Konštantín II. (Grécko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Konštantín II.
grécky kráľ
Konštantín II.
Konštantín II., erb (z wikidata)
Panovanie
DynastiaGlücksburkovci
Panovanie1964  –  1973
PredchodcaPavol I.
Biografické údaje
Narodenie2. jún 1940 (79 rokov)
Atény, Grécke kráľovstvo
Rodina
Manželka
Odkazy
Konštantín II. na greekroyalfamily.gr
Spolupracuj na CommonsKonštantín II.
(multimediálne súbory na commons)

Konštantín II. (novogr. ΚωνσταντίνοςKontantinos; * 2. jún 1940, Atény, Grécke kráľovstvo) bol v rokoch 1964 – 1967 kráľ Grécka. Nastúpil na trón po smrti svojho otca v roku 1964 a vládol de iure do roku 1973, kedy ho vojenská junta zvrhla a vyhlásila republiku, de facto však vládol len do roku 1967, kedy opustil Grécko. Stal sa šiestym a posledným kráľom Grécka z dynastie Glücksburgovcov, vedľajšej línie Oldenburgovcov.

Mladosť[upraviť | upraviť kód]

Princ Konštantín grécky a dánsky sa narodil 2. júna 1940 v Psychiku (blízko Atén) ako jediný syn gréckeho kráľa Pavla I. a jeho ženy Frederika Hannoverskej. Pomenovaný je po svojom dedovi, kráľovi Konštantínovi I.

Vyštudoval tri vojenské akadémie, a to leteckú, armádnu a námornú. Navštevoval tiež špeciálnu školu leteckých ozbrojených síl NATO v Nemecku a Aténsku univerzitu, kde študoval právo.

Šport[upraviť | upraviť kód]

V mladosti veľa športoval. V roku 1960 sa zúčastnil letných olympijských hier v Ríme a vyhral zlatú medailu v jachtingu (trieda Dragon). Má čierny opasok v karate, bol dobrý plavec a bežec, tiež jazdil na koni a hral squash.

Vláda[upraviť | upraviť kód]

V roku 1964, krátko pred uzavretím sobáša, kráľ Pavlos zomrel a Konstantinos nastúpil na trón. Bol vtedy veľmi neskúsený a pod silným vplyvom svojej matky. V krajine prebiehal boj za demokratizáciu politického života. Grécko bolo polarizované medzi monarchistami a republikánmi.

Prevrat a vláda vojenskej junty[upraviť | upraviť kód]

V roku 1967 sa mali konať voľby, ale v noci z 20. na 21. apríla 1967 vykonali traja armádni dôstojníci Jeorjos Papadopulos, Nikolaos Makarezos a Stylianos Pattakos štátny prevrat a zaviedli v krajine výnimočný stav. Čoskoro bol rozpustený parlament a vlády v krajine sa ujala vojenská diktatúra (junta) s ultranacionálnymi a protiľavicovými rysmi. Následne sa junta začala zbavovať svojich odporcov vo všetkých významných oblastiach kultúrneho a spoločenského života. Grécky kráľ Konštantín II. po nevydarenom ozbrojenom povstaní proti režimu opustil krajinu. Junta na to reagovala zriadením regenta. Kráľ sa zdržiaval v Ríme, kam za ním predstavitelia junty poslali prostredníkmi vyjednať podmienky jeho návratu do krajiny, kráľ však trval na úplnom zavedení demokracie. S tým nový režim nesúhlasil. V novembri 1968 bola vyhlásená ústava, ktorá síce nezrušila monarchiu, ale zbavila kráľa všetkých možných práv. V roku 1973 došlo k ďalšiemu prevratu a vo sfalšovanom referende bolo rozhodnuté, že sa Grécko stane republikou. Monarchia tak bola zrušená a kráľ mal zakázaný návrat do krajiny. Udalosti v júli 1974 viedli k pádu vojenského režimu, bola obnovená civilná vláda a vyhlásené ďalšie referendum, v ktorom väčšina Grékov potvrdila zrušenie monarchie.

Život v exile[upraviť | upraviť kód]

Kráľ Konštantín II. sa do Grécka vrátil až v roku 1981 na pohreb svojej matky Frederiky. Bolo mu dovolené stráviť vo svojej vlasti iba niekoľko hodín. Na začiatku 90. rokov sa začal objavovať častejšie v gréckych médiách. V roku 1992 uzavrel dohodu s konzervatívnou vládou premiéra Konstantina Mitsotakisa, v ktorej postúpil väčšinu svojich pozemkov v Grécku neziskovej nadácii výmenou za bývalý kráľovský palác Tatoi a možnosť odviezť si z Grécka hnuteľný majetok.

Spor s gréckou vládou[upraviť | upraviť kód]

V roku 1993 navštívil Grécko znovu, ale vláde sa nepáčilo jeho cestovanie po krajine a žiadala ho, aby ihneď Grécko opustil. V roku 1994 druhá vláda Andreasa Papandrea zbavila Konštantína všetkého zvyšného majetku v Grécku i gréckeho občianstva. Konstantinos vtedy žaloval štát za porušovanie ľudských práv u medzinárodného súdu a získal peňažnú kompenzáciu vo výške 4 miliónov € za prepadnutý majetok. Nebolo mu však vrátené grécke občianstvo a pas, ak si nezaobstará priezvisko, ktoré Konstantinos dovtedy odmietal používať, odvolávajúc sa na to, že jeho rodina priezvisko nemá. Používal kráľovský titul podľa medzinárodných protokolov, ale ústava gréckej republiky šľachtické tituly neuznáva. Až do roku 1994 bol jeho oficiálny grécky pas vystavený na meno Konstantinos, bývalý kráľ Grécka. Nový zákon toto zakazuje, ale Konstantinos sa odmieta podriadiť a ďalej používa titul Kráľ Konštantín.

Rodina[upraviť | upraviť kód]

V roku 1964 sa oženil s princeznou Annou-Máriou, sestrou dánskej kráľovnej Margaréty II. Z ich zväzku vzišlo päť detí:

Vyznamenania[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Konstantin II. Řecký na českej Wikipédii.