Rozdelenie Česko-Slovenska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dejiny Česko-Slovenska
Prvá ČSR (1918 – 1938)
Druhá ČSR (1938 – 1939)
Prvá slovenská republika (1939 – 1945)
Protektorát Čechy a Morava (1939 – 1945)
ČSR (1945 – 1960)
Československá socialistická republika (ČSSR)
(1960 – 1990)
Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR)
(1990 – 1992)
Rozdelenie Česko-Slovenska (1993)
Slovensko a Česko

Rodelenie Česko-Slovenska[1] alebo zánik Česko-Slovenska[2] bol proces zániku federatívneho štátu Česko-Slovensko 31. decembra 1992 a vzniku dvoch nástupníckych štátov Slovenska a Česka, ktorý sa uskutočnil 1. januára 1993.

Na jar roku 1990 došlo k tzv. pomlčkovej vojne (správne „spojovníkovej“; českí poslanci nesprávne označovali spojovník ako pomlčku), kde Slováci požadovali názov Česko-Slovensko, ale český prezident chcel názov bez spojovníka Československo. Václav Havel sa rozhodol zmeniť názov Československá socialistická republika len vypustením slova socialistická na Československá republika. Potom bol po protestoch SNR prijatý návrh na názov Československá federatívna republika, ktorý sa v ČR písal bez spojovníka a v SR s ním ako Česko-slovenská federatívna republika. Toto vyvolalo ostré spory a tak bol prijatý názov Česká a Slovenská Federatívna Republika. Krátky názov štátu sa v Česku písal Československo ale na Slovensku Česko-Slovensko.

V marci 1990 prijala SNR zmenu názvu Slovenská socialistická republika na Slovenská republika. Bol prijatý slovenský znak a aj vlajka SR. Vlajka bola vtedy prijatá ako bielo-modro-červená trikolóra ešte nedoplnená slovenským znakom. Ten bol na vlajku doplnený až v roku 1992.

Mimo tzv. pomlčkovej vojny už v roku 1990 dochádzalo k stretom slovenskej a českej politickej reprezentácie ohľadom kompetencií federácie a zväzových republík.

Situáciu na Slovensku komplikovala aj tzv. konverzia zbrojárskej výroby, ktorá bola sústredená viac na Slovensku (najmä na Považí). Toto spôsobilo v roku 1991 rýchlejší skokový rast nezamestnanosti v Slovenskej Republike (z 2 % na 12 %) ako v Českej Republike.

Niekoľko kôl rokovaní o budúcej ústave federácie a republik končili na mŕtvom bode. Na Slovensku sa v roku 1991 dostala do popredia diskusia o prijatí Deklarácie zvrchovanosti Slovenskej Republiky. Prijatie tejto deklarácie podporovali HZDS, SDĽ a SNS.

Voľby v júni v roku 1992 skončili tak, že vyhralo HZDS 37,26 %, SDĽ 14,70 % a SNS 7,93 %. Tieto tri strany mali teda spolu 59,89 % hlasov. To viedlo dňa 17. júla 1992 k schváleniu Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej Republiky, ktorá bola prijatá ústavnou väčšinou. Po prijatí Deklarácie o zvrchovanosti už nebola možnosť prijať tzv. „funkčnú federáciu“, teda centralizovaný model federácie, presadzovaný českými politikmi, a tak došlo k dohode medzi vládou Slovenskej republiky a Českej republiky k zániku ČSFR a vzniku dvoch samostatných štátov.

Dňa 1. septembra 1992 SNR prijala Ústavu SR, ktorá bola ďalším krokom k nezávislej SR, ČNR 16. decembra 1992 tiež prijala ústavu Českej republiky.

Následne sa federálne zhromaždenie uznieslo, že 31. decembra 1992 zanikne Česká a Slovenská Federatívna Republika a že jej nástupníckymi štátmi bude Slovenská republika a Česká republika.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. LETZ, Róbert. Rozdelenie Česko-Slovenska v roku 1992. Bratislava : Polygrafia SAV, 1997. ISBN 80-88780-19-5.
  2. Ústavný zákon č. 542/1995 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1992-12-08, [cit. 2016-11-26]. Dostupné online.