Vlajka Slovenska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Slovenská vlajka

Vlajka Slovenska sa skladá zo slovenskej trikolóry a slovenského znaku. Farby slovenskej trikolóry sú odvodené jednak od pôvodných slovenských farieb červená a biela a jednak od slovanskej trikolóry (biela, modrá, červená).

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Rozmiestnenie súčastí slovenskej vlajky

Vlajku opisuje §9 odsek 2 Ústavy SR, ako aj Zákon NR SR č. 63/1993 Z. z. z 18. 2. 1993:

  • pomer strán: 2 : 3
  • poloha štítu so znakom: dĺžky vlajky od žrde
  • výška štítu so znakom: výšky vlajky
  • šírka lemu štítu so znakom: dĺžky vlajky

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Nitrianske kniežatstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný erb mesta Nitra.

Najstaršia forma „slovenskej“ vlajky pochádza z mince kniežaťa Gejzu, vládcu Nitrianskeho kniežatstva z obdobia okolo roku 970[chýba zdroj], ktorá obsahuje ruku držiacu zástavu s nejasne zreteľným dvojkrížom ktorá sa zachovala aj v pečati mesta Nitra z doby kráľa Bela IV. (1235 – 1270)[1]. Bol to strieborný ležiaci dvojkríž v červenom poli, pričom vlajka bola zastrihnutá. Samotný znak dvojkríža sa na územie vtedajšieho Nitrianska dostal v časoch Veľkej Moravy počas misie bratov Cyrila a Metoda z Byzantskej ríše. V Byzancii bol používaný ako úradný znak cisára. Dvojkríž ostal v povedomí aj po zániku Veľkej Moravy a išlo o znak vrchnosti a moci. Naďalej ostal využívaný maďarským rodom Arpádovcov, ktorý vládli na území kniežatstva, ako symbol zvrchovanosti. [2][3]

Panstvo Matúša Čáka Trenčianského[upraviť | upraviť zdroj]

Novšia podoba vlajky vznikla začiatkom 14. storočia, v roku 1301, za čias panovania kráľa Václava III., v Uhorsku známeho ako Ladislava V., ktorý bol chránencom Matúša Čáka Trenčianského. Na vlajke sa nachádzal zlatý stojatý dvojkríž na zlatom trojvrší na červenom pozadí. Matúš Čák vystupoval ako panovník vtedajšieho územia, zhodujúceho sa približne s dnešným západným a stredným Slovenskom. Takisto aj moc samotného kráľa bola fakticky iba na území dnešného Slovenska.[chýba zdroj] To bol dôvod, prečo aj samotná vlajka obsahovala prvky symbolizujúce územie práve horného Uhorska, teda dvojkríž a trojvršie, ako symbol hornatej krajiny (ako Fatra-Tatra-Matra sa začalo trojvršie považovať až v 16. storočí).[4] Ako protipól tejto vlajky, bola na južnom území Uhorska používaná vlajka kráľa Karola I. Róberta z Anjou, ktorý sa stal prvýkrát panovníkom už v roku 1301, ale uznávala ho iba časť šľachty. Jeho vlajka pozostávala z tzv. Arpádovských brvien, symbolizujúcich 4 rieky pretekajúce územím Panónie, teda Dunaj, Tisu, Drávu a Sávu (územie, kde sa usídlili kočovný Maďari po usadení v Európe) v kombinácii s Anjouovskými ľaliami. Dvojkríž, ktorý zvykol symbolizovať práve severné územie Uhorska sa na zástave kráľa Karola I. Róberta nevyskytoval, zrejme práve preto, lebo toto územie neovládal. Karol Róbert však po víťazstve v bitke pri Rozhanovciach, ktorej sa účastnili aj vojská Matúša Trenčianskeho ako podpora Omodejovcov, ktorí boli v bitke porazení, upevnil svoju moc, ukončil vládu Omodejovcov a predznamenal aj koniec vlády samotného Matúša Čáka Trenčianskeho. Táto bitka je zachytená vo Viedenskej obrázkovej kronike, kde sú vyobrazené obe zástavy. Po smrti Matúša Čáka sa táto vlajka prestala používať a do roku 1382 bola na území Uhorska používaná práve kráľovská vlajka Karola Róberta. Od tej doby až do 19. storočia neexistovala žiadna vlajka, ktorá by reprezentovala výhradne územie dnešného Slovenska, alebo Slovákov. Symboly ako dvojkríž, či trojvršie sa však používali aj naďalej v uhorskej vlajke.

Uhorská kráľovská vlajka Karola I. Róberta z Anjou (1301 – 1382)

Novovek[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá vlajka Slovákov[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá slovenská vlajka začala vznikať v 19. storočí. 11. mája 1848 bola v Žiadostiach slovenského národa popísaná vlajka, ktorú žiadali Slováci od Uhorského snemu. V žiadostiach bola popísaná aj spolu s maďarskou a uhorskou zástavou takto: "Zástavi červenobjelje máme za slovenskje, červenobjelo-zelenje za maďarskje, zástavi červenobjelozelenje s címerom uhorskím za krajinskje." Išlo teda o červeno-bielu bikolóru (českej a poľskej podobná) so zastrihnutím. Používala sa medzi aprílom a septembrom 1848, pričom úplne prvýkrát „oficiálne“ sa takáto vlajka údajne použila 23. apríla 1848 v Brezovej pod Bradlom počas divadelného predstavenia.

