Despotizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Despotizmus je neobmedzená vláda, krutovláda charakterizovaná násilím a bezprávím voči poddaným. Despotizmus nastáva vtedy, keď sa krajina alebo národ ocitli pod mocou tyrana (despotu), čiže vládcu, ktorý vládne bez väčšieho záujmu o podporu verejnosti, ba dokonca ani o skutočné potreby svojho obyvateľstva. Pôvodne, v starom Grécku, výraz turannos nemal negatívny nádych, lenže podobne ako neskôr v prípade nemeckého slova Führer stačil jediný nehodný nositeľ toho titulu a dovtedy neutrálny termín sa zaradil medzi odiózne. Slovom turannos spočiatku označovali človeka, ktorý sa nezákonným spôsobom zmocnil vlády. Modernejší obsah v zmysle diktátorskej moci pribralo toto slovo až neskôr. Aj tak však určenie rozdielu medzi "normálnym" panovníkom a despotom, býva veľmi subjektívne. V 18. storočí barón de Montesquieu vo svojom diele Duch zákonov videl tento rozdiel v tom, že panovník sa pridržiava zákona a tradícii, kým despotova vláda je svojvoľná a nevypočítateľná. No zároveň je pravda aj to, že nemálo panovníkov (napr. Ľudovít XIV. alebo anglický kráľ Karol II.) toto rozhranie prekročilo.

Despotovia si svoj nárok na moc zvyčajne odôvodňujú legálnymi alebo morálnymi argumentmi, často na základe nejakej totalitnej alebo autoritárskej ideológie (marxizmus-leninizmus, arabský socializmus, fašizmus), niekedy prebranej zvonka, inokedy domácej. Nie každý totalitný či autoritársky štát je však automaticky despotický. Niektoré štáty ako Čína po Mao Ce-tungovi alebo Sovietsky zväz po Josifovi Stalinovi, mali viacero vodcov ktorí vládli kolektívne formou oligarchie.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. L. TAYLOR, Steven. 30 sekúnd politiky. Prvé. vyd. Bratislava : Fortuna Libri, 2012. ISBN 978-80-8142-013-9. Kapitola Základná otázka: Kto vládne?, s. 16.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.