Friedrich Nietzsche

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Friedrich Nietzsche
Západná filozofia
Filozofia 19. storočia
Friedrich Nietzsche
Biografické údaje
Meno Friedrich Wilhelm Nietzsche
Narodenie 15. október 1844
Röcken, Nemecko
Úmrtie 25. august 1900 (55 rokov)
Weimar, Nemecko
Dielo
Škola/tradícia weimarský klasicizmus; predchodca kontinentálnej filozofie, existencializmu, postmodernizmu, postštrukturalizmu, psychoanalýzy
Oblasť záujmu estetika, etika, ontológia, filozofia dejín, psychológia, axiológia
Význačné myšlienky Apolónske a dionýzovské, Boh je mŕtvy, večný návrat, inštinkt stáda, nadčlovek, perspektivizmus, vôľa k moci
Podpis Friedrich Nietzsche, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Friedrich Nietzsche
(plné texty diel autora)
Spolupracuj na Commons Friedrich Nietzsche
(multimediálne súbory na commons)

Friedrich Wilhelm Nietzsche (* 15. október 1844, Röcken pri Lützene – † 25. august 1900, Weimar) bol nemecký filozof a filológ.

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Vychádzal zo Schopenhauerovej metafyziky vôle a darwinistického princípu boja o existenciu a smeroval k vytvoreniu koncepcie nadčloveka, ktorého úlohou má byť zničenie všetkého klamárskeho, chorobného, životunepriateľského. Nietzsche je jedným z najvýznamnejších filozofov života. [1]

Bol profesor na univerzite v Bazileji, kde spoznal Richarda Wagnera.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine protestantského pastora, ktorý však bol "pod papučou" a teda v jeho rodine bola dominantná jeho matka. Neskôr mu otec zomrel a o rok na to aj jeho brat a tak bol vychovávaný medzi samými ženami, čo sa odzrkadlilo aj na jeho živote. Ako každý Nemec vtedajšej doby sa chcel stať vojakom, avšak krátko po narukovaní mal nešťastný pád z koňa, ktorý mu vzal možnosť zotrvať v armáde, ale jeho túžba bola taká veľká, že aj druhýkrát sa mu podarilo do armády dostať, no nie na dlho lebo dostal úplavicu a teraz sa musel už definitívne rozlúčiť s kariérou v armáde. Toto všetko sa podpísalo aj pod jeho chápanie života a taktiež pod jeho duševné zdravie. Ako brilantný študent sa už v roku 1869 stal profesorom klasickej filológie na univerzite v Bazileji, ale v roku 1879 musel zo zdravotných dôvodov školu opustiť. Nasledujúcich 10 rokov strávil na cestách po Európe, kde napísal väčšinu svojich veľkých diel. V januári 1889 v Turíne sa nervovo zrútil, čo mu prekazilo jeho ďalšiu prácu a po zvyšok života ho zmáhalo šialenstvo (progresívna paralýza).

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho filozofiu delíme na 3 obdobia.

  • Zaujíma sa o filozofiu antickú, renesančnú a nemeckú kultúru. Konfrontoval klasický ideál so súčasnou nemeckou kultúrou.
  • Obdobie pozitivizmu, prechádza na pozície scientizmu, zdôrazňuje význam vedy nad umením, jeho vzorom je darwinova teória o vývoji živočíchov (evolučná teória).
  • Vrcholná etapa v jeho filozofii, ktorú reprezentuje životným dielom Tak vravel Zarathustra.

Základné tematické okruhy jeho filozofie:


Najvyššou hodnotou pre Nietzscheho je život, ktorý sa realizuje od vôle k životu až po vôľu k moci. Na rozdiel od Schopenhauera nechápe vôľu ako podstatu sveta, ale ako individuálnu vôľu ľudského jedinca k životu a moci. Tiež sa nestotožňuje s popieraním vôle, ale potvrdzovanie vôle k moci považuje za pozitívnu hodnotu. Človek je výsledkom evolúcie života ktorej biologický mechanizmus sa u človeka zastavil, ale evolúcia pokračuje smerom k nadčloveku.