Vznik trikolóry[upraviť | upraviť zdroj]

Dnešná podoba vlajky s trikolórou vznikla počas povstania v rokoch 1848/1849, keď Slováci bojovali na strane Viedne proti Maďarom (pozri Slovenské povstanie). Od septembra 1848 (iné pramene tvrdia, že už od augusta[chýba zdroj]) sa pridal modrý pás a začala sa používať (najmä) vlajka červeno-modro-biela (s nápismi: Bratstvo a svornosť, Za kráľa a národ slovenski, Sláva šetkím Slovákom) alebo červeno-bielo-modrá, v strede ktorej bol používaný uhorský erb, ale s modrým trojvrším. Táto jedinečná zástava prvý krát zaviala dňa 18. septembra 1848, počas septembrovej výpravy slovenského povstania, keď vojaci prekročili moravsko-slovenské pohraničie.[5] Použitím uhorského znaku sa malo vyjadriť, že sa Slováci (ešte) nechcú odtrhnúť od Uhorska, ale chcú len uznanie slovenského národa v rámci Uhorska. Objavila sa aj bielo-modro-červená kombinácia (s nápismi: Sláva kráľovi a slobode, svornosť). Práve posledná kombinácia v upravenej forme (bez nápisov a zastrihnutia) pretrvala prakticky až do vzniku Slovenskej republiky. Modrý pás bol prevzatý z ruskej a chorvátskej zástavy (Rusi ako patróni Slovanov, Chorváti ako bratský národ v Uhorsku).

Poradie pruhov sa ustálilo na dnešnom stave až v roku 1868 a túto vlajku vo veľkom používali slovenské spolky v USA.

Po vzniku Česko-Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]

Po vzniku Česko-Slovenska sa používala zemská vlajka Čiech, teda bielo-červená bikolóra, ktorá však bola takmer identická s vlajkou Poľska. 30. marca 1920 sa po dlhom uvažovaní doplnila tradičná česká bielo-červená vlajka modrým trojuholníkom, ktorý symbolizoval Slovensko, keďže Slováci mali vo svojom znaku od roku 1848 už spomenutú modrú farbu. Tak vznikla vlajka Česko-Slovenska, ktorú dnešné Česko na základe zákona zo 17. decembra 1992 používa dodnes, hoci tým výslovne porušuje Zákon o rozdelení Česko-Slovenska z roku 1992, ktorý používanie symbolov Česko-Slovenska nástupníckymi štátmi explicitne zakazuje.

Slováci však už aj po roku 1918 používali aj svoju trojpruhovú zástavu (dnešná bez znaku), preto jej používanie bolo v roku 1919 v Česko-Slovensku oficiálne povolené. 19. novembra 1938, po vyhlásení slovenskej autonómie v rámci Česko-Slovenska, dostala trojpruhová vlajka (dnešná bez znaku) oficiálny charakter. V rokoch 1938 – 1939 Slováci zároveň prechodne používali ako symbol boja za autonómiu a autonómie v rámci Česko-Slovenska ako vlajku aj červený dvojkríž v bielom kruhu na modrom pozadí.

Počas Slovenskej republiky rád sa používala v roku 1919 čisto červená vlajka, ktorá symbolizuje komunizmus, a to ako štátnu. Komunistická vláda tým nahradila tradičnú bielo-modro-červenú trikolóru (takisto ako Maďarská republika rád).

Prvá slovenská republika používala v rokoch 1939 – 1945 dnešnú vlajku (opäť bez slovenského znaku), a to ako štátnu a podľa zákona z 23. júna 1939. Prvá slovenská republika zaviedla aj vlastnú vojnovú vlajku (zanikla v roku 1945), ktorou bola štátna vlajka s dvojitým čiernym krížom v čierno lemovanom štíte v strede listu.

Po nežnej revolúcii (v roku 1989) sa 1. marca 1990 ústavným zákonom opäť zaviedla trojpruhová vlajka (bez znaku). Používanie znaku na vlajke sa stalo nevyhnutnosťou od roku 1991, aby sa zabránilo zámenám s podobnými novými vlajkami Ruska a Slovinska. Keďže v tom čase bolo treba riešiť iné politické problémy, objavila sa nová vlajka so znakom až v 9. hlave Ústavy SR. Prvýkrát zaviala pred Bratislavským hradom 3. septembra 1992 o 20:22.

Niektoré detaily formy slovenskej štátnej vlajky určil až Zákon NR SR z 18. februára 1993. Podľa neho je výška štítu so znakom rovná polovici šírky vlajky a štít je olemovaný bielym pásikom, ktorého šírka sa rovná jednej stotine dĺžky vlajky. Za vznikom dnešnej podoby vlajky stáli heraldici Ladislav Čižmárik a Ladislav Vrteľ. Významne sa na vzniku podieľal aj Jozef Novák, avšak zásluhy neskôr odmietol.[chýba zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Mestské symboly [online]. webnoviny.sk, 30. 09. 2015, rev. 2017-05-25, [cit. 2018-08-31]. Dostupné online.
  2. TANCEROVÁ, Barbora. NOVÁK: Nie Tatra, Matra, Fatra, ale gotické oblúky [online]. webnoviny.sk, 2011-06-03, [cit. 2018-08-31]. Dostupné online.
  3. VRTEĽ, Ladislav. Osem storočí slovenskej heraldiky. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Matice Slovenskej, 2003. 296 s. ISBN 80-70906-91-X. S. 36 - 47.
  4. https://www.cas.sk/clanok/640912/slovenska-republika-ma-25-rokov-ako-vznikol-nas-statny-znak/
  5. VRTEĽ, Ladislav. Osem storočí slovenskej heraldiky. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Matice Slovenskej, 2003. 296 s. ISBN 80-70906-91-X. S. 213.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]