Augustín z Hippa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svätý Augustín
Simone Martini 003.jpg
Svätý Augustín
Narodenie 13. november 354
Úmrtie 28. august 430
Svätorečenie 20. september 1295 pápežom Bonifácom VIII.
Atribúty biskupský odev, berla, husacie brko, horiace prebodnuté srdce, kniha
Patronát teológov, kníhtlačiarov, pomocník proti očným chorobám
Cirkev rímskokatolícka, gréckokatolícka, pravoslávna, anglikánska, luteránska
Sviatok 28. august - rímskokatolícka a gréckokatolícka cirkev, 15. jún - východné kresťanské cirkvi
Portal.svg Biografický portál

Svätý Augustín, vl. menom Aurelius Augustinus (lat. Aurelius Augustinus Hipponensis) (* 13. november 354, Tagaste, dnes Souk-Ahras, Alžírsko – † 28. august 430, Hippo Regius, dnes Annaba, Alžírsko) bol kresťanský teológ, spisovateľ, filozof a mystik, cirkevný Otec, predstaviteľ latinskej patristiky. Je považovaný za jedného z najväčších mysliteľov; jeho život sa stal významnou kapitolou dejín filozofie a ľudského myslenia. Spolu so sv. Ambrózom, sv. Gregorom I. a sv. Hieronýmom patrí medzi štyroch veľkých západných cirkevných Otcov.

Písal diela, ktoré sa dodnes vydávajú, z jeho spisov citovali stredovekí biskupi a vladári ale aj pápeži moderných čias. Stal sa prvým filozofom na Západe od rozkvetu antických gréckych filozofických škôl.

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Bol jedným z troch detí nižšieho štátneho úradníka menom Patricius a jeho manželky, neskoršej svätice Moniky. Otec bol pôvodne pohanom, no rok pred svojou smrťou sa dal pokrstiť.

Skôr než začalo Augustínovo duchovné účinkovanie, žil bujarým a bezstarostným životom obyčajného človeka ovplyvneného prostredím, v ktorom vyrastal.

Už od mladosti ho očarila filozofia, rétorika a antická literatúra (čítal diela Vergília, Cicera), no najviac ho uchvátili spisy starogréckeho filozofa Platóna.

Študoval rétoriku a gramatiku v Madaure (dnes M'Daourouch v severnom Alžírsku); právnické vzdelanie nadobudol v Kartágu. Počas tunajšieho pobytu sa zoznámil so šestnásťročným dievčaťom menom Melánia, s ktorou nasledujúcich štrnásť rokov žil v neregulérnom zväzku (spolu sa im narodil syn Adeodatus).

Augustínovo obrátenie[upraviť | upraviť zdroj]

Benozzo Gozzoli:Augustínovo obrátenie (1464 - 1465, freska, Kostol Sant'Agostino, San Gimignano). Okamih Augustínovho obrátenia pri čítaní Pavlovho spisu

Na jeho ďalší život mala veľký vplyv matka. Na jej nátlak skoncoval s dovtedajším životom, opustil Afriku a vydal sa do Ríma a v roku 384 prišiel do Milána. Zásadný prelom v jeho živote znamenalo stretnutie s učiteľom, neskorším svätým Ambrózom. Pod vplyvom Ambrózovho učenia a zoznámením sa s listami svätého Pavla prišlo v roku 386 k Augustínovmu obráteniu. Rozjímajúc sedel v záhrade v Miláne keď počul detský hlas, ktorý vravel „Tolle! lege!“ („Vezmi a čítaj!“). Vtedy pred sebou zbadal knihu so spismi sv. Pavla, ktorá sa otvorila na stránke s Listom apoštola Pavla Rimanom. Tu mu zrak padol na slová „Veďme počestný život, nie v hodovaní a pitkách, nie v necudnostiach a roztopášnostiach, nie v sváre a závisti. Oblečte sa do Pána Ježiša Krista a nestarajte sa o telo tak, že to vyvoláva žiadostivosť“ (Rim, 13, 13-14).
Tieto slová znamenali zásadný obrat v Augustínovom živote. Vzápätí sa rozišiel s matkou svojho syna, ešte niekoľko týždňov vyučoval ako profesor rétoriku aby hneď nato spolu s matkou a niekoľkými priateľmi opustil Miláno a uchýlil sa na neďalekom opustenom mieste. Tu v roku 387 prijal krst.