Nadčlovek už nie je produktom mechanického prírodného procesu, ale produktom ľudskej aktivity, ľudskej vôle k moci. Pod vôľou k moci chápe nielen fyzické a politické násilie, ale aj životné aktivity - snaha niečo poznať, osvojiť si, ovládnuť, využiť, manipulovať, prisvojiť si. Túto ďalšiu evolúciu neurčujú prírodné zákony. Človek sa k nej musí dopracovať sám, presadiť sa svojou vôľou k moci proti priemernému, menejcennému. To dokáže len nadčlovek, ktorý sa oslobodí od pút tradičnej morálky a dokáže prehodnotiť všetky hodnoty storočia upevňované v židovsko-kresťanskej tradícii. Hlásaním pokory, lásky k blížnemu, utrpenia. Náboženská tradícia stavia prekážky neobmedzenej vôli k moci, ktorú presadzujú silní, vznešení, statoční ľudia. V priebehu dejín existujú 2 morálky a dvojaké hodnoty.

    • Morálka pánov - renesančná morálka, ktorá svojimi hodnotami preniká až k pápežovi.
    • Morálka otrokov - kresťanská morálka, ktorej hodnoty sú otrocké. Táto morálka nihilizuje všetko to, čo k morálke pánov prirodzene patrí a interpretuje to ako niečo nepravé a nehodnotné. Pravým a hodnotovým sa stáva to, čo nepochádza z tohto sveta. Vyznačuje sa tým, že zo svojej slabosti a bezmocnosti robí svoju prednosť. Takýmto prevrátením hodnôt sa rodí moc bezmocných, biednych, trpiacich. Nihilizmus znamená, že najvyššie hodnoty sa znehodnocujú. Situáciu človeka v modernom svete charakterizuje takto: ”Boh je mŕtvy. Boh zostáva mŕtvy! A my sme ho zabili! My všetci sme jeho vrahmi! Ako sa utešíme?”

Nietzsche nehľadá racionálne - vedecké dôkazy Boha, hlása smrť kresťanského Boha v zmysle noetickom (o poznaní), ale aj etickom. V podstate nehovorí o Bohu, ale o človeku, ktorý stráca vieru v Boha a tým v modernom svete stráca oporu v hierarchii hodnôt svojho života. Je odkázaný sám na seba, je osamotený, je neistý, ale je oslobodený. Nie každý je schopný zmeniť seba samého a svet, hoci to je cesta od človeka k nadčloveku.

Jeho koncepcia nadčloveka nepopisuje jeho základné črty, jeho profil. Je to preto,že nadčloveka stavia oveľa vyššie ako súčasného človeka, ktorý nemôže mať ani približnú predstavu o nadčloveku. Na jednej strane je nihilista v popieraní absolútnosti právd (Božie), mravných hodnôt, života a konania. Na druhej strane potvrdzuje život, existenciu človeka, hľadanie zmyslu bytia i vlastného jestvovania vo svete. Nietzsche ovplyvnil filozofiu života v 20.stor. - filozofiu existencie Martina Heideggera.

Zneužitie[upraviť | upraviť zdroj]

Diela boli zneužité ideológiami nacizmu, ako napríklad výnimočnosť árijskej rasy, jej vôľa k expanzii, antisemitizmu a „vyšľachtenia“ rasovo čistého človeka. Tieto skreslené ideológie boli šírené hlavne prostredníctvom jeho sestry Elisabeth, ktorá vydávala jeho texty v silne skreslených výberoch. Mimo iné, posmrtný výber poznámok nezamýšľaných k publikácii Vôľa k moci (Wille zur Macht, 1901). Nietzsche však odmietal antisemitizmus aj nemecký nacionalizmus svojej doby – vyjadruje sa o nich výsmešne na mnohých miestach vo svojich dielach.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

Pokus o autobiografiu.

Výber poznámok autora po jeho smrti, vybraté jeho sestrou Elisabeth. Ich autenticita je v mnohom sporná. Zneužité k propagovaniu nacizmu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvn/nietzsche_f.html

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]