Izák Sýrsky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svätý
Izák Sýrsky
mních, biskup z Ninive, askéta a mystik
Detail miniatúry zobrazujúci Izáka Sýrskeho z kódexu Pôstných slov Izáka Sýrskeho (od majstra Gabriela zvaného aj Hriešny), okolo roku 1389, predtým Veľká lavra na Hore Athos, dnes Ruská štátna knižnica, Moskva
Detail miniatúry zobrazujúci Izáka Sýrskeho z kódexu Pôstných slov Izáka Sýrskeho (od majstra Gabriela zvaného aj Hriešny), okolo roku 1389, predtým Veľká lavra na Hore Athos, dnes Ruská štátna knižnica, Moskva
Biografické údaje
Narodenieokolo 613
oblasť Bét Katrájé
Úmrtieokolo 700
asi Kláštor Rabban Šabor neďaleko Šúštaru
Uctievanie
AtribútyZvitky, knihy a písacie potreby
CirkevPravoslávna cirkev
Sýrska ortodoxná cirkev
Asýrska cirkev Východu
Koptská ortodoxná cirkev
Arménska apoštolská cirkev
Sviatok28. január/30. január (Pravoslávna cirkev)
28. január (staroorientálne východné cirkvi)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsIzák Sýrsky
(multimediálne súbory na commons)
Toto je článok o mystikovi a biskupovi v Ninive. O pravoslávnom mníchovi v Spolete pozri Izák Sýrsky (mních v Spolete).

Svätý Izák Sýrsky[1] (iné mená pozri nižšie; * okolo 613, oblasť Bét Katrájé – † okolo 700, asi Kláštor Rabban Šabor neďaleko Šúštaru[2]) bol sýrsky mních, askéta a mystik. Jeden z veľkých asketických a mystických autorov Cirkvi Východu.[3] Jeho diela tvoria významnú časť asketickej literatúry kresťanského Východu.[4]

Mená[upraviť | upraviť zdroj]

  • slovenské mená: Izák Sýrsky[1], (zriedkavejšie) Izák Sýrčan[5][6], Izák z Ninive[7][8], Izák Ninivský[9]
  • sýr. ܐܝܣܚܩ ܕܢܝܢܘܐ[10]Isḥāq d-Ninuā[11] (resp. Ishák d-Ninuá) alebo Isháq bét Katrájá[12] (resp. Ishák bét Katrájá)
  • arab. [13]إسحاق النينوي‎ – Ishák an-Nínawí
  • starogr. Ισαὰκ (ὁ) Σύρος[14]Isaak (ho) Syros
  • lat. Isaac Ninivita[15] alebo Isaac Syrus[16]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

O živote Izáka Sýrskeho je toho známe pomerne málo. To, čo vieme pochádza z dvoch (miestami protichodných) prameňov, ktoré sa zachovali v Liber fundamentorum.[15] Pochádzal z územia dnešného Kataru a narodil sa niekedy v 7. storočí.[17] Neskôr sa stal mníchom Cirkvi Východu (východosýrsky obrad),[18] v kláštore Beth Abe[4]. Niekedy pred rokom 680 ho katolikos Georgios vysvätil za biskupa mesta Ninive.[8][19] V úrade však pôsobil iba päť mesiacov. Následne odstúpil a odišiel do samoty v horách,[8][3] na hranici dnešného Iránu a Iraku[20]. Podľa zachovaných informácií stratil zrak pre neustále štúdium,[18][3] a preto ho niekedy prezývali druhý Didymus[20]. Svoje diela potom diktoval.[8] Zomrel vo vysokom veku[15] a jeho hrob je v kláštore Rabban Šabor.

