK, Devdutt. 63 worthy beings [online]. Mid-day, 18 August 2009, [cit. 2014-07-15]. Dostupné online.
  63. MUNI NAGRAJ. Āgama and Tripiṭaka: A Comparative Study : a Critical Study of the Jaina and the Buddhist Canonical Literature, Volume 1. [s.l.] : Today & Tomorrow's Printers and Publishers, 1986. ISBN 978-81-7022-730-4. S. 203.
  64. KEDAR, Nath Tiwari. Comparative Religion. [s.l.] : Motilal Banarsidass, 1997. Dostupné online. ISBN 978-81-208-0293-3. S. 50.
  65. JACOBS, Jonathan D.. Oxford Studies in Philosophy of Religion. Volume 6. [s.l.] : Oxford University Press, 2015. Dostupné online. ISBN 978-0-19-872233-5. 7. The Ineffable, Inconceivable, and Incomprehensible God. Fundamentality and Apophatic Theology.
  66. Negative Theology as Jewish Modernity. Bloomington, Indiana : Indiana University Press, 2017. Dostupné online. ISBN 978-0-253-02504-3.
  67. BRYSON, Michael E.. The Atheist Milton. Abingdon-on-Thames : Routledge, 2016. Dostupné online. ISBN 978-1-317-04095-8.
  68. Zdybicka, Zofia J. (2005). "Atheism" (PDF). In Maryniarczyk, Andrzej (ed.). Universal Encyclopedia of Philosophy. 1. Polish Thomas Aquinas Association. Retrieved 9 April 2011
  69. GLEESON, David. Common Misconceptions About Atheists and Atheism [online]. 10 August 2006, [cit. 2013-11-21]. Dostupné online.
  70. Smith 1979, str. 275. "Možno najčastejšou kritikou ateizmu je tvrdenie, že nevyhnutne vedie k morálnemu rozkladu."
  71. Pascal, Blaise (1669). Pensées, II: "The Misery of Man Without God".
  72. a b Sartre, Jean-Paul (2004) [1946]. "An existentialist ethics". In Gensler, Harry J.; Spurgin, Earl W.; Swindal, James C. (eds.). Ethics: Contemporary Readings. London: Routledge. p. 127. ISBN 978-0-415-25680-3
  73. a b Sartre, Jean-Paul (2001) [1946]. "Existentialism and Humanism". In Priest, Stephen (ed.). Jean-Paul Sartre: Basic Writings. London: Routledge. p. 45. ISBN 978-0-415-21367-7
  74. NORRIS, Pippa; INGLEHART, Ronald. Sacred and Secular: Religion and Politics Worldwide. [s.l.] : Cambridge University Press, 2004.
  75. BRUCE, Steve. Religion and Politics. Cambridge : [s.n.], 2003.
  76. Atheism, Secularity, and Well-Being: How the Findings of Social Science Counter Negative Stereotypes and Assumptions. Sociology Compass, 2009, s. 949–971. Dostupné online [cit. 2015-06-08]. DOI10.1111/j.1751-9020.2009.00247.x.
  77. Societies without God are more benevolent [online]. The Guardian, 2 September 2010, [cit. 2013-11-21]. Dostupné online.
  78. WALLACE, B. Alan Ph.D.. Is Buddhism Really Non-Theistic? [online]. Boston : November 1999, [cit. 2014-07-22]. S. 8. Dostupné online. "Preto, vo svetle teoretického pokroku z bhavaºga k tath›gatagarbha a k prvotnej múdrosti absolútneho priestoru reality, budhizmus nie je tak jednoducho non-teistický, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať."
  79. Human. [s.l.] : New York: DK Publishing, Inc, 2004. ISBN 978-0-7566-1901-5. S. 299.
  80. Humanistic Judaism [online]. BBC, 20 July 2006, [cit. 2011-04-09]. Dostupné online.
  81. LEVIN, S.. Jewish Atheism. New Humanist, May 1995, s. 13–15.
  82. Christian Atheism [online]. BBC, 17 May 2006, [cit. 2011-04-09]. Dostupné online.
  83. ALTIZER, Thomas J.J.. The Gospel of Christian Atheism. [s.l.] : London: Collins, 1967. Dostupné online. S. 102–103.
  84. LYAS, Colin. On the Coherence of Christian Atheism. Philosophy, January 1970, s. 1–19. DOI10.1017/S0031819100009578.
  85. Smith, George H. (1979). Atheism: The Case Against God. Buffalo, New York: Prometheus Books. ISBN 978-0-87975-124-1. LCCN 79002726.OL 4401616M
  86. CHAKRAVARTI, Sitansu. Hinduism, a way of life. [s.l.] : Motilal Banarsidass Publ., 1991. Dostupné online. ISBN 978-81-208-0899-7. S. 71.