Nasledujúce obdobie putoval medzi viacerými miestami až sa dostal do mesta Hippo (dnešná Annaba v severnom Alžírsku) kde na želanie veriacich bol vysvätený na kňaza. V roku 394 vystriedal v biskupskom úrade biskupa Valéria a až do konca svojho života pôsobil v Hippe ako biskup. V tomto úrade, znášajúc všetky povinnosti (sám píše, že „stonie pod bremenom biskupského úradu“) sa naplno oddal službe Bohu a spoluveriacim: jeho zásluhou pri biskupskom paláci vznikol kláštor, v ktorom sa usadili klerici, ktorí prijali regule rádu (neskôr ich za svoje prijali augustiniáni), založeného na chudobe a odriekaní, kázal, pripravoval katechuménov, staral sa o chorých a siroty. Veľkú zásluhu mal na vykúpení mnohých zajatcov a otrokov, ktorí spolu s najbiednejšímí ľuďmi z okolia tvorili základ jeho náboženskej obce.

Do sklonku jeho života spadá obdobie veľkej migrácie národov severnej Afriky, ktoré vyústilo v neustále ohrozenie najrôznejšími barbarskými kmeňmi. Práve v čase obliehania Hippa Vandalmi, koncom augusta roku 430, Augustín zomrel.

Telesné ostatky svätého Augustína sú dnes uložené v lombarskom meste Pavia v tunajšej Bazilike svätého Petra v nádhernej mramorovej arche (Arca di Sant'Agostino). Okolo roku 720 sa sem dostali zo severnej Afriky cez Sardíniu zásluhou pavijského biskupa Petra, ktorý ich vykúpil od Saracénov.

Filozofický a duchovný rozmer Augustínovho pôsobenia[upraviť | upraviť zdroj]

V dogmatických sporoch s rôznymi heretikmi a schizmatikmi rozvinul kresťanskú vierouku, do ktorej nechal preniknúť niektoré idey novoplatonizmu. V zhode s apoštolom Pavlom učil, že človek je od prirodzenosti neschopný konať dobré skutky (náuka o dedičnom hriechu), že však určití jednotlivci sú z milosti Božej predurčení k večnému spaseniu (predestinácia). Zmysel dejín spočíva v zápase dobra a zla, v boji Božej obce (kresťanskej cirkvi) a obce diablovej (svetského štátu), ktorý skončí víťazstvom kráľovstva Božieho. Augustín vidí príslušníkov Božej obce aj mimo cirkvi, takže výťažky antickej kultúry sa môžu zachovať aj v kresťanskom svete.

Boh je najvyšším princípom a zdrojom svetla, najvyšším absolútnym a jednotným bytím, najvyššou pravdou a najvyšším dobrom („unum, verum, bonum“). Svet stvorila Božia tvorivá podstata z ničoho, všetko konečné má svoje obmedzené bytie od nej. Božia myseľ v sebe obsahuje na spôsob ideí podstatné tvary všetkých vecí, ktoré sa podľa týchto vzorov vo svete utvárajú. Poznať svet možno len poznávaním onej absolútnej pravdy, ku ktorej vedie cesta poznávaním seba samého, svojej vlastnej duše. Za jediného skutočného učiteľa pokladal Ježiša Krista.

Zviera má život, ale nemá rozum.

Viera sa delí podľa neho na vieru cirkvi a vieru jednotlivca. Viera cirkvi nie je to isté čo viera jednotlivca. Inštitucionalizovaná viera nevyhnutne speje k normatívnosti a dogmám, za čo platí rozchodom s ľuďmi a so skupinami, ktoré si vykladajú niektoré články jednej a tej istej viery do istej miery odlišne.

Augustínovi sa pripisuje výrok: „Noli foras ire, in te redi, in interiore homine habitat veritas“ („Nechoď von, do seba sa vráť, vovnútri človeka pravda prebýva“).

Nad všetkými jeho výrokmi stoja slová adresované Bohu, akési životné krédo, ktorými začína svoju knihu Confessiones (Vyznanie): „Stvoril si nás pre seba a nepokojné je naše srdce, pokiaľ nespočinie v Tebe.“

Svätý Augustín v umení[upraviť | upraviť zdroj]

Svätý Augustín (1971, pieskovec, Karolov most, Praha, kópia pôvodnej sochy od Jeronýma Kohla z r. 1708)
Peter Paul Rubens:Svätý Augustín (1636 - 1638, olej na plátne, Národná galéria, Praha)