Dielo a teológia[upraviť | upraviť zdroj]

Titulná strana knihy De perfectione vitae theoreticae, Venetiis: per Bonetum Locatellum presbiterum, 1500; Biblioteca europea di informazione e cultura, Miláno

Izák svoje asketické spisy vytvoril na sklonku života.[19] Základ jeho diela tvorí 82 homílií (tvoria prvú časť súboru).[15] Druhá časť[pozn 1] pozostáva z 42 textov, ktoré, na rozdiel od prvej časti, neboli nikdy preložené do gréčtiny (hoci existujú dôkazy, že boli čítané aj mimo prostredia nestoriánov).[17]

Ako autor sa prejavoval samostatne, citeľné je ovplyvnenie Jánom Pustovníkom (sýrsky autor, 4./5. storočie)[15] a aj isté nadväznosti na Evangria Pontského.[18] Vysoko si cenil diela Teodora z Mopsuestie, ktorého nazýval „svetlo celého sveta“.[22]:229 Ľudská cesta k Bohu má podľa Izáka tri stupne: telesný, duševný a duchovný. Podľa Izáka človek prostredníctvom poznania, ktoré zjednocuje môže dosiahnuť „vznešené cesty budúceho života, ktorý je darovaný v slobode nesmrteľného života v existencii po vzkriesení“.[22]:218

Preklady[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho diela boli preložené do gréčtiny (prekladateľmi boli mnísi Patrikios a Abramios v monastieri Mar Saba[23]) a etiópčiny, do latinčiny preložili v 15. storočí 25 homílií.[19] Z gréckeho prekladu vznikol gruzínsky a starosloviensky (v 14. storočí[20]) a čiastočne arabský (ten čerpal aj zo sýrskeho originálu).[17] Prvotný grécky preklad vznikol pravdepodobne v 8. storočí v Palestíne.

Veľmi úspešné sú preklady do moderných jazykov.[15]

Vplyv[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho dielo si cenili obe cirkvi, ktoré pôsobili vo vtedajšej Perzii: nestoriáni aj monofyziti (jakobiti).[3] Izák Sýrsky je najvplyvnejší spomedzi sýrskych cirkevných Otcov.[24] Mal veľký vplyv na neskoršiu sýrsku a grécku mystiku (Hora Athos a menovite Symeón Nový Teológ a jeho žiak Nikétas Stéthatos) a jej prostredníctvom aj na Paisija Veličkovského (Filokalia) a následne ruských mníchov. Rovnako jeho diela čítali v egyptských púštnych kláštoroch.[17]

Jeho diela ponúkajú niektoré typické prvky pre sýrsku teológiu: slzy (v sýrčine „abila“ - plačúci, je iné pomenovanie mnícha),[20] vnímanie Boha ako v zrkadle[18].[pozn 2]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pozri ukážku deviatej homílie s úvodom a poznámkami.[21]
  2. Podrobnejšie pozri ISAAK SIRIN. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom 26. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr "Pravoslavnaja enciklopedija", 2010. 752 s. Dostupné online. ISBN 978-5-89572-048-6. S. 695 – 731. a Ilarion Alfejev. Izák Syrský a jeho duchovní odkaz. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2010. 324 s. (Pro Oriente; zv. 10.) ISBN 978-80-87378-37-3. .

