Niccolò Machiavelli

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Niccolò Machiavelli
taliansky štátnik, historik a teoretik politiky
Západná filozofia
Renesancia
Niccolò Machiavelli
Biografické údaje
Meno Niccolò di Bernardo dei Machiavelli
Narodenie 3. máj 1469
Florencia, Taliansko
Úmrtie 21. jún 1527 (58 rokov)
Florencia, Taliansko
Dielo
Škola/tradícia Renesančná filozofia, republikanizmus
Oblasť záujmu Politika, Štát, Vojenská teória, História
Podpis Niccolò Machiavelli, podpis
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Niccolò Machiavelli
(plné texty diel autora)
Spolupracuj na Commons Niccolò Machiavelli
(multimediálne súbory na commons)

Niccolò di Bernardo dei Machiavelli (* 3. máj 1469, Florencia – † 21. jún 1527, Florencia) bol florentský úradník, historik a politický mysliteľ.

Niccolò Machiavelli

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Machiavelli sa narodil vo Florencii, Taliansko, ako prvý syn a tretie dieťa v rodine právnika Bernardo di Niccolò Machiavelli a jeho ženy Bartolomey di Stefano Nelli. Verí sa, že Machiavelliho rodina pochádza zo starej línie markízov z Toskánska a dala Florencii trinásť Gonfalonierov, čo bol jeden z úradov skupiny deviatich občanov vybraných žrebom každé dva mesiace, formujúcich vládu, tzv. Signoriu. Machiavelli ako mnoho Florenťanov, však nebol plnohodnotným občanom Florencie, kvôli v tom čase chápanej podstate Florentského občianstva, dokonca ani za republikánskeho režimu. Jeho mladosť je pomerne nejasná, vieme o ňom až od roku 1498, kedy sa stal predsedom tzv. Druhej Kancelárie a následne pisárom (sekretárom) Rady desiatich - orgánu Florentskej republiky povereného diplomatickými a vojenskými úlohami. Hoci nemal skutočnú právomoc, mal pri 14-ročnom výkone tejto funkcie možnosť dobre sa oboznámiť s politikou vtedajších talianskych štátikov. Zúčastňoval sa rokovaní, vojenských výprav, sledoval, ako vládcovia presadzujú svoju moc.

Jeho politická kariéra sa skončila, keď sa roku 1512 vo Florencii vrátili k moci Mediciovci a odstránili republikánske zriadenie. Machiavelliho dokonca obvinili z prípravy sprisahania, načas ho uväznili a vyhnali z Florencie. Potom žil na svojom majetku pri San Casciano a písal literatúru. Svojich politických ambícií sa nevzdal, ale tieto už neboli naplnené - ani roku 1527, keď bola republika znovu obnovená, a keď Machiavelli náhle zomrel.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svojej literárnej činnosti sa zaoberal najmä politikou. V diele Vladár (1513), ktoré neskôr Montesquieu nazval „politickou lekárňou“, zhŕňa svoje skúsenosti a dopĺňa ich historickými poznatkami a úvahami o ľudskom charaktere. Cieľom diela je poskytnúť kniežatám návod, ako vytvoriť vnútorne i externe silný štát. Na dosiahnutie tohto cieľa, tvrdí Machiavelli, si najprv treba uvedomiť, že ľudí nemotivujú mravné normy alebo ideály, ale len materiálne záujmy (snaha hromadiť majetok), a že sú ľudia od prírody zlí, leniví a degenerujú, ak ich nič nenúti prekonávať tieto prirodzené vlastnosti. Politické usporiadanie štátu teda nie je ani dielo Božie, ani nestojí na nejakých prirodzených právach, a politika silných nie je uskutočňovaním morálnych a právnych zásad, ale štát naopak tvorí egoistická sila silných. Ďalej neemotívne vymenúva a hodnotí diapazón prostriedkov vládnutia (umenie vzbudzovať lásku, podvody, zákerné vraždy atď.). Z tohto hodnotenia mu vyplýva, že najlepšia forma (za daných podmienok) je neobmedzená diktatúra – dokonca celkom chápe vojvodu Cesara Borgiu, ktorý bežne vládol pomocou podvodu a vraždy. Negatívne hodnotí úlohu náboženstva (odvádza ľudí od pozemských cieľov) aj cirkvi (spôsobuje vnútorné rozpory v Taliansku).

Hodnotenie[upraviť | upraviť zdroj]

Machiavelliho často pokladajú za prvého teoretika moderného štátu, t. j. za prvého, kto tematizoval moderný štát ako špecifický politický útvar. Skúmal reálne možnosti politickej vôle a čo má politik robiť, aby dosiahol svoje ciele. Jeho politická koncepcia usúvzťažňovala to, čo Machiavelli vypozoroval na despotizme jeho doby so všeobecnými myšlienkami o práve, slobode a štáte.

Jeho názory na človeka pôsobia pomerne naturalisticky. Jeho názory na politiku možno jednoducho chápať ako ospravedlňovanie každého násilia, ak len prispieva k upevňovaniu štátu. Pojem '"machiavellizmus"' preto aj označuje používanie zákerných, bezohľadných spôsobov na dosiahnutie svojho cieľa, najmä v politike. Treba si však uvedomiť, že jeho názory vychádzajú z pomerne chaotických aj bezohľadných pomerov doby, v ktorej Machiavelli žil.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Historické diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1506/1509 - Rozhovory o prvých desiatich knihách Tita Livia
  • 1521 - O vojenskom umení
  • 1521/1525 - Dejiny Florencie

Komédie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1520 - Mandragora
  • Clízia

Ostatné diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1499 - Discorso sopra le cose di Pisa
  • 1502 - Del modo di trattare i popoli della Valdichiana ribellati
  • 1502 - Del modo tenuto dal duca Valentino nell' ammazzare Vitellozzo Vitelli, Oliverotto da Fermo, etc. (Popis metód použitých miestodržiteľom Valentinom pri zavraždení Vitellozza Vitelliho, Oliverotta da Ferma, atď.)
  • 1502 - Discorso sopra la provisione del danaro
  • 1506 - Decennale primo
  • 1508/1512 - Ritratti delle cose dell'Alemagna
  • 1509 - Decennale secondo
  • 1510 - Ritratti delle cose di Francia
  • 1513 - Vladár (vydaný posmrtne roku 1532)
  • 1515 - Belfagor arcidiavolo, román
  • 1520 - Discorso sopra il riformare lo stato di Firenze
  • 1520 - Sommario delle cose della citta di Lucca
  • 1525 - Frammenti storici

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]