Iónske ostrovy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Poloha Iónskych ostrovov v Grécku

Iónske ostrovy sú skupina 5 veľkých (Korfu, Leukas, Ithaké, Kefallénia, Zakynthos) a asi 35 menších ostrovov v Iónskom mori pri západnom pobreží Grécka. Ráta sa k nim často aj ostrov Kythira a Andikythira južne od Peloponézu.

Časté zemetrasenie, často turistické strediská.

Zoznam hlavných Iónskych ostrovov:

Dejiny Iónskych ostrovov[upraviť | upraviť zdroj]

Od najstarších čias boli súčasťou gréckej (antickej) civilizácie. V priebehu 3. storočia pred n.l. sa stali súčasťou Rímskej ríše, po jej rozdelení v 3. storočí n.l. sa stali súčasťou Východorímskej ríše. Súčasťou Byzantskej ríše boli do roku 1186, keď ich získali západoeurópski križiaci. Od konca 14. storočia niektoré ostrovy ovládli Benátky (najmä Korfu, od roku 1386). Za napoleonských vojen ich v roku 1797 (po zrušení samostatnosti Benátskej republiky) ovládli Francúzi. V roku 1799 bola francúzska armáda z Iónskych ostrovov vypudená ruskou armádou a cár Pavol I. prehlásil územie siedmych ostrovov za republiku (pod názvom "Republika siedmych spojených ostrovov") pod spojeným rusko-osmanským protektorátom. V roku 1807, po podpise mierovej dohody medzi Ruskom a Francúzskom v Tylži, ostrovy opäť prešli pod francúzsku okupáciu, ale v roku 1809 ich obsadili Briti. V roku 1815 bol rozhodnutím diplomatov na Viedenskom kongrese utvorený "Spojený štát siedmych iónskych ostrovov", ktorý bol formálne samostatným štátnym útvarom, ale v praxi ostal pod britským protektorátom, a to až do roku 1864. V tomto roku sa územie Iónskych ostrovov pripojilo ku Gréckemu kráľovstvu.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. HONZÁK, F. - PEČENKA, M. - VLČKOVÁ, J.: Evropa v proměnách staletí. Praha 1995, s. 218.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kolektív autorov: Dějiny Řecka. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 1998, s. 274  –  276 [kapitola "Sedmiostrovní stát"].