  87. Slavoj Žižek: Less Than Nothing (2012)
  88. Alain de Botton: Religion for Atheists (2012)
  89. Alexander Bard and Jan Söderqvist: The Global Empire (2012)
  90. V Dostojevského Bratoch Karamazovovoch (Kniha 11, kapitola 4) je známy argument: Ak Boh nie je, všetko je dovolené: "'Ale čo sa potom stane z ľudí?' opýtal som sa ho, 'bez Boha a nesmrteľného života? Potom sú všetky veci správne, môžu robiť čo len chcú?'"
  91. Pre Kanta bol predpoklad Boha, duše a slobody praktickou obavou. "Morálka ako taká zakladá systém, šťastie nie, ak nie je šírené v presnom pomere k morálke. To je ale možné iba v zrozumiteľnom svete pod múdrym tvorcom a vládcom. Rozum nás núti prijať takého vládcu, spolu so životom v takom svete, alebo všetky zákony morálky považovať len za neúčinné sny..." (Kritika čistého rozumu, A811).
  92. a b c Baggini, Julian (2003). Atheism: A Very Short Introduction. Oxford University Press. ISBN 978-0-19-280424-2.
  93. Human Rights, Virtue, and the Common Good. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 1996. Dostupné online. ISBN 978-0-8476-8279-9.
  94. The Blackwell Companion to Natural Theology. [s.l.] : Wiley-Blackwell, 11 May 2009. Dostupné online. ISBN 978-1-4051-7657-6.
  95. Victorian Subjects. [s.l.] : Duke University Press, 1991. Dostupné online. ISBN 978-0-8223-1110-2.
  96. MOORE, G.E.. Principia Ethica. [s.l.] : [s.n.], 1903. Dostupné online.
  97. Susan Neiman (6 November 2006). Beyond Belief Session 6 (Conference). Salk Institute, La Jolla, California: The Science Network
  98. Political Philosophy from Plato to Mao, by Cohen, M, Second edition 2008
  99. Harris 2005, Harris 2006, Dawkins 2006, Hitchens 2007, Russell 1957
  100. Marx, K. 1976. Introduction to A Contribution to the Critique of Hegel's Philosophy of Right. Collected Works, v. 3. New York.
  101. Martin Amis(2003). Koba the Dread; London: Vintage Books; ISBN 978-0-09-943802-1; pp. 30–31.
  102. Harris, Sam (apríl 2006). "The Myth of Secular Moral Chaos." Free Inquiry 26 (3). ISSN 0272-0701
  103. Religiousness and mental health: a review. Revista Brasileira de Psiquiatria, 2006, s. 242–250. DOI10.1590/S1516-44462006005000006. PMID 16924349.
  104. Pre príklad pozri: Intrinsic Religion and Authoritarianism: A Differentiated Relationship. Journal for the Scientific Study of Religion, June 1977, s. 179–182. DOI10.2307/1385749. Tiež pozri: Authoritarianism, Religious Fundamentalism, Quest, and Prejudice. International Journal for the Psychology of Religion, 1992, s. 113–133. DOI10.1207/s15327582ijpr0202_5.
  105. HARRIS, Sam. An Atheist Manifesto [online]. Truthdig, 2005, [cit. 2011-04-09]. Dostupné online.
  106. FEINBERG, John S.; FEINBERG, Paul D.. Ethics for a Brave New World. [s.l.] : Stand To Reason, 2010. Dostupné online. ISBN 978-1-58134-712-8.
  107. D'SOUZA, Dinesh. Answering Atheist's Arguments [online]. Catholic Education Resource Center, [cit. 2011-04-09]. Dostupné online.
  108. 10 myths and 10 truths about Atheism Archived 25 máj 2013 at the Wayback Machine Sam Harris
  109. Sčítání lidu, domů a bytů k 1. 3. 2001 - obyvatelstvo Česká republika [online]. Praha : Český statistický úřad, 21.3.2003. Dostupné online. (česky)
  110. CIA World Factbook - Slovakia [online]. REV. 2009-12-28, [cit. 2010-01-17]. Dostupné online. (anglicky)
  111. CIA World Factbook - Vietnam [online]. REV. 2009-12-16, [cit. 2010-01-17]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Ateizmus
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ateizmus