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b gruzínska literatúra. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 362.
  2. Isaak von Ninive In: Ökumenisches Heiligenlexikon [online]. [Cit. 2023-07-09]. Dostupné online. (po nemecky)
  3. a b c d St. Isaac the Syrian. In: The Encyclopedia of Eastern Orthodox Christianity. Ed. John Anthony. 1st pub. Maldin, MA : Wiley-Blackwell, 2011. 833 s. ISBN 978-1-4051-8539-4. S. 531 – 532.
  4. a b IZÁK Z NINIVE. In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokřesťanské literatury: život, spisy a nauka řeckých, latinských, syrských, egyptských a arménských církevních otců. Preklad Jiří Kaplan. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 2005. 319 s. ISBN 80-7192-516-0. S. 154.
  5. Rozprávania ruského pútnika. Preklad Štefan Senčík. 3. vyd. Trnava : Dobrá kniha, 2010. 221 s. (Duchovná studnica.) ISBN 978-80-7141-688-3. S. 55.
  6. Boží dar a prameň nového života : dokumenty 2. európskeho ekumenického zhromaždenia Graz, [23. – 29. júna] 1997. Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 1998. ISBN 8071401668. S. 19.
  7. SOPKO, Július. Stredoveké latinské kódexy v slovenských knižniciach: stredoveké kódexy slovenskej proveniencie 1. Martin : Matica slovenská, 1981. S. 168.
  8. a b c d IZÁK Z NINIVE. In: FARRUGIA, Edward G. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Ed. Pavel Ambros; preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 423 – 424.
  9. IZÁK NINIVSKÝ. In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokresťanskej literatúry. Preklad Vojtech Mikula. Trnava : Dobrá kniha, 1994. 441 s. ISBN 80-7141-048-9. S. 246.
  10. Isaac of Nineveh (text) — ܐܝܣܚܩ. In: New Handbook of Syriac Literature [online]. Vanderbilt University, Princeton University, [cit. 2023-07-10]. Dostupné online.
  11. Izár Sýrsky (Ninivský). Asketické homílie : prvá zbierka (82 homílií). Preklad Karol Marian Pástor. [Sady nad Torysou] : Filokalia, 2022. 534 s. ISBN 978-80-8233-117-5. S. 4.
  12. ŘOUTIL, Michal. Nil Sorský : život a dílo prvního ruského hesychasty. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2022. 258 s. (Pro Oriente; zv. 55.) ISBN 978-80-7465-582-1. S. 82.
  13. Isaac, Bishop of Nineveh, 7th century. In: Libraries Australia: Authorities [online]. National Library of Australia, [cit. 2023-07-10]. Dostupné online.
  14. ISAAK SIRIN. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom 26. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr "Pravoslavnaja enciklopedija", 2010. 752 s. Dostupné online. ISBN 978-5-89572-048-6. S. 695 – 731.
  15. a b c d e f IZÁK SYRSKÝ. In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu : arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 145 – 147.
  16. Isaac of Nineveh. In: Encyclopaedia Britannica [online]. [Cit. 2023-07-10]. Dostupné online.
  17. a b c d BROCK, Sebastian P. A Brief Outline Of Syriac Literature. Kottayam : St. Ephrem Ecumenical Research Institute, 1997. 312 s. S. 54 – 55.
  18. a b c d ISAAC OF NINIVEH. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2232 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1013.
  19. a b c Isaac of Niniveh. In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. F. L. Cross. 3rd ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 0-19-211655-X. S. 848 – 849.
  20. a b c d NOVÁKOVÁ, Jana. Dar slz v díle sv. Izáka Syrského. Parrésia (Červený Kostelec: Pavel Mervart), 2007, čís. I, s. 115 – 120. ISBN 978-80-86818-59-7. ISSN 1802-8209.
  21. Izák Syrský. O tajemství kříže. Preklad ze syrštiny, úvod a poznámky Jaroslav Brož. Parrésia (Červený Kostelec: Pavel Mervart), 2012, čís. VI, s. 207 – 218. ISBN 978-80-7465-057-4. ISSN 1802-8209.
  22. a b ŘOUTIL, Michal. Na východ od Antiochie – řecké myšlení za hranicemi Byzance, 2. – 8. století – syrská tradice. In: MILKO, Pavel. Úvod do byzantské filosofie. 1. vyd. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2009. 265 s. (Pro Oriente; zv. 9.) ISBN 978-80-87378-13-7. S. 207 – 237.
  23. BECK, Hans-Georg. Kirche und theologische Literatur im byzantinischen Reich. München : C. H. Beck'sche Verlagsbuchhandlung, 1959. 835 s. S. 358 – 359, 453.
  24. Rané křesťanství : počátky a vývoj církve do roku 600. Ed. Ian Hazlett; preklad Petr Kitzler. 1. vyd. Brno : Centrum pro studium demokracie a kultury (CDK), 2009. 315 s. ISBN 978-80-7325-159-8. S. 155 – 156.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Izár Sýrsky (Ninivský). Asketické homílie : prvá zbierka (82 homílií). Preklad Karol Marian Pástor. [Sady nad Torysou] : Filokalia, 2022. 534 s. ISBN 978-80-8233-117-5.
  • Izár Sýrsky (Ninivský). Asketické homílie : druhá zbierka (41 homílií). Preklad Karol Marian Pástor. [Sady nad Torysou] : Filokalia, 2023. 356 s. ISBN 978-80-8233-182-3.
  • Ilarion Alfejev. Izák Syrský a jeho duchovní odkaz. Preklad Jaroslav Brož, Michal Řoutil. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2010. 324 s. (Pro Oriente; zv. 10.) ISBN 978-80-87378-37-3.
  • PÁSTOR, Karol Marian. Svätý Izák Sýrsky : o živote v Bohu a pustovníckom živote. Košice : Byzant, 2020. 280 s. ISBN 978-80-85581-86-7.
  • Patrology : The Eastern Fathers from the Council of Chalcedon to John of Damascus. Ed. Angelo Di Berardino; preklad Adrian Walford. Cambridge : James Clarke & Co, 2006. 701 s. ISBN 978-0-227-67979-1. S. 225 – 228, 482 – 483.
  • NOVÁKOVÁ, Jana. Světlo eschatologické naděje z Rabban Šabbur. Vybrané homílie sv. Izáka Syrského. In: "Rýžoviště zlata a doly drahokamů--" : sborník pro Václava Huňáčka. Ed. Věra Lendělová, Michal Řoutil. Červený Kostelec; Praha : Pavel Mervart; Karlova univerzita v Praze, Filozofická fakulta, 2006. 582 s. (Russia Altera.) ISBN 80-86818-30-6. S. 45 – 60.
  • BROŽ, Jaroslav. Filokalie a Izák Syrský: mlčení (šeljā) jako základní zákon duchovní cesty. In: SLÁDEK, Karel, a kol. O filokalii : kniha, hnutí, spiritualita : kolektivní monografie. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2013. 222 s. ISBN 978-80-7412-144-9. S. 31 – 45.
  • KERUĽ-KMEC, Miron. Nad slovami sv. Izáka Sýrskeho. Homílie 5-24. [Sady nad Torysou] : Filokalia, 2021. 190 s. (Umenie duchovného života.) ISBN 978-80-973860-1-6.
  • KERUĽ-KMEC, Miron. Nad slovami sv. Izáka Sýrskeho. Homílie 25-45. [Sady nad Torysou] : Filokalia, 2021. 206 s. (Umenie duchovného života.) ISBN 978-80-973860-6-1.
  • KERUĽ-KMEC, Miron. Nad slovami sv. Izáka Sýrskeho. Homílie 46-53. [Sady nad Torysou] : Filokalia, 2021. 177 s. (Umenie duchovného života.) ISBN 978-80-8233-004-8.
  • KERUĽ-KMEC, Miron. Nad slovami sv. Izáka Sýrskeho. Homílie 54-64. [Sady nad Torysou] : Filokalia, 2022. 171 s. (Umenie duchovného života.) ISBN 978-80-8233-007-9.
  • EVDOKIMOV, Pavel. Epochy duchovního života : od pouštních Otců do našich dnů. Preklad Václav Ventura. Vyd. 1. Velehrad; Olomouc : Refugium Velehrad-Roma; Centrum Aletti Velehrad-Roma, 2002. 257 s. (Studie; zv. 12.) ISBN 80-86045-94-3. S. 83.

