Jean-Jacques Rousseau

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jean-Jacques Rousseau
Jean-Jacques Rousseau
francúzsky filozof obdobia osvietenstva

Narodenie 28. jún 1712
Ženeva, Švajčiarsko
Úmrtie 2. júl 1778 (66 rokov)
Ermenonville, Francúzsko

Jean-Jacques Rousseau (* 28. jún 1712, Ženeva, Švajčiarsko – † 2. júl 1778, Ermenonville, Francúzsko) bol francúzsky filozof obdobia osvietenstva, ktorý kritizoval predovšetkým racionalizmus svojej doby a proti preceňovaniu moci rozumu osvietencami požadoval, aby sa nezanedbávala kultúra citu.

Rousseau sa staval skepticky ku kultúrnemu pokroku ľudstva. Vyzdvihoval prírodného človeka nad človeka kultúrneho a volal po návrate k prírode. Základ štátu Rousseau videl v nezrušiteľnej zmluve medzi ľudom a panovníkom. Vo svojej filozofii náboženstva sa Rousseau vyznával z deizmu; odmietal a kritizoval mýtus i rítus. Jednako len veril v možnosť uvedomenia si osobného Boha v emocionálnom náboženskom prežívaní, pričom racionálne zostával Boh neuchopiteľný. Tvrdil, že pokrok vied a umenia vedie k degenerácií ľudskej spoločnosti, že človek sa môže navrátiť k prírode jedine formou výchovy dieťaťa a že príčinou nerovnosti medzi ľuďmi je majetková nerovnosť. Hlásal, že panovník v štáte by mal byť podriadený ľudu a v prípade nespokojnosti ho ľud môže zvrhnúť.

Vplyv Rousseaua[upraviť | upraviť zdroj]

Rousseau do veľkej miery ovplyvnil Francúzsku revolúciu, marxistickú a neo-marxistickú filozofiu, radikálnu demokraciu, liberálny nacionalizmus (v progresívnom kontexte) alebo utopický socializmus. Rozvinul prvé teórie sociálnej spravodlivosti, ovplyvnil romantické hnutie, veľké množstvo filozofov, rozdelil aj ich chápanie subjektu v dejinách novovekej filozofie. [1] V Rousseauvých myšlienkach nachádzali taktiež morálne odôvodnenia svojich činov aj Jean-Paul Marat a Robbespierre počas Francúzskej revolúcie. [2]

Citáty[upraviť | upraviť zdroj]

  • „Človek je od prírody dobrý, spoločnosť ho pokazila.“
  • „Každý zákon, ktorý osobne ľud neschválil, je neplatný: nie je to zákon.“ [3]
  • „Prvý človek, ktorý si ohradil kus zeme a vyhlásil: "Toto je moje" a našiel ľudí dosť hlúpych na to aby mu uverili, bol naozajstným zakladateľom civilizácie. Koľkých vojen, vrážd, koľkého utrpenia a hrôzy sme mohli byť ušetrení, keby sa našiel niekto, kto by strhol jeho plot a zvolal: “Nepočúvajte tohoto samozvaného uchvatiteľa, ste stratení ak zabúdate, že plody zeme patria všetkým, ale zem samotná nikomu.“[4]

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Emil (o výchove)
  • O spoločenskej zmluve
  • Vyznania
  • Rozprava o vedách a umeniach
  • O pôvode nerovnosti medzi ľudmi

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. PERNÝ Lukáš : Biblia Francúzskej revolúcie a priamej demokracie. In : Nové Slovo, 2012 [cit. 2012]. Dostupné online : http://noveslovo.sk/node/659
  2. HAJKO, Dalimír: Tvorcovia veľkých myšlienok. Bratislava: Smena, 1988. s. 163 ISBN 073-018-88 s.159
  3. ROUSSEAU: O společenské smlouvě neboli o zásadách státního práva. Praha : V. Linhart 1949. s.10
  4. ROUSSEAU: Diskurs über die Ungleichheit. cit. podľa vydania Paul Sakmann, Die Krisis der kultur auswahl aut Rousseaus Werken. Leipzig 1931, s. 88

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.