Athos (polostrov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Poloha polostrova Atos
Athos 3D

Athos (iné názvy: Atos, Vrch/Hora Athos, Svätý vrch, Svätá hora, Vrch/Hora Panny Márie, Ajon Oros, Ajo Oros, Oros Athos [názvy obsahujúce slovo vrch/hora/oros sa vzťahujú aj na polostrov]; starogr. [len pre vrch] (Vrch/Hora) Athós, Hagion Oros, Oros Athós; grécke názvy pozri podrobnejšie nižšie) je vrch a zároveň polostrov[1] (ktorý je vlastne len výbežkom polostrova Chalkidiki) v Grécku. Je dlhý asi 50 km.

V staroveku výraz Athos označoval len vrch, zatiaľ čo polostrov sa volal Akté. Dnes majú vrch aj polostrov rovnaký názov Athos, ale polostrov sa označuje aj ako Chersonisos Athos (Polostrov Athos) alebo (Chersonisos) Akti (Akti je novogrécka podoba starogréckeho Akté).

Grécke názvy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ἄθως [podľa pravopisu zavedeného v r. 1982 Άθως] - starogr. Athós; novogr. Athos; doslova Athos
  • Ὄρος Ἄθως [podľa pravopisu zavedeného v r. 1982 Όρος Άθως] - starogr. Oros Athós; novogr. Oros Athos; doslova Vrch Athos
  • ῞Αγιον Ὄρος [podľa pravopisu zavedeného v r. 1982 Άγιον Όρος] - starogr. Hagion Oros; novogr. Ajon Oros/iný prepis novogr. Ajion Oros/iný prepis novogr. Agion Oros (anglický prepis Ayon Oros/Ayion Oros/Agion Oros); doslova Svätý vrch
  • Άγιο Όρος (alternatívny novogrécky tvar) - novogr. Ajo Oros/iný prepis novogr. Ajio Oros/iný prepis novogr. Agio Oros (anglický prepis Ayo Oros/Ayio Oros/Agio Oros)

Mníšska republika[upraviť | upraviť zdroj]

Politicky tvorí polostrov (okrem jeho najsevernejšej časti) tzv. autonómnu mníšsku republiku (autonómny mníšsky štát) v rámci Grécka, ktorá ma oficiálny názov Autonómny mníšsky štát Svätého vrchu/Autonómna mníšska republika Svätého vrchu (iný preklad Autonómny mníšsky štát Ajon(u) Oros(u)/Autonómna mníšska republika Ajon(u) Oros(u) a pod., novogr. Aftonomi Monastiki Politia Aju Orus)[2]. V literatúra sa zvykne označovať aj skrátene ako mníšsky štát At(h)os/mníšska republika At(h)os.

Rozloha mníšskej republiky je 336 km², počet obyvateľov vyše 2 000. Ženy a deti majú zakázaný prístup na územie mníšskej republiky.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Od 9. stor. tu pôsobili pustovníci, r. 963 založený prvý monastier. Na prelome 13. a 14. stor. vzniká v mníšskom prostredí Athosu hesychazmus. Po páde Byzantskej ríše pod ochranou tureckého sultána a ruského cára, r. 1783 nová ústava, ktorá platí dodnes. Od r. 1921 pod ochranou Grécka, od r. 1926 jeho súčasť.

Na Athose sú významné stredoveké písomné a umelecké pamiatky.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Na oficiálnych stránkach Athosu sa uvádza, že polostrov a vrch sú to isté ([1]). V Encyclopaedii Beliane naopak píšu o vrchu Athos (vysokom 2033 m n.m.), že sa nachádza "v južnej časti" výbežku (polostrova) Athos.
  2. Po grécky sa tento útvar volá politia (starogr. politeia), čo je slovo s mnohými význammi: štátna moc, spoločenstvo, republika, (zväzový) štát, mesto a pod.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]