Heslá v encyklopédiách[upraviť | upraviť zdroj]

  • DAVYOVÁ, Marie-Madeleine. Pouštní mystika. In: Encyklopedie mystiky. Preklad Jiří Našinec. Vyd. 1. Zväzok II. Praha : Argo, 2001. 211 s. (Logos; zv. 3.) ISBN 80-7203-372-7. S. 168 – 171.
  • ISAAK SIRIN. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Zväzok 26. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr "Pravoslavnaja enciklopedija", 2010. 752 s. Dostupné online. ISBN 978-5-89572-048-6. S. 695 – 731.
  • Isḥaq of Nineveh. In: The Gorgias Encyclopedic Dictionary of the Syriac Heritage. Ed. Sebastian P. Brock, Aaron M. Butts, George A. Kiraz, Lucas van Rompay. Piscataway, NJ : Gorgias Press, 2011. 612 s. ISBN 978-1-59333-714-8. S. 213 – 214.
  • Isaac of Niniveh. In: Encyclopedia of Early Christianity. Ed. Frederick W. Norris, Everett Ferguson, Michael P. McHugh. 2nd ed. New York : Garland, 1999. (Garland reference library of the humanities; zv. 1839.) Dostupné online. ISBN 0-8153-1663-1. S. 590 – 591.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]