Štátne občianstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Štátne občianstvo je trvalý právny vzťah (zväzok) fyzickej osoby ku konkrétnemu štátu, najčastejšie štátu, v ktorom fyzická osoba žije, pričom obsahom tohto vzťahu sú práva a povinnosti stanovené vnútroštátnym právom príslušného štátu. Osoba, ktorá je predmetom štátneho občianstva, sa nazýva štátny občan.

Slovenské štátne občianstvo existovalo počas druhej svetovej vojny a potom od roku 1969 (vznik česko-slovenskej federácie), pričom do roku 1992 existovalo paralelne s česko-slovenským štátnym občianstvom.

Vzťah[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď občan štátu nežije na jeho teritóriu, môže bez obmedzení využívať svoje občianske práva, čo dokladá, že občan a štát sú vo vzťahu, z ktorého vyplývajú určité práva a zákonite aj povinnosti, ktoré sa môžu meniť zmenou spoločenských, politických a právnych podmienok. Vzájomný vzťah štátu a občana môžeme nazvať štátno-občianskym vzťahom.

Nadobudnutie štátneho občianstva[upraviť | upraviť zdroj]

Štátne občianstvo sa môže získať mnohými spôsobmi, ktoré sa odlišujú od seba charakterom nadobúdateľa, jeho situáciou atď.

Najbežnejším spôsobom nadobudnutia štátneho občianstva je filiácia, čiže narodenie v príslušnom štáte. V celku je najjednoduchším spôsobom nadobudnutia občianstva narodenie v danom štáte.

Dieťa narodené na území určitého štátu sa stáva jeho občanom v prípade, že aspoň jeden z rodičov je občanom príslušného štátu. Toto sa stáva napríklad v prípadoch, že sa dieťa narodí mimo územia, ktorého občanmi sú jeho rodičia, poprípade jeden z rodičov. Nie v každom prípade musí mať rodič také isté štátne občianstvo ako dieťa, napríklad v prípade bezdomovca. Tento pojem sa v medzinárodnom práve chápe ako stav človeka bez štátneho občianstva. V tomto prípade získa dieťa automaticky štátne občianstvo štátu, v ktorom sa narodilo. Tento spôsob nadobudnutia štátneho občianstva je sprevádzaný tým, že rodič alebo obaja rodičia dieťaťa ostávajú na území štátu, ktorého je ich dieťa občanom a tým nemôžu byť z krajiny vyhostení.

Naturalizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Za naturalizáciu sa považuje udelenie štátneho občianstva uchádzačovi (resp. nadobudnutie štátneho občianstva uchádzačom), ktorý je v danom štáte cudzincom (teda najmä sa v danom štáte nenarodil) alebo bezdomovcom; alebo udelenie štátneho občianstva cudzincovi (resp. nadobudnutie štátneho občianstva cudzincom) na jeho žiadosť (teda nie napr. sobášom či opciou).[1][2][3]

Strata štátneho občianstva[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa súčasnej právnej úpravy platnej od roku 2010 a presadenej druhou Ficovou vládou je slovenské štátne občianstvo možné stratiť nadobudnutím štátneho občianstva iného štátu.[4] Zmena zákona bola motivovaná umožnením nadobudnutia Maďarského občianstva pre ľudí, ktorí vedia po maďarsky a ktorých predkovia žili v Uhorsku. Počas tri a pol roka trvania platnosti zákona o občianstvo prišlo 722 ľudí, z toho 289 osôb nadobudlo české, 143 nemecké, 94 rakúske, 62 britské a 47 maďarské občianstvo.[5] Pre podozrenie z protiústavnosti zákona podali opoziční poslanci námet na Ústavný súd, ten sa zatiaľ k problému nevyjadril.[4] Vo februári 2014 sa objavili informácie, že Ministerstvo vnútra pracuje na zmiernení zákona. Po novelizácii by ľudia, ktorí občianstvo stratili podľa tohto zákona mohli oň znova požiadať.[5] Za necelých 6 rokov, do 6. mája 2016 prišlo vďaka zákonu o občianstvo 1366 ľudí. Z toho prijatím českého bolo 406 ľudí, nemeckého 323, rakúskeho 188, britského 127 a maďarského 69.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. naturalizácia. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 474.
  2. naturalizácia. In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník M – R . 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-708-2. s. 299
  3. ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. ISBN 80-967524-6-4. S. 828.
  4. a b SITA. Petit Press, 11.02.2014, [cit. 2014-02-16]. Dostupné online.
  5. a b SITA. Za tri a pol roka prišlo o slovenské občianstvo 722 ľudí [online]. Petit Press, 16.02.2014, [cit. 2014-02-18]. Dostupné online.
  6. SITA. Zákon o občianstve pripravil o slovenský pas doteraz 1366 ľudí [online]. Petit Press, 2016-05-07, [cit. 2016-05-09]. Dostupné online.