Grécke kráľovstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Grécke kráľovstvo
Βασίλειον τῆς Ἑλλάδος
 Prvá helénska republika
 Druhá helénska republika
 Grécky štát
1832 – 1924
1935 – 1941
1944 – 1973
Druhá helénska republika 
Grécky štát 
Grécka vojenská junta 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Geografia
Mapa štátu
Územný vývoj Gréckeho kráľovstva
Hlavné mesto
Rozloha
131 940 km² km² (po roku 1923)
Najvyšší bod
Olymp (2 919 m n. m.)
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
Štátny útvar
Predchádzajúce štáty:
Prvá helénska republika Prvá helénska republika
Druhá helénska republika Druhá helénska republika
Grécky štát Grécky štát
Nástupnícke štáty:
Druhá helénska republika Druhá helénska republika
Grécky štát Grécky štát
Grécka vojenská junta Grécka vojenská junta

Grécke kráľovstvo (novogr. Βασίλειον τῆς Ἑλλάδος – Vasíleion tis Ellados) bol štát existujúci v rokoch 1832-1924 a 1935-1973. Nasledoval po prvej helénskej republike, provizórnom štáte počas vojny za nezávislosť. Grécke kráľovstvo bolo vyhlásené na londýnskej konferencii troch veľmocí: Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Rusko. Závery konferencie Osmanská ríša uznala carihradskou zmluvou (1832).

V roku 1924 bola monarchia zrušená a vyhlásená druhá helénska republika. Kráľovstvo bolo obnovené v roku 1935. Tretia helénska republika bola zavedená z rozhodnutia diktatúry plukovníkov v roku 1973, avšak zmena štátnej formy bola potvrdená referendom v roku 1974 po obnovení demokracie.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Dynastia Wittelsbachovcov[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý grécky kráľ Otto I. z dynastie Wittelsbachovcov

Roku 1821 Gréci povstali proti osmanskej nadvláde, čo vyústilo vo vojnu, ktorá trvala až do roku 1829 (pozri Grécke povstanie). Od roku 1829 grécky národ viedol gróf Ioannis Kapodistrias, ale po jeho zavraždení roku 1831 vypukla občianska vojna. Vtedy mocnosti (Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Rusko) pristúpili ku kroku vyhlásiť samostatný grécky štát. Na konferencii veľmocí v Londýne roku 1832 bol nový grécky trón ponúknutý vtedy sedemnásťročnému bavorskému princovi Ottovi z rodu Wittelsbachovcov, ktorý ponuku prijal a stal sa tak prvým gréckym kráľom. Pretože Otto bol v čase príchodu do Grécka neplnoletý, faktickú vládu za neho držal koncil regentov, ktorý za neho vládol až do roku 1835. Otto I. sa chopil vlády ako absolutistický monarcha, ktorý sa obklopoval radcami, väčšinou pôvodom z Bavorska. Tí vytvorili Štátnu radu, na čele ktorej stál kráľ.

Revolúcia z 3. septembra 1843[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1843 naplno prepukla verejná nespokojnosť s kráľom a jeho "bavorokracií" a ľud požadoval konštitúciu. Otto I. spočiatku odmietal konštitúciu povoliť, ale vo chvíli, keď boli z Grécka stiahnuté nemecké vojská, vypukol puč. 3. septembra 1843 pechota, vedená plukovníkom Demétriosom Kallérgisom a uznaná Revolučným kapitánom Ioannisom Makriyánisom sa zhromaždila na námestí oproti kráľovskému palácu v Aténach. Vzbúrenci sa odmietli rozísť, kým kráľ neuzná konštitučnú monarchiu. Vzbúrenci požadovali prítomnosť Grékov v Štátnej rade, zvolanie trvalého štátneho zhromaždenia a osobné poďakovanie kráľa vodcom povstania za to, že povstali. Kráľ nakoniec podľahol tlaku zástupov a s požiadavkami súhlasil.

Dynastia Oldenburg-Glücksburg[upraviť | upraviť zdroj]

Potom, čo bol kráľ Otto I. roku 1862 zosadený, bol na grécky trón zvolený sedemnásťročný dánsky princ Viliam. Viliam na grécky trón nastúpil ako Juraj I. a vládol ako konstitučný monarcha. Vládol päťdesiat rokov a počas tejto doby sa Grécko dočkalo rozsiahlych územných ziskov (už pri jeho nástupe Spojené kráľovstvo odstúpilo Iónske ostrovy Grécku). Kráľ Juraj I. bol veľmi politicky aktívny až do roku 1913, kedy bol v Solúne zavraždený.

Kráľ Juraj I.

Jeho nástupcom sa stal Konštantín I., ktorý sa vyznamenal ako vojvodca tým, že pripojil rozsiahle územia k gréckemu kráľovstvu. Kráľ študoval v Nemecku a za manželku si vzal dcéru cisára Viliama II. Sofiu. Konštantín sa ďalej vyznačoval politikou orientovanou na Nemecko, v opozícii voči jednému z tvorcov modernej gréckej politiky Eleftheriosovi Venizelosovi, ktorý bol stúpencom Trojdohody. V prvej svetovej vojne sa kráľ Konštantín I. otvorene snažil držať Grécko neutrálne. Elefthérios Venizelos podporovaný štátmi Dohody po dobe, ktorá vošla do dejín ako Národná schizma, vyhlásil separatistickú vládu v Aténach a Solúne a Grécko sa pridalo na stranu dohody. Kráľ Konštantín bol v roku 1917 donútený abdikovať v prospech svojho syna Alexandra. Za svoju podporu víťaznej strane vo vojne bolo Grécko odmenené rozsiahlym územím v Anatólii, vrátane mesta Smyrna. Alexander I. zomrel roku 1920 a jeho otec Konštantín I. sa vrátil do kráľovského úradu. Po katastrofálnej grécko-tureckej vojne (1919-1922) bol kráľ donútený znovu abdikovať a v exile na Sicílii zomrel.

Po kráľovi Konštantínovi I. nastúpil na trón jeho najstarší syn Juraj. Roku 1924 bola monarchia zrušená a bola vyhlásená Druhá helénska republika. Juraj II. opustil krajinu. Roku 1935 vojenský puč vedený generálom Georgiosom Kondylisom v referende obnovil monarchiu ako štátne zriadenie. Juraj II. sa vrátil do krajiny, kde následne podporoval diktátorský režim Ioannisa Metaxasa. Počas nemeckej invázie do Grécka roku 1941 kráľ aj vláda odplávali do Egypta. Do Grécka sa kráľ vrátil o päť rokov neskôr v roku 1946 a vládol až do svojej smrti roku 1947.

Na grécky trón následne nastúpil mladší brat zosnulého kráľa Pavol I., ktorý vládol až do roku 1964, kedy zomrel. Jeho syn a nástupca Konštantín II. bol po vojenskom prevrate v decembri 1967 donútený odísť do exilu. Vojenská junta vymenovala regenta a roku 1973 nechala odhlasovať zrušenie monarchie. 1. júna 1973 sa Georgios Papadopoulos stal gréckym prezidentom. Vláda vojenskej junty skončila nasledujúceho roka, ale kráľ Konštantín II. sa už na trón nevrátil. V decembri 1974 sa uskutočnilo referendum v ktorom sa Gréci vyjadrili pre definitívne zachovanie republikánskeho zriadenia.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Řecké království na českej Wikipédii.