Význam osoby a diela svätého Augustína dokumentuje množstvo jeho umeleckých stvárnení ako aj veľký počet jemu zasvätených sakrálnych stavieb. Takmer z každej umeleckej epochy poznáme viacero diel s námetom tohto svätca. Z renesancie pochádzajú dve slávne Botticelliho diela – freska Svätý Augustín z roku 1480 vo florentskom Kostole Všetkých svätých a obraz Svätý Augustín píše vo svojej cele (v galérii Uffizi). Často sa postava svätého Augustína objavuje ako súčasť umeleckej kompozície obrazov s témou stvárnenia Panny Márie a Dieťaťa (napr. Raffaelova Madona del Baldacchino, Lottova Tróniaca Madona), príp. iných kompozícií (napr. del Sartova Dišputa o najsvätejšej Trojici, Botticelliho Premenenie Pána, svätý Hieroným a svätý Augustín a Korunovácia Panny Márie so štyrmi svätými)

Spomedzi sakrálnych stavieb je jednou z najznámejších renesančná Bazilika Sant'Agostino v Ríme, z našich končín napr. Kostol svätého Augustína v Stratenej alebo Kostol svätého Augustína v Tatranskej Štrbe.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • De Agone Christiano liber unus
  • De Anima et eius Origine contra Vincentium Victorem libri quatuor
  • De Baptismo contra Donatistas libri septem
  • De Beata Vita liber unus
  • De Bono Coniugali liber unus
  • De Bono Viduitatis liber unus
  • De Catechizandis rudibus liber unus
  • De Civitate Dei contra Paganos libri viginti duo
  • De Coniugiis Adulterinis libri duo
  • De Consensu Evangelistarum libri quatuor
  • De Continentia liber unus
  • De Correptione et Gratia liber unus
  • De Cura pro Mortuis gerenda liber unus
  • De Disciplina Christiana tractatus unus
  • De diversis Quaestionibus ad Simplicianum libri duo
  • De diversis Quaestionibus octoginta tribus liber unus
  • De Divinatione Daemonum liber unus
  • De Doctrina Christiana libri quatuor
  • De Dono Perseverantiae liber unus
  • De Duabus Animabus contra Manichaeos liber unus
  • De excidio Urbis Romae tractatus unus
  • De Fide et Operibus liber unus
  • De Fide et Symbolo liber unus
  • De Fide rerum quae non videntur liber unus
  • De Genesi ad Litteram libri duodecim
  • De Genesi ad Litteram imperfectus liber
  • De Genesi contra Manichaeos libri duo
  • De Gestis cum Emerito Donatistarum episcopo liber unus
  • De Gestis Pelagii ad Aurelium liber unus
  • De Gratia Christi et de Peccato Originali contra Pelagium, ad Albinam, Pinianum, et Melaniam libri duo
  • De Gratia et Libero Arbitrio liber unus
  • De Haeresibus ad Quodvult Deum liber unus
  • De Immortalitate Animae liber unus
  • De Libero Arbitrio libri tres
  • De Magistro liber unus
  • De Mendacio liber unus
  • De Moribus Ecclesiae et De Moribus Manichaeorum libri duo
  • De Musica libri sex
  • De Natura Boni contra Manichaeos liber unus
  • De Natura et Gratia contra Pelagium, ad Timasium et Iacobum liber unus
  • De Nuptiis et Concupiscentia ad Valerium libri duo
  • De octo Dulcitii quaestionibus liber unus
  • De octo quaestionibus ex Veteri Testamento
  • De Opere Monachorum liber unus
  • De Ordine libri duo
  • De Origine Animae Hominis (= ep.)
  • De Patientia liber unus
  • De Peccatorum meritis et remissione et De Baptismo parvulorum ad Marcellinum libri tres
  • De Perfectione Iustitiae hominis, epistola seu liber ad Eutropium et Paulum
  • De Praedestinatione Sanctorum ad Prosperum et Hilarium liber unus
  • De Quantitate Animae liber unus
  • De Sancta Virginitate liber unus
  • De Scriptura sacra Speculum
  • De Sententia Iacobi (=ep.)
  • De Sermone Domini in monte libri duo
  • De Spiritu et Littera liber unus
  • De Symbolo ad Catechumenos tractatus unus
  • De Trinitate libri quindecim
  • De Unico Baptismo contra Petilianum
  • De Utilitate credendi ad Honoratum liber unus
  • De Utilitate Ieiunii tractatus unus
  • De Vera Religione liber unus

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • "Dňa 28. augusta : Svätý náš otec Augustín, Ypponský biskup." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 442-457. ISBN 80-7165-381-0
  • "Augustín, biskup : 28. august." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 315-318. ISBN 80-967341-1-3
  • * Sl. Ravik, O světcích a patronech, Levné knihy KMa, Praha, 2006, ISBN 80-7309-343-X
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.