Mezolit na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Toto je článok o mezolite (strednej kamennej dobe) na Slovensku (8 300/8 200/9 000 – 5 700 [po starom 5 000] pred Kr.).

Datovanie[upraviť | upraviť zdroj]

K datovaniu začiatku pozri neskorý paleolit na Slovensku. Koniec je daný príchodom neolitických kolonistov z východného Stredomoria na Slovensko, pozri eneolit na Slovensku.

Geológia a podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Geologicky v tomto období pokračujú štvrtohory a poľadová doba (holocén). Z holocénu sem konkrétne spadá časť boreálu (8 800 – 7 300 pred Kr.) a časť atlantiku (7 300 pred Kr. – 3 700 pred Kr.). Ak sa hranica začiatku stanoví na 9 000 pred Kr. alebo 9 600 pred Kr. (koniec pleistocénu), tak sem spadá aj časť preboreálu (9 600 pred Kr. – 8 800 pred Kr.) a boreál celý.

Charakteristika mezolitu na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Toto obdobie sa niekedy považuje za poslednú fázu paleolitu a chápe sa len ako prosté pokračovanie života pravekého lovca v nových prírodných pomeroch holocénu. Mezolit "neznamená taký obrat v ekonomike ani spoločnosti [ako neolit]"[1]. V mezolite ľadovec definitívne ustúpil,[2] v období atlantiku sa navyše zvýšilo množstvo zrážok. Platí to, čo aj pre záver neskorého paleolitu -- fauna už mala dnešnú podobu a nástroje boli menšie.[2] Typické pre toto obdobie v strednej Európe sú mikrolitické (drobnotvaré) nástroje geometrického tvaru (trojuholník, lichobežník, a pod.) vsadzované do násad. Okrem zberu plodov a bylín sa lovili najmä ryby[2] a vtáky a to za tvrdých bojov medzi malými skupinami lovcov, ktoré mali svoj revír. Na lov sa používali luk, šípy, harpúny a rybárske háčiky. Pravekí ľudia začali žiť polousadlým životom a skrotili prvé domáce zviera – psa.[2] V dôsledku rozvoja rybolovu sa mezolitické sídliská nachádzali prevažne pri vode, ale aj na pieskových dunách (lokality Tomášikovo, Šoporňa, Čierna Voda alebo Sereď).[3] Hoci z mezolitu v zahraničí poznáme prvé pohrebiská, na Slovensku sa zatiaľ nenašli. Slovensko, tak ako celá Karpatská kotlina, bolo v mezolite osídlené veľmi riedko, o príčinách sa iba špekuluje.

V Popradskej kotline do konca preboreálu môžeme počítať s doznievaním świderienu (pozri neskorý paleolit na Slovensku).

Na juhozápadnom Slovensku sa zhruba 7 000 – 5 500 pred Kr. vyskytovala sereďská skupina sauveterrienu. Jej náleziská sú Mačianske vŕšky pri Seredi, Tomášikovo, Dolná Streda, povodie Čiernej vody a Bratislava. Ľud tejto kultúry sídlil prevažne na pieskových dunách. Industria geometrických tvarov dosahuje maximálnu mikrolitickosť.

Na východe Slovenska sa vyskytovala o čosi mladšia potiská skupina tardenoisienu. Náleziská sú Košice-Barca I (oválna sídlisková jama s nástrojmi) a Medvedia jaskyňa pri Ružíne (šípy s mikrolitickými čepieľkami z pazúrika spolu s medvedími kosťami – doklad o love medveďov). Tvary nástrojov sú príbuzné obsidiánovej industrii duny Ciumeşti v Rumunsku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. mezolit. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 544 - 545.
  2. a b c d GOLÁŇ, K.; KROPILÁK, M.; RATKOŠ, P., TIBENSKÝ J. Československé dejiny. Redakcia M. Kropilák; ilustrácie F. Šesták. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. Kapitola 2. Počiatky rodovej organizácie, s. 14 - 15.
  3. FURMÁNEK, Václav; RUTTKAY, Alexander; ŠIŠKA, Stanislav. Dejiny dávnovekého Slovenska. Bratislava : Tatran, 1991. S. 7.