Preskočiť na obsah

Vlajka Uhorska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vlajka Uhorska z rokov 19151918 v prevedení s anjelmi držiacimi uhorský znak

Vlajka Uhorska bývala vlajkou štátneho útvaru, ktorý sa nachádzal v strednej Európe od roku 895/896 do roku 1918. Táto vlajka sa v priebehu existencie uhorského štátu mnohokrát menila v závislosti od jej panovníka, panovníckej dynastie, či územia, ktoré reprezentovala. Poslednou vlajkou, ktorú používalo Uhorsko, už ako súčasť Rakúsko-Uhorska bola červeno-bielo-zelená trikolóra, v strede ktorej sa nachádzal znak, ktorým bol štít, na pravej strane sedemkrát červeno-strieborne delený a na ľavej strane na červenom štíte bol strieborný dvojkríž, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku zeleného trojvršia, na ktorom bola zlatá korunka a na štíte položená svätoštefanská koruna, na vrchole so šikmým krížom. Celý znak mohli držať po bokoch dvaja bosí strážni anjeli v bielom odeve.

Arpádovci

[upraviť | upraviť zdroj]
Moderná rekonštrukcia prvej historicky doloženej vlajky Uhorska

Prvá vlajka Uhorského kráľovstva vznikla za čias panovania Arpádovskej dynastie, zrejme v priebehu 11. storočia, pričom jej prvé použitie je doložené na začiatku 12. storočia za vlády kráľa Štefana II. (11161131).[1] Vychádzala zo znaku južného vojvodstva zaberajúceho oblasť Panónie. Táto vlajka, rovnako ako aj znak, je 8-krát červeno-bielo delená tzv. „Arpádovskými brvnami“, ktoré mali podľa legendy symbolizovať štyri rieky pretekajúce Panóniou, teda Dunaj, Tisu, Drávu a Sávu. Vlajka v tejto podobe pretrvala až do roku 1301, kedy zomrel posledný panovník z rodu Arpádovcov, Ondrej III., a rod vymrel po meči.

Po smrti kráľa Ondreja III. nakoniec dosadla na uhorský trón začiatkom 14. storočia dynastia Anjouovcov. V období ich panovania sa používala vlajka pozostávajúca z pôvodnej vlajky Uhorska s Arpádovskými brvnami v kombinácii s Anjouovskými ľaliami.

Neskorý stredovek

[upraviť | upraviť zdroj]

Po vymretí Anjouovcov a nástupe Žigmunda Luxemburského na uhorský trón sa používali vlajky krajiny obsahujúce symboly jednotlivých panovníkov v kombinácii s už skôr používanými symbolmi Uhorska označujúcimi územie ako napríklad Arpádovské brvná či dvojkríž. V 15. storočí sa po prvýkrát začali objavovať kombinácie bielej, červenej a zelenej farby. Na vlajke bývali znázornené aj na červenom pozadí strieborný dvojkríž a zelené trojvršie, ktoré však bolo neheraldické, keďže v heraldike sa pokladá iba kov na farbu a farba na kov (v tomto prípade to bola zelená farba daná na červenej farbe).

Habsburgovci a vznik trikolóry

[upraviť | upraviť zdroj]
Korunovácia Leopolda II. za uhorského kráľa v Bratislave, hlavnom meste Uhorska, v roku 1790. Na stenách vidno použitie uhorskej trikolóry

Po bitke pri Moháči v roku 1526 získala uhorskú korunu dynastia rakúskych Habsburgovcov. Uhorské kráľovstvo sa na takmer 400 rokov stalo súčasťou habsburskej monarchie a jeho vlajkou sa fakticky stala čierno-žltá bikolóra, ale už od 15. storočia sa ako farby Uhorska na ozdobné účely (ako prívesok znaku a podobne) používala červeno-bielo-zelená trikolóra.

V 17. storočí sa prvýkrát neoficiálne objavila vlajka s kombináciou farieb červeno-bielo-zelená. Vlajka Uhorska s červeným, bielym a zeleným vodorovným pruhom sa prvý raz použila začiatkom 19. storočia (1801), pričom oficiálne sa definuje spolu s farbami vlajky Rakúska až v roku 1806.

Počas uhorskej revolúcie v roku 1848 sa červeno-bielo-zelená trikolóra stala národnou vlajkou a tiež sa na ňu prvýkrát dostal uhorský znak, ktorý používali maďarskí revolucionári. Po porážke revolúcie rakúsky cisár túto vlajku zakázal, avšak po rakúsko-uhorskom vyrovnaní z roku 1867 sa trikolóra stala nielen legálnou, ale aj oficiálnou vlajkou Uhorska. Vlajka mala v strede tzv. malý uhorský znak, ktorý mohli držať po bokoch dvaja bosí strážni anjeli v bielom odeve. Táto konfigurácia sa používala až do zániku Rakúsko-Uhorska v roku 1918.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. UHORSKÁ HERALDIKA. In: BUBEN, Milan. Encyklopedie heraldiky. 2. rozš. vyd. Praha : Libri, 1997. 459 s. ISBN 80-85983-31-1. S. 428 – 429.